Na začiatok trocha krátke a trocha nanič, ale verím, že sa postupne rozpíšem a dostanem sa do toho.
Ďakujem dievčatá, že tu stále ste, ľúbim vás! ♥♥♥
Tresla som perom o stôl. Od rána mám zlý deň. Nič sa
mi nedarí, učivo sa mi nechce dostať do hlavy, som nervózna kvôli zajtrajšej
skúške, ešte nemám výsledok tej včerajšej a ani Niall sa mi už dva dni neozval.
Ani SMSka, nič. Viem, že má toho veľa, ale aspoň minútu na trápnu správu si
nájsť mohol, nie? Začínala som byť vytočená a zúfalá.
Oprela som sa lakťami o stôl a skryla tvár do
dlaní. Už nevládzem. Je mi z toho všetkého do plaču. Potrebujem ho pri
sebe, potrebujem, aby ma aspoň na chvíľu chytil do náručia a ubezpečil ma,
že všetko bude dobré, že to zvládnem. Nádych, výdych. Už len dva dni
a znova ho uvidím. Ten čas predsa len prešiel rýchlejšie, ako som dúfala.
Učenie mi ho skvelo vyplnilo, vlastne ani poriadne neviem, ako mi to prešlo.
Keď sa spätne obzriem, vyzerá to ako päť dní, čo som ho naposledy mala vedľa
seba, nie päť týždňov.
Mám pocit, že mi z toho všetkého už šibe. Už tri
týždne každý môj deň vyzerá rovnako. Ráno vstanem a ako prvé ma čaká prechádzka
s Bonnie. Potom sa vychystám do práce, posedím si tam do obeda, prídem
domov, kde na mňa opäť čaká Bonnie. Keď sa vrátim rozložím si knihy
a poznámky a učím sa do večera. Nakoniec si idem opäť prevetrať hlavu
vďaka Bon, potom mi zavolá Niall, Lil alebo rodičia, poprípade sa na chvíľu
vyvalím s Niks k telke a som rada, ak pri rozhovore alebo filme
rovno nezaspím.
Postavila som sa. V takej nálade som fakt nemohla
obsedieť. Čo idem robiť? Skontrolovala som telefón. Žiadne zmeškané hovory ani
neprečítané správy. Hodila som ho do šuplíka a ten hlasno zabuchla. Obišla
som celú izbu a otvorila okno. Ešte aj von pršalo. Na Londýn nič nezvyklé,
ale dnes by som dala neviem čo za to, aby vykuklo slnko.
Sadla som si na parapetu a zapálila si. Potrebovala
som upokojiť vlastné myšlienky. Dym, ktorý pravidelne vychádzal z mojich
úst, mi k tomu dopomohol. Potom som ešte chvíľu ostala civieť na ulicu
podo mnou. Bola prázdna, nikde ani živej duše, len niekde z diaľky sa
ozýval ruch mesta. Pred očami sa mi začali mihať spoločné chvíle
s Niallom. Tak veľmi mi chýbal! Nepamätám sa, že by som niekedy niekoho potrebovala
tak, ako potrebujem jeho práve teraz. Prudko ma pichlo pri srdci.
Pokrútila som hlavou. Musím sa učiť, nemám čas na takéto
úvahy. Zavrela som okno a opäť som si sadla ku knihám. Písmená mi však
lietali pred očami, nedokázala som sa sústrediť.
V tom mi zazvonil mobil. Natešene som otvorila
šuplík a prijala hovor bez toho, aby som pozrela na meno volajúceho. Kto okrem
Nialla by mi predsa volal?
„Prosím?“
„Ahoj Sue, to som ja.“
„Zayn?“ premkol ma divný pocit. Prečo mi volal Zayn?
„Stalo sa niečo?“ opýtala som sa.
„Preto ti volám. Niall mal nehodu.“
„E-ešte raz?“ zakoktala som sa a bola som rada, že
sedím. Určite len žartoval.
„Niall mal nehodu. Cestou do Írska ťa chcel prekvapiť a zastaviť
sa za tebou, tak letel s nami len do Londýna. Na križovatke do neho niekto
narazil.“ Prestala som počúvať, čo mi Zayn hovorí. Sedela som s otvorenými
ústami a civela pred seba do steny. Niall
mal nehodu, Niall mal nehodu, Niall
mal nehodu, ozývalo sa mi hlavou a ja som nebola schopná vydať zo seba
hláska. Vzrastala vo mne panika.
„Sue? Si tam?“ precitla som až na zvuk môjho mena. Dýchaj, prizvukovala som si.
„S-som, čo si vravel?“
„My sme v už v Írsku, priletíme tak rýchlo, ako
sa bude dať. Čakáme už len na jeho rodinu. Je hospitalizovaný v Charing Cross
Hospital, malo by to byť niekde na polceste od letiska k tebe.“
„Charing Cross Hospital, mám to. Vieš aj niečo o jeho
stave?“ pomaly sa mi vracal zdravý rozum.
„Je na tom dosť zle, vnútorné krvácanie, pár polámaných
rebier. Práve by ho mali operovať.“ Dosť zle...vnútorné krvácanie...dolámané rebrá...operovať...zatočil
sa mi celý svet. Toto musí byť len zlý sen.
„Teraz je to len na lekároch. Sestrička nás ubezpečila,
že spravia všetko, čo je v ich silách a že bude v poriadku. Ostáva
nám len veriť, modliť sa a čakať.“ Nevedela som, čo na to povedať. Musí byť
v poriadku, inú možnosť som si nepripúšťala. Keby sa mu niečo stalo, keby
operácia nevyšla, keby...nie, musím prestať na to čo i len myslieť. Musí byť
v poriadku. Počula som, ako na druhej strane linky niekto volá Zaynovo
meno.
„Sue, musím ísť, lietadlo je pripravené. Vidíme sa v nemocnici,
budeme tam tak rýchlo, ako sa bude dať.“
„Dobre, ďakujem ti. A Zayn? Dávajte na seba pozor.“ Ozval
sa ťažký povzdych.
„Budeme. Tak zatiaľ.“
Ako v tranze som položila mobil na stôl. Celá som sa
triasla, čo som si uvedomila až teraz. Hlavu som zložila do dlaní a začali
mnou otriasať tiché vzlyky. Je v nemocnici, zranený. Kvôli mne. A ja som
sa ešte nedávno hnevala za to, že sa neozval. A teraz oňho môžem prísť.
Len tak, aby mi niekto tam hore dokázal, aká som hlúpa a nevďačná. Nie. Toto by
som nezvládla. Už len pomyslenie, že by som oňho mohla prísť ma zabíja. On bude
v poriadku. A ja musím ísť za ním, musím ho vidieť, musím sa uistiť,
že všetko bude dobré. Do tela sa mi dostal adrenalín a môj mozog začal
pracovať na dvesto percent.
Vstala som tak rázne, že stolička skončila na podlahe. No
mne to bolo jedno. Vzala som si tašku a nahádzala do nej potrebné veci. Mobil,
kľúče, peňaženku. Natiahla som na seba rifle, ktoré boli prevesené cez stoličku
a na vrch si dala tmavomodrú mikinu s kapucňou. Keď som vychádzala z izby,
zrazila som sa s Niks.
„Sue! Len tak som prepínala programy, keď som sa to
dozvedela. Je mi to tak ľúto.“ Vpadla som rovno do jej náručia. Tuho som sa k nej
pritisla, no z mysle mi neschádzal jediný cieľ, ktorý som práve teraz
mala. Nemocnica. Niall.
„Ako je na tom? Ideš do nemocnice? Ak dve minúty počkáš,
pôjdem s tebou, hneď sa oblečiem a idem.“
„Nie, ty len ostaň doma a postaraj sa prosím o Bonnie.
Pred chvíľou mi volal Zayn, vraj na tom nie je bohvieako dobre. Práve by ho
mali operovať.“ Vysypala som zo seba a hrnula sa k dverám. Obula som
sa, keď sa ozvalo klopanie. Schmatla som kľučku a prudko potiahla k sebe,
div mi neostala v ruke aj s dverami. Stál za nimi Derek. Po mojom
náhlom otvorení vyzeral prekvapene a trochu vydesene.
„Stalo sa niečo?“ opýtal sa.
„Prosím, povedz, že si tu autom.“ Vybafla som naňho ako
odpoveď. Len prikývol, zjavne neschopný inej odpovede. Spýtavo lietal pohľadom
zo mňa na Niks.
„Tak to idem rozhodne s vami. A Bonnie tiež.“ Povedala
nekompromisne Niks, otočila sa a zmizla vo svojej izbe.
„Povie mi niekto konečne, čo sa stalo? Kam ideme? Prečo vyzeráš,
akoby šlo o život?“
„Lebo o život ide!“ nechtiac som od nervov vybuchla.
Derek trochu cúvol.
„Prepáč. Niall je v nemocnici, mal nehodu. Som z toho
dosť na nervy.“ Ospravedlnila som sa mu vzápätí.
„Ach Sue, to ma mrzí, nevedel som. Je to vážne?“
„Vraj dosť, akurát ho operujú.“ Derek si ma bez slova
privinul k sebe.
„Určite bude v poriadku.“ povedal nakoniec a asi
sekundu na to vybehla z izby Niks, pripravená vyraziť. Derek ma pustil,
Niks pripla Bonnie na vodítko a vyrazili sme. Schody som brala po dvoch,
skoro som si vyvrtla členok. Nasadli sme do auta. Derek si sadol za volant a Niks
s Bonnie sa vopchali ku mne na zadné sedadlá. Niks ma objala jednou rukou
okolo ramien a ja som sa k nej prisunula bližšie. Bez slova som
pozerala von oknom a hladkala Bonnie, v hlave stále tie isté myšlienky.
Nedokázala som si odpustiť moje výčitky voči nemu z dnešného doobedia. Tú nehodu
mi bol fakt čert dlžen. Len nech to dobre
dopadne, Bože prosím...
Auto doslova lietalo ulicami Londýna. Bol zázrak, že nás
niekde nestopli policajti. Približne o dvadsať minút sme z neho všetci
štyria vybehli do lejaku, ktorý nie a nie ustať. Na hlavu som si natiahla
kapucňu a vošla do nemocnice. Namierila som si to rovno k výťahom. V tom
som si spomenula, že Zayn mi nepovedal, kde presne mám Nialla hľadať. Už som sa
chcela otočiť a vrátiť sa späť na recepciu, keď ku mne prišla Niks.
„Je to tretie poschodie, no budeš musieť čakať na chodbe.
Ešteže je Niall slávny a sestrička spoznala aj teba, inak by nás tam
nepustili. Derek musí kvôli Bonnie ostať von, ja idem s tebou hore. Nie! Nič
nechcem počuť.“ Zahriakla ma, keď videla, že idem protestovať. Nakoniec som len
sklonila hlavu a nastúpila do výťahu. Vyviezli sme sa hore a tam sme
si sadli do čakárne.
Asi po dvoch minútach som sa postavila a začala sa
prechádzať hore dole. Nemohla som obsedieť ani obstáť. Celé moje vnútro bolo v kŕči
a ja som sa nevedela upokojiť. Chcela som už vedieť, či sa niečo zmenilo,
ako je na tom. Chcela som sa ubezpečiť, že všetko bude naozaj v poriadku. Môjmu
mozgu som zakázala produkovať katastrofické scenáre. Všetko bude dobré, opakovala som si.
„Donesiem ti niečo?“ vytrhla ma z myšlienok Niks, na
ktorú som takmer zabudla. Ticho sedela na stoličke a ustarane ma
pozorovala. Len som pokrútila hlavou.
„Môžeš ísť za Derekom, ja to tu zvládnem.“
„Tak na to zabudni. Samú ťa tu nenechám ani sekundu.“
„Veď sa mi nič nestane.“ Namietala som.
„Chcem tu byť pri tebe, Derek to chápe. A aj tak už
pravdepodobne odišiel.“ Cítila som sa previnilo ešte aj preto. Derek určite
prišiel za Niks aby si užili pekný deň a ja som im ho takto skazila.
Ježiškove husličky, veď tu kolabujem! Že sa mu nič nestane? Nemôže sa mu nič stať! On bude v poriadku a budú spolu so Sue šťastní a... Please, hun, fit it! ň_ň
OdpovedaťOdstrániťJe to krásne, úžasné, čarovné, dokonalé a ja som najšťastnejšia, že si späť, muco ♥♥♥♥ x
v aký pekný čas si mi to okomentovala :3 a neviem, naozaj sa neviem rozhodnúť, čo bude ďalej...mala som v hlave scenár, ale príde mi moc mainstreamový...uvidíme :)
Odstrániťďakujem ďakujem ďakujem :* tiež sa teším z toho, že som späť :) (i keď od teba konkrétne som nikdy neodišla♥)
to čo si mu spravila?
OdpovedaťOdstrániťza toto na teba pošlem zombie pandu.
ak s tou zombie pandou prídeš tiež, tak s tým nemám najmenší problém :)
Odstrániťuž sme zabalené v balíku, čakáme na pošte... dúfam, že ma tou cestou-necestou tá rajda nezožerie..
Odstrániťno skúsila by! potom ja zožeriem ju (ňah-ňah)
Odstrániťnechcela som písať cey mobil, pretože by som sa musela veľmi ovládať aby som ho nehodila o zem :D .. každopádne, what the heck?! toto.. opováž sa .. ani to neskúšaj :* lebo príde méďa a bude zle -_- :D x x ľúbim ťa :)
OdpovedaťOdstrániťten telefón by si to odniesol neprávom :D radšej vylep mne zo dve ;) a ešte neviem, čo skúsim a čo nie, asi podľa nálady..
Odstrániťlove you back ♥