A Visit From Toronto

Girlz! Po viac ako dvoch týždňoch vás opäť zdravím a pevne dúfam, že sa máte lepšie ako ja. Úprimne hodnotím to, čo sa dialo v posledných dňoch ako dva najhoršie týždne v mojom doterajšom živote. Čas nebol takmer na nič (nemohla som napísať ani trápny príspevok!), povinností bolo nad hlavu a všetko, všetko čo sa dalo pokaziť, sa pokazilo.

Seminárka je však odovzdaná, medailónik tiež, skúška spravená(?), test napísaný, ostatné záležitosti sú v únosnej rovine. Áno, zvyknúť sa dá fakt na všetko. Aj na to, keď je všetko tak zlé, až vám to začne byť jedno.
Keď sa vám v priebehu štyroch dní zrúti celý svet, dá to trochu zabrať. Kým sa z toho vyhrabete natoľko, aby ste sa mohli začať venovať niečomu inému, tak to chvíľu trvá. Potom máte zrazu málo času, tlačia vás termíny, ste v strese a všetko sa kazí ešte viac.
Je to však za mnou, teraz by to malo byť trochu voľnejšie. Nie úplne, keďže je ešte stále skúškové, ale už to bude aspoň zvládateľné a snáď sa mi podarí aj niečo napísať. Nesľubujem, ale posnažím sa. Ležať celý semester hore bruchom a teraz všetko dobiehať to je také...moje. Mstí sa mi to a reči, že ďalší semester sa budem učiť priebežne si radšej odpustím, lebo aj tak viem, že to tak nebude. Je fakt ťažké dokopať sa k niečomu, ak máte pred sebou dva mesiace, za ktoré to musíte stihnúť. Lenže tie dva mesiace sú zrazu preč a hen, všetko ostalo na posledné týždne. Tak mi treba.
Ale vlastne som sa ešte nezmienila o najčerstvejšej novinke, ktorú mám! Kanadská študentka medzinárodných vzťahov je moja nová spolubývajúca. Bude tu pravdepodobne až do konca semestra, čo ju strašne mrzí, lebo si myslí, že ma bude otravovať a rušiť (mňa! hahah). Ale je strašne zlatá a sama vlastne nevie, načo tu je. Keď som sa jej na to opýtala, povedala mi, že sem prišli, lebo je tu lacno a všade blízko. Budú chodiť po okolitých štátoch a spoznávať ich. Btw, kanadská angličtina je moja najobľúbenejšia :) Dúfam, že je ukecaná a ja sa nebudem musieť priveľmi snažiť súkať zo seba niečo polámané ale zmysluplné. Čítať, písať a počúvať mi problém nerobí, ale rozprávať bude challenge :) Predsa len som to nerobila už rok...
A to je asi tak všetko. Hojdačka ako sa patrí, "hore" a "dole" sa strieda rýchlejšie ako to bláznivé počasie za oknami. Dúfam, že vám tu čo najskôr pridám niečo na čítanie. Vlastne dúfam aj v to, že ešte niekoho baví stále čakať na tie moje výplody.
Lots Of Love ♥