Opäť raz si upokojujem moju ubolenú existenciu pohľadom na jeho prekrásnu tvár. Lebo opísať, čo pre mňa tento človek znamená jednoducho neviem. Viem len, že on je tu pre mňa vždy, aj keď o tom ani nevie. Keď sa naňho pozriem, cítim sa lepšie, nech som na tom akokoľvek zle. Ešte ma nikdy nesklamal.
Bol tu v mojich najťažších časoch, keď som sa umelo usmievala na ľudí, aby som nikomu nemusela vysvetľovať, čo sa vo mne deje. Bol tu, keď sa mi chcelo smiať. Je tu aj teraz, kedy by som najradšej plakala. Keby sa to tak dalo. Vyplakať všetku tú bolesť von. Ale nedá sa. Nedostanem zo seba ani jednu slzu. Sľúbila som si, že už kvôli ľuďom plakať nebudem a moje podvedomie si to vzalo až príliš doslovne.
A tak tu teraz sedím, pozerám na jeho tvár a snažím sa všetko si v hlave zrovnať a nabrať trochu energie. Opäť som dole, ale viem, že to nebude dlho trvať. Čochvíľa sa moje vnútro vráti do normálu a ja budem opäť schopná vnímať svet v tých najjasnejších farbách. Dovtedy...dovtedy budem žiť a usmievať sa. Veď čo iné mi ostáva?
Lots Of Love ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára