Confusion

Teraz to môže vyzerať, že si protirečím, ale nie je to tak. Posledný príspevok treba brať vážne, toto je len môj výlev. Lebo som začala veľa rozmýšľať. V stredu som pochopila, že aj ja potrebujem sem tam nakopnúť. Stačilo pár slov a ja som bola šťastná, ako už dávno nie. Slov od tej správnej osoby
. Neboli to zrovna tie, ktoré som počuť chcela, ale boli to tie, ktoré som počuť musela. A na tri dni mi na tvári vyčarovali nezničiteľný úsmev. Myslím, naozaj nezničiteľný. ON mi dodal nádej, že tento svet ešte nie je až taký zlý a dokurvený (sorry za výraz). Pretože na svete sú stále ľudia, ktorí cítia a starajú sa. To, že ON patrí medzi nich ma prekvapilo, potešilo aj zarmútilo zároveň. Prekvapilo, lebo je chlap, a po určitých udalostiach som prestala veriť, že ešte niekto mužského pokolenia (nie žeby bolo to ženské oveľa lepšie) sa stará o to, čo sám cíti a dokáže si to aj priznať a správať sa podľa toho. Teraz vidím, že niekto taký existuje. Tento fakt ma zároveň potešil. Aj v tom, že som sa v ňom ako človeku nemýlila.
Prečo zarmútilo? Klasicky mi stislo srdce už len z toho, že ide oňho. Toto ma tak skoro asi neprejde a neviem, či vôbec chcem, aby ma prešlo. Ťažko sa to vysvetľuje, ale je to tak.
Ale pokračujem v pointe. Teraz, v tejto chvíli, som si nie istá, či fičím na tak veľa pocitoch alebo som prázdna, bez emócie. Tieto stavy u mňa nemajú od seba ďaleko. Posledný týždeň sa toho zomlelo príliš veľa. Od neskutočného sklamania a výčitiek k samej sebe cez najvyšší možný stupeň eufórie až po bolesť a znechutenie. Takže mám v sebe práve teraz riadny zmätok a snažím sa to nejako rozchodiť. Teda skôr rozpísať. Nie je to o tom, že to nemám komu povedať alebo napísať, len neviem ako. Toto je ľahšie. A milujem tento blog. A vonku takmer svieti slnko a ja dúfam, že sa mi to v hlave čo najskôr utriedi.
Som stále šťastná, len trochu zmätená. A je mi ľúto, že vás tým zaťažujem. A už zas trepem dve na tri.
Dúfam, že vám to ide lepšie :) Dajte vedieť :)
Lots Of Love ♥