Hirax

Pochopil som, že bolí, keď duša rastie. Veľmi. Ako keď vám v detstve rastú končatiny. Rozpínate sa a fyzicky trpíte. Duša sa tiež bráni, lebo nechce ísť do nového prostredia, v starom už totižto všetko pozná. Má svoje finty, vychodené chodníčky, skratky, je obratná, len tak ju niečo neprekvapí. Do nového nezmapovaného prostredia sa jej samozrejme nechce. A tak pošle tisícku pešiakov v podobe otázok, ktoré dokonale útočia a nedajú sa odbiť jedným slovom. Neustále sa k vám vracajú ako hladný žobrák v Manile a toto dobre vycvičené vojsko vás dotlačí do stavu čistej bezradnosti.

Ste zúfalý, prirovnanie k depresii je nedostačujúce. Duševná transformácia vás doženie na dno beznádeje, Obrana duše pred vstupom do vyššieho poschodia poznania býva väčšinou v znamení čistého chaosu. Všetky dávno vyriešené otázky sa znova prebudia a začnú do vás opätovne strieľať. Najviac vás dostanú najmenšie malichernosti, ktoré sa vrátia s agresivitou pijavíc. Stratíte zem pod nohami, celá vaša stabilita sa otrasie. Preľaknete sa, že ste sa zbláznili a vrátili o desať rokov nazad. Ale držte! Je to posledné štádium kopania zomierajúceho psa. Netrvá to dlhšie ako pár dní. Jediné, na čo sa v tomto období zmôžete bude, že začnete veriť, že trpíte nejakou duševnou chorobou s nechutne dlhým latinským pomenovaním. Pritom to bude len posledný pokus mysle nevkročiť do nového sveta, kde bude zo začiatku bezradná, nepoužiteľná a donútená začať sa znova učiť. Nikomu sa nechce učiť, lebo to bolí. No bolesť je rast. Strach vyvíjajúcej sa duše je logický, ale nemôžete dosiahnuť extázu, ak neprejdete utrpením. Aj zlato sa čistí ohňom. A toto všetko som mal teraz za sebou. Pochopil som celú vnútornú bolesť posledných dní. Bola to záverečná lekcia pred novou etapou fungovania na vyššej frekvencii.

- Pavel "Hirax" Baričák, Sekundu pred zbláznením (všetko je, ako je) -

Zdravím vás. Dnes som sa rozhodla venovať príspevok spisovateľovi, ktorý zmenil a neustále mení môj pohľad na život a na všetko, čo sa v ňom deje. Začala som veriť, že všetko má zmysel. Každá jedna vec, ktorá sa udiala, deje sa alebo sa ešte len udeje. Všetky zlé veci z nás robia silnejších. Je to tak. Aj keď sa nám zlomí noha, po vyliečení je to miesto pevnejšie zrastené. Je to dané prírodou, Bohom, vyššou silou, neviem kým, jednoducho to tak je. A všetko závisí od toho, ako to máme usporiadané v našich hlavách. Ak by som sa toľko nehrabala v minulosti, už som dávno mohla byť niekde inde. Mohla, ale nie som. Nejdem teraz všetko hrotiť a nasilu sa zmierovať zo životom. Musím si tým prejsť sama a so všetkým sa zmieriť. Vlastným spôsobom, postupne. 

Zmieriť sa zo životom neznamená vzdať sa. Aspoň pre mňa nie. Ak sa mi niečo nepáči, skúšam to zmeniť. Nevzdám to, ak mi na tom skutočne záleží. Niektoré veci sa stanú, aby nás posilnili nie v zmysle, či sa vieme postaviť po tom, ako nás niečo položí na zem, ale skôr skúšajú našu schopnosť zabojovať. Aspoň sa o to pokúsiť.

Po prvej knihe som mala v hlave riadny zmätok, teraz sa to všetko dáva do normálu. Nežijem podľa kníh. Len sa na svet pozerám inak. Snažím sa o pohľad z oboch strán. Nie vždy to ide, ale po čase, keď sa spamätám zo šoku z niečoho, čo sa stalo a začnem triezvo uvažovať bez akýchkoľvek zatemnení a hnevu, uvedomím si, ako ma daná situácia posunula ďalej a prijmem ju. Niekedy to trvá dlhšie, no ak chcem, tak sa to podarí.

Možno ste prečítali týchto pár riadkov a klepete sa po hlave, čo je to za vymývanie mozgov. No mne to naozaj pomohlo. Viac premýšľam, nereagujem bez toho, aby som si to predtým premyslela, som oveľa pokojnejšia a viem, že som šťastná, aj keď ma trápi milión vecí. Pretože všetky tie drobnosti, čo sa dejú mi dávajú dôvod, ak už nie na úsmev, tak na vnútorný pokoj. A ten je pre mňa dôležitý. Spokojnosť sama so sebou, s tým, čo sa stalo. Keď sa pozriem späť, nič neľutujem. Všetko, čo bolo, spravilo zo mňa človeka, akým som teraz. Keby bola len jedna jediná vec inak, aj ja by som bola niekto iný. 

Ešte k úryvku. Najradšej by som prepísala celú knihu, pretože každá jedna veta stojí za povšimnutie a odporúčam Hiraxa ako skvelého terapeuta. Ale len ak máte otvorenú hlavu. Obmedzený človek by ho zavrel pri prvej vete. Netreba však veriť všetkému. Hirax nikomu nediktuje ako má žiť.On len poskytuje iný pohľad na ľudí, spoločnosť a človeka. Na jeho vnútro, vzťahy, problémy. Ja si z neho beriem len to, čo považujem za správne, čo nejde proti mne, proti môjmu vnútornému presvedčeniu. 

Prečítala som zatiaľ len dve knihy, no verím, že sa dostanem aj k ostatným. Je tu možnosť, že sú to všetko len bláboly nejakého pomäteného chlapa, ale ja budem radšej veriť v pozitívno, ako sa umárať v depkách. Tým som si už prešla a bohato mi stačilo. Chcem začať "žiť svoj život a nie premýšľať nad ním." Ešte pár citátov ;)

"Keď silného človeka stretne nejaká životná rana a on pochopí, prečo sa to stalo, prijme celú skutočnosť, odpustí ľuďom, ktorí mu bôľ spôsobili, a poďakuje im, má problém vyriešený. Rana sa zacelila a slabé miesto sa zmení na oporný bod. Osud mu potom druhýkrát podobnú prekážku do cesty nepostaví. Takto môže silná bytosť ovplyvňovať vlastný život."

- Pavel "Hirax" Baričák, Sekundu pred zbláznením (všetko je, ako je) -

"Nič nemôžeme urobiť zle, prinajhoršom nám to bude trvať dlhšie. Srdce si aj tak priťahuje to, čo dychtivo očakáva, všetko nás však privádza k cieľu." 

- Pavel "Hirax" Baričák, Nauč ma umierať -

"Len náš vlastný postoj robí zo života bremeno."

- Pavel "Hirax" Baričák, Nauč ma umierať -