Cuz I can love you more than this 49

Odchádza. Ktovie ako dlho ho uvidím len kockovaného cez skype. Možno ho budem len počuť. Po tom, čo sme boli posledné týždne spolu vždy, keď sa dalo, to budú vážne ťažké chvíle. Budú mi chýbať jeho dotyky, bozky, objatia, naše túlenie, spoločné milovanie. Bude mi chýbať celý. Budem chodiť sama na prechádzky s Bonnie, nebude ma čakať po práci, po škole. Polročné turné.

Povzdychla som si. Niall sa vedľa mňa zamrvil. Nechcela som ho budiť. Užívala som si pohľad na to, aká je jeho tvár v spánku pokojná. Ako mu na perách pohráva ľahký úsmev. Na perách, ktoré mi zakaždým vyčarujú v bruchu kŕdle motýľov, vďaka ktorým zabúdam na okolitý svet. Určite sa mu sníva niečo pekné.

Na turné sa tešil. Posledné dva týždne mi celý natešený opisoval pocity z koncertov, ktoré odohrali tu, v Londýne a okolí. Ten čas, ktorý mohol stráviť poskakovaním po javisku preňho znamenal tak veľa. Snažila som sa tešiť s ním, aj keď to nebolo vždy ľahké. Stále mi to pripomínalo, že onedlho odíde. Vždy, keď to na mňa prišlo, si to všimol. Potom si ma pritiahol k sebe a dlho a silno ma objímal. Ani jeden z nás vtedy nič nevravel, len sme tak stáli, sedeli alebo ležali. Hlavu som mala väčšinou položenú na jeho srdci a tak som počúvala, ako mu bije. Ani neviem koľkokrát mi povedal, že bije len pre mňa. A moje zase preňho, vždy som mu odpovedala.

Pretočila som sa na chrbát a zahľadela sa do stropu. Koncerty. Nečudujem sa, že je po nich vždy taký šťastný. Predvčerom som na jednom bola. Tá atmosféra je neopísateľná. Toľko energie, sĺz, smiechu a kriku na jednom mieste. Tak veľa emócií. Všetko kvôli hŕstke mladých ľudí, ktorí len robia to, čo ich baví. Vtedy, v ten večer, som naňho bola neuveriteľne pyšná. Vedela som, čím všetkým si prešiel, čo všetko musel prežiť, aby tam mohol stáť a usmievať sa na všetky tie upišťané dievčatá, ktoré ich všetkých zbožňovali. Spolu s Nicolle, Sue, Simonne, El a Dan nám po lícach tiekli slzy. Všetky sme boli na našich chlapcov také pyšné! Za všetko, čo dokázali, aj za to, čo ich ešte čaká. Zároveň sme sa navzájom bez slov podporovali. Pre žiadnu z nás to odlúčenie nebude ľahké. Pri záverečnej klaňačke ma pichlo pri srdci. Žiarlila som na všetky tie dievčatá, ktoré budú pri Niallovi tak blízko, kým ja budem na stovky kilometrov ďaleko.

Prešiel mi rukou po líci. Zacítila som niečo mokré. Opäť som plakala? Damn, ani som si to neuvedomila. Nevšimla som si ani kedy sa zobudil. Otočila som sa tvárou k nemu a usmiala sa. Bol taký rozkošný! Vlasy mu stáli na všetky strany, oči ešte ani poriadne neotvoril, no už sa usmieval. Natiahol ruku a pritiahol si ma k sebe. Tvár som si skryla v jeho krku a zhlboka sa nadýchla. Tá vôňa, jeho vôňa, mi do očí opäť natlačila slzy. Nechcela som plakať. Nechcela som, aby sa trápil kvôli tomu, že odchádza. Chcela som byť silná a podporiť ho. Zatlačila som ich späť. Jednou rukou si ma k sebe tisol a druhou ma hladil po chrbte.

„Good morning honey.“ Zamrmlal ešte ospalým hlasom a mojim vlasom venoval jeden malý božtek.

„Mornin.“ Odpovedala som proti jeho krku. Chvíľu sme len tak ležali, nikto nič nevravel. Potom som sa natiahla k jeho perám a pobozkala ho. Nebol to dlhý bozk, no povedala som mu ním všetko, čo som chcela. Zazvonil mu budík. Bol najvyšší čas vstávať. Neochotne sme sa vyhrabali z postele.

„Ideš do sprchy alebo môžem ísť ja?“ opýtala som sa.

„Pokojne bež, ja si musím ešte zavolať.“ Prikývla som. Vyšla som z izby a zavrela sa v kúpeľni. Niks ani Bonnie tu neboli. Bola som Niks vďačná, že nás nechala samých. Vlastne ani neviem, kam s Bonnie šla. Ráno som počula len sprchu a potom párkrát buchli dvere. A nič. Ticho. Už len hluk z ulice a Niallove odfukovanie.

Pustila som sprchu a čelo si oprela o studené kachličky. Horúca voda mi stekala po chrbte a dodávala mi silu. V hlave som si neustále opakovala, aby som sa vzchopila. Toto je jeho práca. Inak to nebude. Vedela som, že tento moment raz nastať musel. Zabalila som sa do osušky, umyla si zuby a chvíľu pozerala na vlastný odraz v zrkadle. Pod očami som mala nepekné kruhy a celkovo som vyzerala strhane. Čakala som, že to bude horšie. Večer som nemohla zaspať a ráno som vstala ešte pred svitaním. Dokopy ledva dve hodiny spánku. Včera to nebolo o nič lepšie. Niečo nebolo v poriadku. A nebolo to o len tom, že Niall bude tak ďaleko. Moje vnútro zvieral podivný pocit, ktorý mi nedával spávať. Nevedela som ho k ničomu priradiť, ani sa ho zbaviť. Desil ma.

Studenou vodou som si prepláchla tvár a snažila sa kruhy prekryť korektorom, ktorý som našla v skrinke pod umývadlom. Nič moc, ale aspoň niečo. Vyšla som von a hneď zabočila do šatníka, aby som sa obliekla. Kým som si cez hlavu preťahovala tričko, počula som, ako ma Niall vystriedal v kúpeľni. Šla som nám spraviť raňajky, aj keď som na jedlo vôbec nemala chuť. Najskôr som postavila vodu na čaj. Vložila som chlieb do hriankovača a opäť sa zamyslela. Prebral ma až dym, ktorý stúpal z prepálených hrianok. Zanadávala som, hodila zhorený chlieb do koša a otvorila okno. Zaliala som čaj a skúšala šťastie znova. Na druhý pokus som ich už ustrážila. Natierala som na nich maslo, keď som počula Nialla vojsť do kuchyne. Zavrel okno a zozadu ma objal. Ruky mi obtočil okolo brucha a nežne bozkával krk od ucha až ku kľúčnej kosti a zase späť. Rukami som mu prekryla tie jeho a palcom prešla po tetovaní na ruke. Keď prešiel on po tom mojom, otočila som sa a bez váhania sa mu vrhla na pery. Musela som. Nechcela som ho pustiť, no po chvíli sa odtiahol. Oprel si čelo o to moje a hľadel mi do očí. Ústa sa mu vykrivili do úsmevu.

„Vychladne nám to.“ Použil moju frázu. Musela som sa zasmiať.

„Máš pravdu. Sadaj.“ Nariadila som mu a položila pred neho tanier s hriankami. Kým som robila ďalšie, každý sme boli myšlienkami niekde inde. Niall v tichosti prežúval a ja som sa snažila opäť nevydymiť kuchyňu. Keď som mu na tanier dokladala asi piaty krát, za pás si ma stiahol na kolená.

„Aj ty by si sa mala najesť.“ Preniesol. Poslušne som sa mu uvelebila na nohách, ruky som mu prehodila okolo krku a statočne sa usmiala.

„Ja nie som hladná. Celkom som sa najedla z tej vône.“

„Sue, aspoň jednu. Povedal som. Z vône jedla ešte nikto neprežil.“ Vzal do ruky jeden opečený chlieb s džemom a priložil mi ho k ústam. Povzbudivo sa usmial. Poslušne som zahryzla.

„Tak sa mi to páči.“ Spokojne sa usmieval, kým som prežúvala posledný kúsok. Za odmenu som dostala pusu. Zazvonil mu telefón. Nie, ešte mi ho neberte!

Sklonila som hlavu a postavila sa. Prudko vydýchol a tiež sa postavil. Prešiel do chodby a začal sa obúvať. Stála som opretá o zárubňu a pozorovala ho. Vzpriamil sa a otočil sa ku mne.

„Dúfal som, že to bude ľahšie.“ Pokrútil hlavou. Potom sa mi zahľadel rovno do očí. Chýbali mu tam tie, preňho typické, nezbedné iskričky.

„Niall, vydržíme to. Prídem za tebou hneď, ako budeš mať trochu voľna. Len dúfam, že to bude skôr ako o dva mesiace v Írsku.“ Dohodli sme sa, že keď budú v Írsku tak za ním priletím. Chce, aby som sa konečne stretla s jeho rodinu, keďže on s tou mojou už tú česť mal. Prišlo mi to fér, aj keď som sa toho trochu bála.

„Určite to bude skôr ako o dva mesiace v Írsku. Nemôžu nás až tak vyťažovať. Tiež sme len ľudia.“

„Takže menej ako dva mesiace. To je v podstate o chvíľu.“ Usmiala som sa naňho.

„Bože, ako mi len bude chýbať tento úsmev.“ Pobozkal ma. Mobil mu opäť začal zvoniť, no tentoraz ho ignoroval. Vydala som sa na výskumnú výpravu po jeho tele. Chcela som si dokonale zapamätať každý kúsok. Rukami som mu vošla pod tričko a pomaly si vychutnávala jeho svalnaté brucho, hruď, ramená, chrbát. On medzitým rukami obkresľoval línie môjho chrbta, bokov a zadku. Naše jazyky sa nežne preplietali vo vzájomnej súhre.

Ďalšie zvonenie. So sklamaným zakňučaním sa odo mňa odtrhol. Ruky nechal na mojich bokoch. Pozeral sa mi chvíľu do očí a ja som z tých jeho čítala všetky pocity, ktoré mu lietali vo vnútri. Od smútku z odchodu až po nadšenia z turné.

„Milujem ťa.“ Vyriekol a pevne ma objal. Posledný krát som sa skryla v jeho náruči. Posledný krát som zhlboka vdýchla jeho vôňu. Posledný krát ma pohladil po chrbte. Posledný krát na „menej ako dva mesiace“. To znamená skoro celú večnosť. Chcela som si z neho uchovať čo najviac. Odtiahol sa príliš rýchlo.

„Pozdravuj našu malú princeznú aj Niks. A dávaj na seba pozor.“ Preplietli sme si prsty na oboch rukách. Zdvihol si ich k perám a do každej dlane mi vtisol pusu.

„Pozdravím, ty pozdrav chlapcov. Šťastnú cestu, odkáž vodičovi, nech na vás láskavo dáva pozor. Nevie si predstaviť, aký poklad vezie.“ Ešte jeden rýchly bozk.

„Milujem ťa.“ Šepla som a ešte raz si ho pritiahla. Jednu ruku už mal na kľučke a držal v nej bundu, tú druhú mal stále vpletenú do mojej. Otvoril dvere bez toho, aby sa odo mňa odtiahol a vyšiel z bytu.

„Musím ísť.“ Vyslovil vetu, ktorú som chcela počuť zo všetkého najmenej.

„Viem.“

„Ani sa nenazdáš a opäť budeš v mojom náručí.“ Usmial sa a pustil moju ruku.

„Teda, ak si nenájdeš niekoho iného.“ Neodpustil si. Už kráčal dole po schodoch.

„Takže si to prekukol? Môžu vyjsť z tých susedových dverí?“ doberala som si ho.

„To ich je viac?“ odkričal mi. Aj pri zostupovaní po schodoch na mňa hľadel.

„A čo si čakal, že sa uspokojím s jedným?“ vyplazila som mu jazyk. Zaváhal. Vybehol späť.

„Nebodaj ti nestačím?“ zašepkal blízko mojej tváre.

„Ty áno. No po tebe musím mať najmenej dvoch, aby sa ti aspoň priblížili.“ Spokojne sa zaškeril.

„Nemal si už ísť? Začínajú byť celkom nedočkaví.“ Rýpla som. Prilepil pery k môjmu krku. Cítila som jemný tlak. Naširoko som sa usmiala.

„Nebudem ich viac trápiť. No teraz tu majú varovnú zástavku. Odkáž im, že ja si ich nájdem.“ Zasmial sa a už sa po tých schodoch rozbehol. Viac sa hore nepozrel. Aj tak som videla, ako mu oči svietia.

„Milujem ťa!“ zakričal, keď ho už ani nebolo vidno.

„Ja teba tiež.“ Šepla som do prázdnej chodby. Úsmev z tváre sa mi stratil. Ruku som si priložila k fialovejúcemu fliačiku, ktorý mi Niall pred chvíľou vyrobil na krku. Kúsok neho, ktorý mi ostane aspoň týždeň.
Vrátila som sa do bytu a zabuchla za sebou dvere. Už ma raz takto opúšťal. Vtedy to bolelo menej. Vtedy bol ešte len kamarát. A vtedy moje vnútro nebolo v akomsi kŕči, ktorý mi naháňal strach.