Update

Hey Girlz!
Najskôr nejaké dôležité správy pre niektoré z vás. ĎALŠIA ČASŤ JE V NEDOHĽADNE. Dávam vám to vedieť teraz, naozaj najbližšiu dobu nič nečakajte. Verte neverte, najradšej by som celé dni nerobila nič iné, len písala. Lenže skúšky sú o dva týždne a keďže som celý semester ležala hore bruchom (ako som to poeticky dostala vyžrať od jedného človeka), neostáva mi teraz nič iné, ako sa do toho pustiť najmenej na 250 percent a všetko dobehnúť. Možno sa na to nakoniec vykašlem a aj tak niečo napíšem, možno sa k tomu fakt nedostanem. Neviem. Uvidím časom a vy to uvidíte spolu so mnou. Teda, ak tu neprestanete chodiť, čo by som sa vám vlastne ani nečudovala.

Teraz môžete prestať čítať, lebo zatiaľ neviem, čo idem ďalej písať, najskôr ďalší môj výlev.
Slečny moje pekné, už neviem, čo so sebou. Termíny ma tlačia a ja som lenivejšia ako lenivá. Ide to pomaly, musím sa do všetkého nútiť. Tu seminárka, tu skriptá, tu tri knihy, tu štyri, k tomu ešte poznámky z prednášok a tak ďalej a tak ďalej.
Naviac mám pocit, že sa mi pomaly rúca aj život mimo školu. Neviem prečo, dúfam, že je to len pocit. Nemôžem sa ho však zbaviť. Myšlienky, ktoré mi behajú hlavou posledný týždeň nie sú ani omylom pekné. Z tej samoty mi už trochu preskakuje.
Ale viete čo? Stále sa teším. Cítim sa ako dve osoby v jednej. Jedna časť sa nemôže nabažiť radosti zo slnka a z prekrásnych dní presedených v parku, druhá sa zaoberá hlúposťami, ktoré ma ťahajú dole. Unavuje ma to. Moja náladovosť, moje myšlienky, moja neschopnosť.
Chcem preskočiť celé toto hlúpe obdobie pred skúškami, cez skúšky a aj celé prázdniny a mať opäť späť bezstarostný september a október. Mesiace, ktoré som kedysi neznášala, sú paradoxne teraz mojimi najobľúbenejšími. Nie je vtedy tak teplo a neznášam jeseň, ale je to taká neskutočná psychická pohoda, kedy ma nič netrápi, že už chcem, aby to bolo. Čím skôr, tým lepšie. Keď si predstavím, koľko mi dovtedy ostáva ešte času a koľko ma toho ešte čaká...ugh.
Možno zveličujem a preháňam. Všetko vidím čiernejšie ako v skutočnosti je. Možno. Dozviem sa, keď to budem mať za sebou a potom sa pobavím sama na sebe ako keď som mala po maturite, pretože to v skutočnosti bolo takmer primitívne.
So. Im really sorry, sweeties. Ešte sa vám určite ozvem nejakým trápnym príspevkom, kde sa posťažujem, aká som hlúpa a lenivá. Teraz sa idem tešiť na víkend, ktorý mám pred sebou, pretože budem mať návštevu. Idem najskôr resetnúť pred tým všetkým. Snáď prídem na iné myšlienky a pôjde mi to potom ľahšie.
Lots Of Love ♥