Cuz I can love you more than this 50

Krátka a neaktuálna, no takto sa mi to hodilo. Enjoy :)

„Aká je Harryho verzia?“

„Podľa neho len jeden šikovný fotograf spravil z komára somára. Je fakt naštvaný, pretože s Taylor nič nemá. Šli spolu do hotela na drink. Neškodné kamarátske posedenie. Nečakal, že by to mohlo niekomu ublížiť.“

„Ale ublížilo. Tiež nemusel odchádzať až nad ránom.“ Dodala som. Prikývol.

„To naozaj nemusel. Sue to nesie ťažko, že?“

„Nechce si dať nič vysvetliť. Je tvrdohlavá. Snažili sme sa jej s Nicolle dohovoriť, nech sa s ním o tom porozpráva,  ale ona stále opakovala to isté. Vraj je Harry hnusná nadržaná sviňa a dalo sa to čakať. Žiarlila aj predtým a toto bola posledná kvapka.“

„Ale aspoň porozprávať sa s ním mohla, nie? Harry sa trápi.“

„Aj ona sa trápi, ale dookola vyhlasuje, že videla dosť a v živote už o ňom nechce počuť. Príliš si ublížila a je zbytočne pyšná. Možno časom sa to nejako napraví. Keď sa jej to uleží v hlave.“

„Nemyslím si.“

„Prečo? Veď sa majú radi, Harry to snáď hneď nevzdá.“

„Nemá na výber.“

„Obávam sa, že ti tak celkom nerozumiem.“ Zamračila som sa.

„Taylor využila situáciu a zavesila sa na Harryho. Tak ľahko sa jej nezbaví. Hlavne, keď jej vedenie tlačí na to naše, aby spolu boli.“ Prudko som sa posadila, otočila k nemu hlavu a vyvalila oči.

„Prosím?!“ vyhŕkla som. Niall sklopil pohľad.

„To je trochu nenormálne, nemyslíš?“

„Viem, ale ja to nijako neovplyvním. S chlapcami sme sa podujali brániť Harryho, ale nedali nám šancu. Sú to naši šéfovia, majú právo rozkazovať nám.“

„Až takto? Príde mi to prehnané.“

„Vedia si to obhájiť. Tvrdia, že je to pre dobro celej skupiny.“

„A čo Sue? Na jej dobro nikto neberie ohľad?“

„Rozišla sa s ním.“

„To ale neznamená, že Harry má dva dni po rozchode začať chodiť s niekým iným! Toto ju úplne položí. Ako to vlastne pomôže skupine? Bude sa o Harrym viac písať a hovoriť?“ Niall pokrčil plecami.

„Do toho sa nemáme starať, máme len robiť to, čo nám nakážu.“ Vyzeral bezradne.

„Prepáč, nechcela som na teba tak vyskočiť.“ Pohladila som ho po líci. Pridržal si moju dlaň a vlepil mi do nej jeden motýlí bozk. Opäť som sa zviezla na jeho hruď a preplietla som moje prsty medzi tie jeho. Tuho ma objal a pritiahol si ma tak, že medzi nami neostal priestor ani na vzduch.

„Ja viem. Reagoval som rovnako. Nič s tým však robiť nemôžem. Ostáva nám len dúfať, že si to Sue nechá vysvetliť a nejako sa to vyrieši.“

„To ale môže chvíľu trvať. Naozaj by som teraz nechcela byť v jej situácii. Podľa toho, ako ju poznám sa bude tváriť, že sa nič nedeje, no vnútri bude úplne zničená.“ Povzdychol si.

„Harry si riadne zavaril.“

„Kvôli pár drinkom.“

„Aj tak si to predsa len najviac odnesie on. Sue ľúbi, ona si to nechce dať vysvetliť a teraz ju musí ešte takto raniť. Vieš si predstaviť, ako musí trpieť on?“

„Neviem a asi ani nechcem. Kde sa vlastne fláka? Neprišiel ma ani pozdraviť.“

„Čo myslíš? Celý deň sa nehne z izby. Robíme čo môžeme, aby sme ho nejako rozveselili. Nič s ním nehne.“

„Asi bude aj tak najlepšie, aby bol teraz chvíľu sám a všetko si nechal prejsť hlavou. Musí sa cez to dostať a nejako to zvládnuť.“

„Len sa trochu bojíme, aby to zvládol. Je dosť citlivý a toto by bolo veľa aj na slona.“

„Pozri. Dobre vie, že stojíte pri ňom nech sa deje čo sa deje. Ja sa skúsim porozprávať so Sue a nejako jej to vysvetliť. Mňa by si mohla aspoň vypočuť. Neviem síce, či je správne, aby som sa do toho miešala, ale za pokus to stojí.“

„Keby mu ona uverila a odpustila, veľmi by mu to pomohlo, tým som si istý. Veľmi mu na nej záleží.“

„Vyskúšam to, aj keď nič nesľubujem. Ako som vravela, je tvrdohlavá ako mulica.“

„Znamenalo by to veľa aj pre mňa. Nerád vidím, ako sa Harry takto umára kvôli niečomu, čo ani nespravil.“

„Urobím, čo sa bude dať. S Nicolle to do nej nejako nahustíme, snáď nám uverí.“

„Ďakujem ti.“ Pobozkal ma na vrch hlavy.

„Robím to aj kvôli sebe, takže naozaj nie je za čo. Sue mám rada a tiež mi nie je najpríjemnejšie pozerať sa, ako sa trápi.“

„My zas niečo vymyslíme s Harrym. Musí sa dať dokopy. Voľno máme len cez víkend, potom pokračujeme v koncertoch a v takomto stave mu to ani nespieva.“

„Bože, čo to porobili.“ Pokrútila som hlavou.

„Nechajme to. Vymýšľať stratégie môžeme aj cez skype. Teraz ťa po troch týždňoch držím v náručí, chcem si užívať teba.“ Prehodil mi vlasy na jednu stranu a pobozkal odhalenú pokožku krku. Privrela som oči.

„Ukážeš mi aj mesto? V Madride som ešte nikdy nebola.“

„Neskôr.“ Zamrmlal mi do krku.  

„Ak nebude teraz, tak nebude ani neskôr. To vieš rovnako dobre ako ja.“ pokúsila som sa odtiahnuť. Nepustil ma.

„Veď chcem s tebou stráviť trochu času, čo je na tom zlé?“

„Tráviť čas môžeme aj v meste. Niall, prosím. O Madride som veľa počula, chcela by som ho aj zažiť.“

„Ty malý vydierač. Dobre vieš, že ti neviem povedať nie.“ Zavrčal. Spokojne som sa usmiala. Mala som vyhraté.

„Nehneváš sa, že? Veď budeme spolu.“ Anjelsky som zatiahla.

„Hnevať sa na teba? Kdeže.“ Povolil zovretie rúk. Využila som to a otočila sa tvárou k nemu.

„Veľmi ťa ľúbim.“ Pobozkala som ho. Usmial sa proti mojim perám a bozk mi vrátil. Rukami prešiel po mojom chrbte. Zrazu sa odtiahol.

„Ak chceš niekam ísť, tak mi toto nerob, lebo ťa od seba nepustím celý víkend.“

„Ja ani nechcem, aby si ma púšťal, ja chcem len vidieť mesto.“ Postavil sa a vytiahol ma so sebou na nohy. Bola som úplne stuhnutá, neviem, koľko sme bez pohnutia na tom gauči sedeli. Vlastne sme tam boli odkedy som prišla. Vtedy si sadol a stiahol ma na seba a mne sa už nechcelo od neho pohnúť. Po troch týždňoch som bola pri ňom.

Keď mi v stredu oznámil, že mi kupuje letenku, pretože má cez víkend voľno, skoro som od radosti vybozkávala tablet. Opýtala som sa, kde budú a pri zmienke Madridu som sa už nemohla prestať tešiť. Vydupala som si, že aspoň spiatočnú letenku si kupujem sama a tri dni na to som už spolu s Nicolle sedela v lietadle. Bonnie som zverila na celý víkend Niks do opatery a pobalila som len to najnevyhnutnejšie. Na dva dni som toho ani veľa nepotrebovala.

Teraz sa chystám brázdiť ulice Madridu. Pripadá mi to neuveriteľné. Trochu závidím Niallovi celé to cestovanie. Je to úplne odlišné od môjho stereotypného života v Londýne. Nesťažujem sa, žijem v mojom vysnívanom meste, no všetko už je pre mňa samozrejmé. Hlavne kým je Niall ďaleko. On bol mojim rozptýlením, teraz je každý deň o tom istom. Ráno vstať, ísť s Bonnie, potom do školy, do práce a večer čakať, či si Niall nájde čas a zavolá mi.

„Na čo myslíš?“ opýtal sa ma, keď sme vychádzali z izby a natiahol sa po mojej ruke.

„Na to, aká som rada, že som tu.“

„Tiež som rád.“ Vošli sme do výťahu a on si ma k sebe pritiahol.

Bozkával ma, až kým výťah nezastavil a my sme nevykročili z hotela. Vonku bolo prekrásne, na to, že bol marec a v porovnaní s londýnskym počasím, som sa cítila, ako v inom svete. Na sebe som mala len tenkú mikinu a rifle a vôbec mi nebola zima. Naopak, čoskoro som chodila len v tričku. Prešli sme sa po meste, boli sme sa najesť, zašli sme na kávu, do obchodov a vrátili sme sa do hotela. Viac som nevládala. Trojhodinová cesta lietadlom, zmena počasia, hodinový časový posun, päťhodinová prechádzka mestom a ja som bola mŕtva. Vyvalila som sa na gauč hneď po tom, ako som z nôh skopla tenisky.

„Si unavená?“

„Som. Ale ja to prežijem. Chcem byť s tebou čo najviac, dospím to doma.“ Usmiala som sa.

„A ešte máš nejaké prianie, ktoré by som ti mohol splniť?“ sadol si ku mne.

„Len buď pri mne.“ Schúlila som sa v jeho náručí. Pobozkal ma na vrch hlavy a pohladil po chrbte.

„Neskutočne si mi chýbala.“ Šepol.

„Aj ty mne.“ Zhlboka som vdychovala jeho vôňu. Len sme sedeli a objímali sa. Zavrela som oči a započúvala sa do tlkotu Niallovho srdca.