Cuz I can love you more than this 47

Zobudila ma spŕška jemných bozkov, ktoré sa pomaly presúvali z môjho čela až ku krku a zasa späť.

„Miláčik vstávaj. Ja odchádzam do rádia a ty musíš do školy. Notak. Poďme princezná, je čas vstať.“ Mumlal mi Niall pomedzi bozky do ucha. Jediné, na čo som sa zmohla bolo nesúhlasné zamraučanie. Naozaj sa mi ešte nechcelo. Mala som pocit, akoby som si práve ľahla a nie akoby som už mala vstávať.

„Myslím to vážne. Už teraz meškám a to len kvôli tebe. Venuj mi aspoň jeden bozk, aby som mohol odísť a chlapci ma nemuseli dlhšie čakať. Prosím, neuvidím ťa až do večera.“ Prosil ma neprestajne zasypávajúc moju tvár bozkami. Musela som sa usmiať. Natiahla som ruky pred seba aby som trochu pretiahla stuhnuté paže a chrbát. Už som ho nemohla ďalej trápiť. Zhlboka som sa nadýchla a až potom pomaly rozlepila oči, pekne jedno po druhom. Trochu som vytočila hlavu a pozrela sa do tých prekrásnych modrých očí. Usmievali sa na mňa. Aj pery sa mu roztiahli do úsmevu, keď zbadal, že sa jeho úsilie konečne vyplatilo. Týčil sa nado mnou opretý o svoje ruky, ktoré boli po oboch stranách môjho tela zapreté do matraca. Neváhal a sklonil sa k mojím ústam skôr, než som mu stihla vôbec zapriať dobré ráno. Venoval mi sladký bozk.

„Dobré ráno.“ Zamrmlala som, keď sa odtiahol. Oblapila som ho okolo krku a pritiahla si ho späť. Ruky som mu zaborila do vlasov. Teraz bol podopretý na lakťoch. Trochu som mu zatlačila do hrude a prevalila sa naňho. Perina zo mňa spadla a ja som si naňho obkročmo sadla bez toho, aby som sa odtrhla od jeho pier. Rukami prešiel cez moje boky a ja som sa k nemu ešte viac pritlačila. Zrazu mi jemne zatlačil do pliec a odsunul ma od seba.

„Nerob mi to. Musím ísť. TERAZ. Inak sa odtiaľ nikdy neprinútim odísť. A ako som už spomínal, už aj tak dosť meškám.“ Sklamane som si povzdychla a zliezla z neho. Vyvalila som sa na svoje pôvodné miesto a odula spodnú peru.

„Sweetheart, dobre vieš, že nikde na svete by som nebol radšej ako tu a dokončil to, čo sme práve začali. Povinnosti ale nepustia. Ako moje tak aj tvoje.“ Dal mi ešte jednu rýchlu pusu a postavil sa z postele.

„Koľko je vlastne hodín?“ opýtala som sa, kým obchádzal moju posteľ.

„Pol siedmej. O siedmej mám byť na opačnej strane mesta.“  Vychádzal z izby a ja som sa vykopala z postele, aby som ho mohla vyprevadiť aspoň ku dverám.

„Dobré ráno.“ Pozdravila som sa Niks, ktorá práve raňajkovala. Oprela som sa o zárubňu v kuchyni a pozorovala ho, ako sa oblieka. Pribehla Bonnie, zobrala som ju na ruky a pozorovali sme ho dve. Keď dokončil zdĺhavý proces obúvania si svojich obľúbených Supier a napchal si do nich svoje čierne nohavice, natiahol sa po bundu, ktorú si následne obliekol na sivý sveter. Asi nikdy ma neprestane udivovať, ako môže byť taký krásny. Ešte aj o pol siedmej ráno, krátko po tom, čo vstal.

„Pekný deň vám prajem dievčatá.“ Nahol sa ku mne po pusu a pohladkal Bonnie po hlave. Otočil sa na päte, pozrel do kuchyne a perami Niks naznačil „Thank you“. Nemala som poňatia, o čo ide. Odo dverí mi ešte poslal vzdušný bozk a zmizol.

„Čo to bolo?“ obrátila som sa na Niks hneď, ako zabuchol dvere.

„Čo bolo čo?“ nechápavo sa zatvárila.

„Za čo ti ďakoval?“ strelila som ďalšiu otázku.

„Hmm...za raňajky.“ Podozrievavo som na ňu pozrela. Niečo mi tajila. Nepáčilo sa mi to. Chcela som pokračovať vo výsluchu, no Bonnie sa mi začala vrtieť na rukách. Pýtala sa von. Hodila som na Niks skúmavý pohľad. Sklonila hlavu k svojmu jedlu a už nepokračovala. Pustila som Bonnie na zem a zamierila si to do kúpeľne. Čo najrýchlejšie som spravila čo bolo treba, obliekla som sa a vyrazila von spolu s Bonnie cupkajúcou popri mojich nohách. Zarazila som sa návalom studeného vetra, v ktorom poletovali vločky snehu. Neviem, prečo ma to prekvapilo, veď je ešte len február. Síce sme sa z dovolenky vrátili pred dvoma týždňami, stále sa mi na tú zimu zvyká ťažko.

Po návrate sa môj život opäť dostal do normálu. Pokračoval pravidelný kolotoč škola - práca - domov. „Domov“ našťastie väčšinou znamenalo „Niall“, pretože sa k nám síce nenasťahoval, ale veľmi často u nás prespával. Nenechal ma chodiť po tme samú von, takže ma neustále sprevádzal aj na večerných prechádzkach s Bonnie. Nevadilo mi to, bola som rada, že sme tak často spolu. Kým môžeme. Veľa sme sa rozprávali, smiali sa alebo si len tak užívali jeden druhého. Rozhodne budem mať na čo spomínať a o čom snívať, kým bude preč.

Po prechádzke som sa vrátila domov a vychystala sa do školy. Niks asi radšej ušla, aby mi nemusela odpovedať na ďalšie otázky. Zamyslene som prišla do školy. Prednášky boli aj v druhom semestri fajn, nič nezvládnuteľné. Navyše som mala skoro všetky so Sue a Nicolle, takže to bolo o to krajšie. Do školy som sa tešila, dokonca som sa pomerne často stretávala aj s Lucom. Prebiehalo to, na moje vlastné prekvapenie, celkom v pohode. Normálne sme sa zdravili, usmievali sa na seba a pár krát aj rozprávali. Len taká, v podstate zdvorilostná, debata o tom, kto sa ako má a čo je nové. No aj tak ma to tešilo. Neviem, ako by som zvládala, keby som naňho mala často narážať a zakaždým by ma mal prekliať pohľadom.

„Ako s Niallom oslavujete Valentína?“ vyrušila ma z úvah Sue. Zažmurkala som. Dnes je Valentín? Jasné, veď ma, odkedy som sa vrátila do práce, v obchode obklopujú samé čokoládové srdiečka a podobné hovadiny. Ale akosi som nemala pojem o čase a vôbec ma nenapadlo, že je to práve dnes.

„Hmm, ešte neviem.“ Ako som mohla zabudnúť? Ale Niall ani ráno nič nezmienil, dokonca mi neprišla ani SMSka. Možno Valentín neuznáva alebo niečo podobné. Celý čas čo ho poznám o tomto sviatku nepadla ani zmienka. Ja som sa tým doteraz nemusela zapodievať, pretože som ešte Valentín s nikým nezažila, tak som tento sviatok jednoducho prehliadala. Ale ako ho berie on?

„Ešte nevieš? Ja sa nad tým zamýšľam celý týždeň. A snažím sa to vytiahnuť aj z Harryho.“

„A čo ste vymysleli?“ s úsmevom  na tvári som sa opýtala a tým som od seba odvrátila pozornosť.

„No, vlastne mi povedal, že to bude prekvapenie, že sa nemám starať. A ja som bola s Nicolle včera nakupovať, ideme trošku potešiť našich chlapov, ak vieš, čo tým myslím.“ Žmurkla na mňa a trochu jej zružoveli líca. Veľmi dobre som vedela, čo tým myslí.

„Myslím, že budú veľmi potešení.“ Usmiala som sa na ňu. Len ma trápilo, čo budem robiť ja. Mala by som sa tým vôbec zaoberať? Vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že by sa o to Niall nejako zaujímal.

V priebehu dňa mi to opäť vyletelo z hlavy. V škole aj v práci bolo toho dosť, a aj napriek tomu, že som bola týmto konzumným sviatkom obklopená, nemala som čas zamýšľať sa nad ním. Okolo šiestej ma majiteľka poslala domov so slovami, že ona to tam už zvládne, ja nech si trochu užijem priateľa. A mňa to vtedy opäť napadlo. Celú cestu som nad tým rozmýšľala, no na nič som neprišla.

Domov som prakticky doletela. Musela som zobrať Bonnie von. Keď som však otvorila dvere bytu, Bonnie nepribehla nedočkavo k dverám. V celom byte bola tma a až keď som si zapla na chodbe svetlo, všimla som si, že všade sú porozhadzované lupienky  červených ruží a nezapálené sviečky lemujú cestu až k mojej izbe. Usmiala som sa. Niekomu som asi prekazila prekvapenie. Predpokladala som, že Bonnie je s Niks, keďže ani po nej nebolo ani stopy. A aj keď ma zožierala zvedavosť, Niallovi som to až tak pokaziť nechcela, tak som si sadla do kuchyne a plánovala trpezlivo čakať, čo sa bude diať. Zaškvŕkalo mi však v žalúdku. Otvorila som chladničku a oči mi upútalo kuracie mäso. Pomyslela som si, že to nebude až taký zlý nápad. Vybrala som ho a pustila sa do príprav.

Keď som ho už dochucovala a ryža sa vo vedľajšom hrnci dovárala, v zámku zaštrngotali kľúče. Čakala som, že do vnútra vbehne Bonnie v závese s Niks, no prekvapil ma šokovaný Niallov výraz.

„Čo tu robíš?“ zarazene sa opýtal.

„Pustili ma skôr z práce. Odkedy máš kľúče od nášho bytu?“ vrátila som mu otázku.

„Požičala mi ich Niks, aby som ti mohol pripraviť prekvapenie a...“ sklonil hlavu. Vyzeral hrozne sklamaný.

„A ja som ti ho prekazila. Nemala som tušenie, prepáč. A okrem chodby som nič nevidela.“ Podišla som k nemu. Podozrievavo sa na mňa pozrel.

„Naozaj?“ opýtal sa s nedôverou v hlase.

„Naozaj.“ Usmiala som sa.

„To som ti predsa nemohla urobiť.“ Dodala som. Oči sa mu trocha rozžiarili.

„Ani sa odtiaľto nepohni, dobre? Idem to dokončiť.“ Vtisol mi rýchlu pusu a zmizol v útrobách bytu. Ja som sa zatiaľ vrátila k sporáku a všetko povypínala. Na stôl som položila taniere a naložila na ne večeru. Do pohárov som naliala víno a Niall bol zrazu späť aj s červenou ružou v ruke. Trochu teatrálne pokľakol.

„Will you be my Valentine?“ opýtal sa ma a roztomilo pri tom zaklipkal očami. Nedalo mi neusmiať sa. Prijala som ponúkanú ružu.

„Of course i will. Will you be mine?“ postavil sa a na tvári mu pohrával spokojný úsmev. Odpovedal mi bozkom. Prekrásnym veľavravným dlhým bozkom plným nehy.

„I love you.“ trochu sa odtiahol, aby mi to mohol povedať, no potom sa hneď vrátil k mojim perám.

„Niall, vychladne nám to.“ Podotkla som, keď som sa odtiahla pre zmenu ja. Začal sa smiať.

„Tak ja ti poviem, že ťa milujem a ty pritom myslíš na jedlo. A potom že kto tu je ten jedák.“ Podpichol ma. Sadli sme si k stolu. Zdvihli sme poháre a štrngli sme si na nás.

„Varila som to a záleží mi na tom, aby ti to chutilo. A studené nebude. A nevrav, že si potajme nemyslel len na to, ako si sadneš za stôl a pustíš sa do toho.“ S úsmevom som sa bránila.

„Od teba mi bude chutiť všetko. A ani trochu som nemyslel na jedlo, ty si mi úplne stačila.“ Zahľadela som sa naňho.

„No dobre, tak som sa nemohol dočkať, kedy sa do toho budem môcť pustiť. Ale nemôžeš mi to mať za zlé! Po celom dni strávenom rozhovormi som úplne vyšťavený a takmer nič poriadne som za celý deň nezjedol. A tá vôňa je proste neodolateľná.“ Tváril sa previnilo a pripomínal mi tým malé šteniatko, ktoré práve roztrhalo pánovu ponožku. Vybuchla som do smiechu.

„Radšej sa do toho pusťme, dobrú chuť.“ Povedala som krútiac hlavou.

„Počkaj!“ skríkol a ja som zastavila prvé sústo na pol ceste k ústam.

„Čo ešte?“ prevrátila som očami. Moje brucho už nesúhlasne zamraučalo. Niall vyskočil zo stoličky a odbehol na chodbu. Vrátil sa s dvoma sviečkami a položil ich do stredu stola. Medzi ne uložil moju ružu.

„Keď už je ten Valentín.“ Pokrčil plecami. Opäť som sa začala smiať.

„Netušila som, že si až takto umelecky založený a máš takýto cit pre romantiku.“  Pozrel na mňa prižmúrenými očami. Táto večera ma naozaj bavila.

„Ja viem, že vieš, že ťa ľúbim.“ Sladko som sa naňho usmiala. Pokrútil hlavou a pustil sa do jedla. Nasledovala som ho, pretože môj žalúdok už s ďalším doťahovaním sa nesúhlasil.

„Bože, to je dobré!“ blažene sa zatváril, keď si do úst vložil prvý kúsok.

„Obyčajné mäso s ryžou.“ Skonštatovala som.

„Je to mäso aj ryža, ale určite nie sú obyčajné.“

„No sú odo mňa. Varené s láskou.“ Usmiala som sa.

„To bude tá čarovná prísada.“ Nahol sa ponad stôl a dal mi pusu.

„Ani som sa ťa ešte nestihol opýtať, ako si sa dnes mala.“ Zamračil sa.

„To nevadí, aj tak si o nič neprišiel. V práci som toho dnes mala dosť a v škole to šlo rýchlo. S dievčatami sme sa bavili o Valentínovi.“ Zasmiala som sa.

„A?“ nechápavo vzhliadol od taniera.

„No, mne trvalo, kým som vôbec prišla na to, čo je dnes za deň a ony sa rozplývali nad svojimi plánmi. Len nevedeli, čo plánujú chlapci.“ Spýtavo som sa naňho zahľadela.

„Nech ti to povedia dievčatá. Sľúbil som, že to nikomu nepoviem.“ Bez akýchkoľvek iných poznámok sa ďalej zaoberal jedlom. Na tvári mu však pohrával úsmev.

„No, lebo ja by som im to hneď utekala zavolať.“

„Ja viem, že áno, preto si to nechávam pre seba.“ Čakala som, že na mňa vyplazí jazyk.

„A čo tvoj deň?“ zmenila som tému, keď som videla, že z neho už viac nedostanem.

„Ako sa krásne začal, tak aj pokračoval. Teda, až na to skazené prekvapenie. Ráno to v rádiu prebiehalo rýchlo a veselo, no ten rozhovor do novín sa trochu vliekol. Ale možno to bolo len tým, že som sa nevedel dočkať, kedy sa dostanem tu a začnem s prípravami. Chcel som, aby to bolo dokonalé.“

„Ako dlho si to vlastne plánoval? Nikdy si sa o tom nezmienil.“

„Asi týždeň. Všetko som mal v hlave už dávno, ostávalo mi už len dohodnúť sa s Niks a všetko bolo vybavené.“

„Kam si ju vlastne poslal?“

„Nikam som ju neposielal. Keď som sa jej šiel spýtať, či by sa to nejako dalo spraviť, aby sme tu boli sami, tak mi jednoducho oznámila, že je už dávno dohodnutá s Derekom, že ide k nemu, takže sa nemám strachovať. Len som ju požiadal, aby ti o ničom nehovorila ak to ešte nevieš.“

„Takže ona o tom vedela? To preto si jej ráno ďakoval? Mrška jedna.“ Naoko som sa naštvala.

„A čo Bonnie? Dúfam, že si ju neodpratal niekam do koša pri ceste.“

„Myslíš, že by som ti toto urobil?“ vyvalil na mňa oči.

„Nemyslím. Len, no, nič iné ma nenapadlo.“

„Na chvíľu si užíva pohodlie psieho hotela, ktorý je tu neďaleko. Myslel som si, že by nás rušila. A dnes som chcel byť s tebou úplne sám.“

„Si taký tajomný, akoby som nebola už dosť zvedavá a nedočkavá aj bez týchto poznámok.“

„Tak poď.“ Vyzývavo sa na mňa usmial.

„Najedol si sa dostatočne?“ pre istotu som sa opýtala.

„Áno, stačilo mi. Poď už, lebo ani ja už nevydržím byť dlhšie nervózny.“

„Ale, ale, tak to musí byť naozaj niečo veľké, keď je sám vážený Niall Horan nervózny.“ Postavila som sa a oba taniere vložila do drezu.

„Len chcem, aby bol dnešok krásny, výnimočný. A hlavne, aby sa ti to páčilo.“ Pristúpil zozadu ku mne a ruky mi obmotal okolo brucha. Dostala som malý božtek na krk. Telom mi prebehli zimomriavky.

„Všetky dni s tebou sú výnimočné a krásne.“ Otočila som sa k nemu čelom a poriadne ho pobozkala. Pulzovalo medzi nami napätie plné očakávania.

„Myslím, že je čas na dezert.“ Odtrhol sa od mojich pier a ťahal ma na chodbu. Tam som sa na chvíľu zastavila a s otvorenými ústami som pozerala, ako rozhorené sviečky hádžu tiene na steny. Vyzeralo to magicky. Niall tiež zastal, pozrel sa na mňa a usmial sa. Svetlo sviečok sa mu trblietalo v očiach aj vo vlasoch. Skoro sa mi podlomili kolená, taký bol nádherný. A bol len a len môj. Zavrela som ústa a opätovala mu úsmev. Ruku som vložila do tej jeho, ktorú mi nastavil. Pritiahol si ma k sebe, postavil sa za mňa a rukami mi zakryl oči.

„Je to nutné?“ opýtala som sa.

„Nie, ale chcem to tak.“ Zasmial sa. Keby som nemala zatvorené oči, tak nimi prevrátim. Nechala som sa ním teda viesť.

Neviem, ako sa mu podarilo otvoriť dvere, keďže mal ruky na mojich očiach, no zrazu som zacítila vo vzduchu zmenu. Cítila som kvety a teplo. Zložila som si jeho ruky z očí a zadržala dych. Zdalo sa mi, akoby som sa ocitla vo filme. Červené ruže a žlté frézie boli snáď všade. Vytvárali neopakovateľnú vôňu, ktorá sa omamne vznášala okolo nás. Plamienky sviečok hádzali mäkké svetlo na celú izbu a ona tak nadobudla neopísateľnú atmosféra. Vyzerala úplne inak, ako som na ňu bola zvyknutá. Na stolíku pri posteli boli jahody a šampanské. V očiach som mala slzy, ktoré si pomaly razili cestu dole po lícach.

Niall celý čas pozorne sledoval moju reakciu. Keď som sa rozplakala, vyľakal sa. Okamžite bol pri mne a zotieral mi slané mokré kvapky z tváre.

„Čo je? Čo som spravil zle? Ja...myslel som si, že by sa ti to mohlo páčiť. Vždy si sa tak zasnívane pozerala na takéto scény vo filmoch.“ Rozplakala som sa ešte viac. To, ako si všímal najmenšie detaily, ako dokonale ma poznal. Len som mu obmotala ruky okolo krku a na chvíľu som sa skryla v jeho ramene. Jeho ruka okamžite začala blúdiť po mojom chrbte presne TÝM upokojujúcim spôsobom. Nechápal, čo sa deje, aj tak sa nič nepýtal, len tam pre mňa bol. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa mu do očí. Chcel niečo povedať, no nedovolila som mu to. Moje pery boli v okamihu prilepené na tých jeho a vpíjali sa navzájom do seba. Najskôr bol trochu zarazený, no potom sa poddal. Jemne som ho tlačila smerom k posteli.

Ľahol si na ňu a ja som si naňho obkročmo sadla. Boli sme v podobnej polohe ako ráno. Všetko sme zvládli bez toho, aby sa naše pery čo i len na sekundu oddelili.

„Ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa, ľúbim ťa.“ Šepkala som pomedzi bozky namiesto toho, aby som dýchala. Chytil moju tvár medzi svoje dlane a jemne ma odsunul. Prekvapene som otvorila oči. On sa do nich zahľadel.

„Milujem ťa.“ Povedal mi vážne a hĺbka citu, ktorý bol obsiahnutý v tejto jednoduchej vete, ma na chvíľu zamrazila na mieste. Zotrel mi ďalšiu slzu, ktorá si našla cestu z môjho oka a pritiahol si ma späť. Tie najpríjemnejšie zimomriavky prešli celým mojim telom, od prstov na nohách až po končeky vlasov.

Keď mi jazykom vošiel do úst a rukami prešiel po mojich bokoch,  svet sa spomalil a existoval len pre tento moment. Na jahody a šampanské sme si spomenuli až o hodinu, keď sa naše nahé poprepletané telá tlačili k sebe, ako by od toho závisel niečí život.