Cuz I can love you more than this 9

Otvorila som oči. Vstávať sa mi však ešte nechcelo. Len tak som ležala na posteli a pozerala do plafónu. Hlavu som mala prázdnu. Konečne. Nemyslela som na nič. Neviem ako dlho som tak ležala. Vydržala by som aj do večera. Do mojej izby však vtrhla Niks.
„Prepáč, že ťa budím, no je takmer obed a dnes sme si mali ísť hľadať tú brigádu.“
„Nebudíš ma, už som dlho hore, len sa mi nechcelo vstávať. Úplne som na to zabudla. Už idem.“ Brigáda. Bože. Naozaj ju potrebujeme. Život v Londýne nie je lacný. Našich som vycucala už dosť. Až príliš. Chudáci moji bratia. Tieto dni sa museli kvôli mne poriadne uskromňovať.
Nasilu som sa postavila z postele. Zakopla som. Pozrela som sa pod nohy a zbadala darčeky, ktoré som včera dostala. Fakt si nemali robiť starosti. Sadla som si na zem a pustila som sa do trhania papiera úhľadne zabalenej veľkej krabice. Keď som ju otvorila, pomaly som z nej začala vyťahovať veci. CD, DVD, tričká, knihy, plagáty. To bol len zlomok vecí, čo som v nej našla. Všetko o One Direction. Všetko s ich podpismi. Pobavene som sa usmiala. Chlapci zjavne chceli zmeniť skutočnosť, že o nich nič neviem. Ani som to všetko nevytiahla. Skôr som to naložila naspäť. Ťahalo ma to totiž k malému balíčku. Von som si nechala len CD. Ostatnému sa budem venovať neskôr. Vstala som a CD si vložila do prehrávača. Poznala som asi dve ich pesničky, bola som zvedavá na ostatné. Izbou sa začali rinúť sladké hlasy chlapcov a ja som sa zatiaľ vrátila späť na podlahu. Darček od Nialla. Jedným trhnutím som ho zbavila baliaceho papiera. V ruke sa mi ocitla malá, tmavomodrá krabička. Jemne som ju otvorila. Dnu bola na tmavozelenom zamate položená tenká strieborná retiazka s príveskom, malým štvorlístkom. Zozadu bolo na štvorlístku vygravírované: „For Good Luck“. Pomaly som prešla prstom po nápise. To od neho nemôžem prijať. Poznáme sa tri dni. Už teraz sú z nás síce dobrí kamaráti, ale tak veľa mi dávať nemal. Natiahla som sa po mobile. Vytočila som jeho číslo a čakala. Na linke práve prebieha iný hovor. Zložila som. Zavolám mu neskôr. Mobil mi zavibroval len čo som ho pustila z ruky. Pozrela som na displej. SMS o tom, že sa mi Niall pokúšal dovolať. Volali sme si navzájom. Šla som ho vytočiť späť, keď mi mobil zavibroval znova. Mala by som si konečne zapnúť zvuky, to vibrovanie ma prestáva baviť.
„Hi!“
„Hi! Práve som dostal SMS, že si mi volala. Volali sme si naraz! Toto sa mi asi ešte nikdy nestalo.“ smial sa.
„Čo si potreboval?“
„Včera som na to zabudol. Dnes o štvrtej máme koncert. Ak by ste chceli ísť, stačí povedať. Poslal by som po vás auto. Aspoň by si počula naše pesničky naživo a nie len z rádia.“
„Alebo z CDčka, ktoré som včera obdržala.“
„No alebo. Ak dobre počujem, tak ti práve hrá. Dúfam, že sa ti páči.“
„Počuješ dobre. A či sa páči ti povedať zatiaľ nemôžem. Ešte som ho nepočula celé. Len teraz som otvorila darčeky.“
„Na tie mi snáď už môžeš povedať názor. Páčia sa?“
„Jasné, že sa páčia. Všetky. Ale, Niall...“ prerušil ma.
„Nie. Viem presne, čo chceš povedať. Necháš si ju a basta. Viac o tom nediskutujeme. Na čo si mi volala ty?“
„Volala som ti kvôli tej retiazke. Nemôžem si ju nechať. Je to príliš veľa.“
„Povedal som, že na túto tému s tebou jednoducho nediskutujem. Čo ten koncert?“
„Dnes o štvrtej vravíš?“ rezignovane som mu odpovedala. Toto si s ním ešte vyjasním.
„Presne tak. O štvrtej. Mám po vás poslať to auto?“
„Radi by sme šli, ale dnes nám to akosi nevyhovuje. Už máme plány. Neodkladné.“ Tú brigádu si potrebujeme nájsť ešte pred školou. Tá sa začína už o necelé dva týždne, takže je najvyšší čas začať niečo hľadať.
„Tak to je smola. Na ďalší už dúfam prídete.“
„Prídeme. Aj keby trojkolky z neba padali. Len sa dovtedy musím naučiť texty pesničiek, aby som nevytŕčala z radu.“ Zasmiala som sa.
„To by si teda mala. Myslím, že si ich aj dostala spolu s ostatnými vecami.“ Smial sa na mne. No veď počkaj.
„Možno som ich tam niekde zazrela. Musím končiť, ideme s Niks do mesta.“ Dokázala by som sa s ním baviť hodiny. Škoda, že už máme na dnes program.
„Keď musíš, tak teda bež. Pôjdeš večer s Bonnie do parku?“
„Pôjdem, jasné, že pôjdem.“
„Kedy?“
„Okolo ôsmej.“
„To by som mal stihnúť. Nič nesľubujem, možno sa tam uvidíme.“
„Bola by som rada. Pekný deň prajem a nech sa vám koncert vydarí!“
„Ďakujem. Aj tebe pekný deň, pozdravuj Niks. Ahoj.“
„A ty zasa chlapcov. Ahoj.“ Zložila som. Takže možno večer. Nieže zabudnem tú retiazku. Musím mu ju vrátiť nech akokoľvek namieta.
Konečne som sa postavila zo zeme a namierila si to rovno do sprchy. Bolo mi zo seba zle. Všade som stále cítila pach zo včerajšej noci. Alkohol a cigarety. Fuj. V sprche som bola dlho. A bola by som aj dlhšie, keby mi Niks nezačala vyklopávať na dvere. Neochotne som teda vyšla a umyla si zuby. Vrátila som sa späť do izby, kde som si rozčesala vlasy a obliekla spodné prádlo. Pozrela som z okna. Von pršalo. Nie veľmi, no nebolo to zrovna mrholenie. Super, čo si teda obliecť? Otvorila som okno. Nebolo zima. Zašla som do šatníka. Rifle a tričko. Tenký sveter tiež neuškodí. Vyliezla som odtiaľ a zaliezla späť do izby. Bonnie spala vo svojom koši. Ten pes spí skoro stále. Aspoň nerobí hlúposti.
Obliekla som si veci a začala sa maľovať. Na tvár krém, na oči maskara. Ešte balzam na pery, ktorý som si následne vložila do vrecka nohavíc. Vyšla som z izby a vošla do kuchyne. Natrela som si chlieb s jahodovým džemom a po stojačky, opretá o kuchynskú linku a hľadiac von oknom, som ho spratala do seba. Bola som stále hladná, tak som si dala ešte jeden. Po dojedení som sa napila vody. Neodolala som a na lyžičku som si ešte nabrala trochu džemu. Jahodový by som mohla jesť od rána do večera.
Vrátila som sa späť do izby a zobrala malú tašku cez plece. Hodila som do nej peňaženku, mobil a ešte nejaké drobnosti. Dáždnik som do nej nedávala, načo aj. Vzala som si ho rovno do ruky. Vyšla som z izby a namierila si to rovno do Nikinej. Bolo mi čudné, že už nečaká obutá pri dverách. Bez zaklopania som vošla. Sedela na posteli a ťukala do klávesnice na jej notebooku ako zmyslov zbavená. Na tvári jej hral úsmev a jej oči mali čudný výraz.
„S kým si to píšeš? Myslela som, že už ideme.“
„S Derekom. A ideme, ideme, len sa rozlúčim.“ Povedala bez toho, aby pohľad odtrhla od obrazovky.
„Kto je Derek? To je ten chalan zo včera, že?“ takže Derek hej? Ani mi nič nepovedala. Vlastne ešte ani nemala kedy.
„Uhádla si. Tak môžeme ísť.“ Naposledy sa usmiala a odtrhla oči od obrazovky.
„To je všetko, čo mi k tomu povieš?“ karhajúco som na ňu zazrela.
„A čo by si chcela počuť? Ako ma tam včera zbalil a ja som sa asi zamilovala na prvý pohľad, aj keď v takú lásku neverím?“ ostala som stáť s otvorenými ústami. Niks a zamilovaná? Niekto si zo mňa robí srandu? Ona? Neverila v lásku ani takú, nieto ešte v lásku na prvý pohľad. Na Slovensku striedala chalanov ako ponožky. S každým najviac dva týždne. Nikto vážnejší. Oni by možno aj chceli, no ona o to nestála. Vychystali sme a odišli sme z bytu.
Celý deň som ju bombardovala otázkami. Povedala mi všetko. Ako do nej narazil a takmer ju oblial drinkom. Ako mu chcela vynadať, no potom sa mu pozrela do očí a zabudla aj ako sa volá. Nakoniec ju pozval do tanca a už sa od seba neodtrhli. Odišiel okolo tretej, no nezabudol si vypýtať číslo a facebook. Hneď ráno jej napísal SMS so želaním dobrého rána, pekného dňa a so žiadosťou o stretnutie. Keď sa prihlásila na facebook, dohodli si rande. Príbeh ako z románu. Dúfam, že jej to vyjde. Že budú spolu. Aspoň nebude musieť doma tráviť toľko času sama.
Z mesta sme sa vrátili celkom rýchlo. Bolo ešte len pol siedmej. Brigádu sme nenašli. Zatiaľ. V jednom obchode nám povedali, že sa nám ozvú. Som zvedavá, či z toho niečo bude. Mohlo by byť. Obchod bol malý, neďaleko. Zárobok nebol veľký, no aspoň trochu odľahčí naším rodičom finančnú situáciu. Kúpili sme však darček pre Liama. Poznala som ho síce krátko, no všimla som si, že má rád smiešne boxerky. No všimnúť som si to mohla len včera, kým tancoval, ale aj Niall mi niečo také spomínal. Tak sme mu dvoje kúpili. Boli podarené. Na jedných bol SuperMario ako zjedol muchotrávku a následne sa zväčšil. Nad obrázkom bol nápis „Mal som jesť viac muchotrávok“. Druhé boli celé biele a posiate malými srdiečkami. Ak si ich niekedy oblečie a budú mu vytŕčať, bude to krásny pohľad. Tie prvé môže oceniť len Danielle. V obchode nám ich aj zabalili. Dnes ich beriem spolu s retiazkou do parku. Dúfam, že to Niall stihne. Sadla som si na posteľ a zapla tablet. Kým sa zapol, šla som si do kuchyne spraviť niečo jesť. Cestou sme kúpili čerstvé pečivo a zeleninu, tak som si spravila dva obložené rožky. Maslo, šunka, syr, paradajky, uhorky, šalát. Zobrala som si to do izby aj s pohárom vody. Na tablete som si zapla ako obvykle facebook a skype. Lil bola prihlásená. Zavolala som jej a povedala všetky novinky. Keď som jej hovorila o Niks, padla jej sánka.
„Kde je teraz?“ opýtala sa.
„V izbe sa pripravuje na rande. Dohodli sa na pol ôsmu.“ Zazvonil zvonček. Pozrela som sa na hodinky. Bolo pol. Takmer na sekundu presne. Počula som, ako sa otvorili dvere na izba a Niks sa dobre že nezabila, kým šprintovala k dverám.
„Počkaj chvíľu, idem ho omrknúť.“ Žmurkla som do kamery a vyšla z izby. Niks pozvala Dereka dnu a ona si zatiaľ zbehla do izby po veci.
„Hi.“ Usmiala som sa naňho. Vyzeral dobre. Svetlohnedé vlasy, ak som dobre videla, tak hnedé oči. Vysoký, no nie príliš. Postavu mal vyšportovanú, chrbát širší. Asi plával.
„Hi.“ Odpovedal a úsmev mi opätoval. Viac sme si nestihli povedať, pretože Niks už vyletela z izby a utekala sa obuť.
„Neviem, kedy prídem. Nemusíš ma čakať.“ Povedala mi po slovensky. Derek sa čudne zatváril. Asi si myslel, že ho ohovárame.
„Dobre. Dávaj na seba pozor. Zabavte sa.“ Vyšli z dverí. Vrátila som sa do izby a rozlúčila sa s Lil. Ešte som jej opísala Dereka, no potom som sa vypla. Niallovi som povedala o ôsmej, už bolo viac ako trištvrte. Narýchlo som zhrabla všetko potrebné, vrátane Bonnie a vybehla som z bytu ako pred chvíľou Niks s Derekom. Do uší som si nasadila slúchadlá a spokojne som vykračovala smerom k parku. Z nejakého dôvodu sa mi v mysli zjavila včerajšia noc. Nikomu, okrem Nialla som o Lucovi nepovedala. S Niks sme sa dnes k tomu popri Derekovi nedostali a Lil som to povedať nestihla. Nikomu som to vlastne ani povedať nepotrebovala. Načo aj? Ničomu by to nepomohlo. Akurát by som sa opäť rozplakala. A kvôli nemu už naozaj plakať nechcem. Z myšlienok ma vytrhlo zvonenie mobilu.
„Hi.“ Automaticky som po zdvihnutí povedala Niallovi.
„Hello. Si v parku?“
„Som. Prídeš?“
„Vlastne som už tu, no nikde ťa nevidím.“
„Dnes som trošku vybočila z obvyklej trasy. Si pri lavičke?“ obaja sme vedeli pri ktorej.
„Som.“
„O chvíľočku som tam.“ Zrušila som hovor a vracala sa parkom späť. Mobil som si vložila do vrecka. V ruke som zvierala oba balíčky. Dúfam, že sa moc nenahnevá. Kvôli tej retiazke. Fakt si ju nemôžem nechať. Zložila som si slúchadlá a pristúpila som k lavičke. Postavil sa a objal ma.
„Čo to máš v ruke?“ opýtal sa, keď sme od seba odstúpili.
„Doniesla som darček pre Liama. A retiazku.“ S malou dušičkou som dodala.
„Chceš aby som ti ju pripol na krk? A nechceš dať Liamovi ten darček sama?“
„Doniesla som ju, aby som ti ju vrátila.“
„Sue. Už sme sa o tom dnes bavili. Prečo si taká tvrdohlavá?“
„Pretože si myslím, že si ju naozaj nezaslúžim. Nemal si sa obťažovať. Už spoločný darček bol dosť.“
„Ale ja som sa chcel obťažovať. Vieš, že keby si mi za to nestála, tak ti nič nekupujem. Možno to vyznie trochu čudne, no chcem, aby ťa utešovala, keď budem preč a ty mi nebudeš môcť zavolať. Chcel by som, aby si ju nosila na krku a zakaždým sa usmiala, keď si uvedomíš, že ju máš. A je pre šťastie. Také veci sa neodmietajú, ak nechceš mať nešťastie.“ Víťazoslávne povedal. Čo som mu mala povedať? Nemala som najmenšiu chuť sa hádať.
„Pripneš mi ju teda?“ opýtala som sa a on sa víťazoslávne usmial. Nadvihla som si vlasy a on mi ju zatiaľ pripol.
„Hotovo.“ Prešla som po štvorlístku. Trochu chladil, no po chvíli sa prispôsobil mojej telesnej teplote. Sadli sme si na lavičku a Bonnie sa mi usadila na kolenách.
„Ďakujem. Čo si myslel tým, či nechcem dať Liamovi darček sama?“
„No, aj tak som ťa chcel pozvať k nám. Tak prečo nie hneď pozajtra? Aj zajtra by to šlo, no ide s Dan na večeru. Naviac máme hneď dva koncerty.“
„To by bolo skvelé. Naozaj. Vidieť opäť chalanov a prezrieť si tiež ten váš slávny „hlavný stan“.“ Zasmiala som sa.
„Mohla by si zobrať aj Niks. Zayn sa na ňu pýtal.“
„Myslím, že ona už bude mať iné plány. Neviem či si si všimol, no včera tancovala s takým chalanom. Vraj to bola láska na prvý pohľad.“ Usmiala som sa sama pre seba. Už len preto, ako to znelo. Typická lovestory.
„Zayn bude asi sklamaný. Zdalo sa mi, že sa do nej zahľadel.“
„Tak to ho bude musieť prejsť. Vyzerala, že to s Derekom myslí vážne. Konečne. Ozaj, aký bol koncert?“
„Skvelý ako vždy. A dúfam, že ho to nebude dlho trápiť.“ Usmial sa.
„Nie si unavený? Snáď ho to prejde čo najskôr.“
„Ani nie. Možno trochu hladný.“ zasmiala som sa. Kedy nebol? Zamierili sme k stánku s hotdogmi. Zatvorený. Veď je už po deviatej.
„Čo keby sme šli ku mne? Mohli by sme si objednať pizzu alebo ti niečo spravím ja.“ Navrhla som. Niks aj tak príde určite neskoro, takže vadiť nebudeme nikomu.
„Nebudem tam vadiť?“
„A komu? Niks je na rande. Budeme sami.“
„V tom prípade prijímam pozvanie.“ Vykročili sme smerom k nášmu bytu.
Otvorila som dvere.
„Cíť sa ako doma.“ Povedala som mu, kým sme si vyzúvali topánky.
„Ďalší domov.“ Zasmial sa. Bola by som rada, keby to tu pokladal za svoj domov. Vbehla som do kuchyne a nasypala som Bonnie granule do misky. Zvedavo šiel za mnou.
„Tak čo, objednám tú pizzu?“ s úsmevom som sa opýtala. Odpoveď som už poznala dopredu.
„Máš tu nejaké číslo na donášku?“
„Mám.“ Viselo na chladničke. Zavolala som. Poukazovala som mu byt a potom sme si sadli do obývačky. Pýtal sa na Dereka a Niks. Tam som mu o nich porozprávala. Pizza stále nechodila.
„Pozrieme si niečo?“ spýtala som sa ho.
„Môže byť.“
„Tak idem niečo pohľadať.“ Mala som so sebou asi všetky filmy z domu. Väčšina bola po anglicky, takže to by nebol problém. Problém bol, že takmer všetky boli romantické. Zazvonil zvonček a mňa niečo napadlo.
„Idem!“ skríkla som. Z krabice od chalanov som vyhrabala DVD. Čo môže byť lepšie ako pozerať koncert One Direction s členom skupiny? Vyšla som z izby a dvere na byte sa práve zatvárali. Niall ich zatváral. V ruke držal dve pizze.
„Na stolíku boli položené peniaze. Všimol si si?“
„Nevšimol. A aj keby, zaplatil by som to ja. Kvôli mne si to predsa objednala.“ Radšej som mu na to nič nepovedala. Naozaj som sa nechcela hádať. Vošli sme do obývačky. Niall si sadol na gauč a pizzu položil na konferenčný stolík.
„Filmov mám veľa, no väčšina sú romantické. Neviem, či by ťa to bavilo. Tak som myslela, že by sme si mohli pozrieť toto.“ Ukázala som mu DVD v mojej ruke. Up All Night The Live Tour.
„Romantika mi nevadí, no toto som už dlho nevidel. Vlož to tam!“ urobila som ako mi nakázal. Posadila som sa k nemu a pustila som sa do svojej vegetariánskej pizze s extra porciou kukurice. Nie som síce vegetariánka, no niekedy jednoducho dostanem chuť na bezmäsité jedlo. Hlavne večer, keď už by som nemala jesť. Niall zatiaľ pojedal svoju šunkovú s extra syrom. Pozerali sme. Niall začal komentovať. Od smiechu som sa skoro váľala po zemi. On tiež.
Dopozerali sme. Niallovi sa zjavne ešte nechcelo ísť domov, tak sme sedeli v obývačke a rozprávali sa. Hlavne o ňom a o chalanoch. Pýtal sa ma aj na moje pocity po včerajšku. Povedala som, že nič moc, no lepší sa to. Z rozhovoru nás vyrušilo štrkotanie kľúčov. Dnu vošla Niks vysmiata ako slniečko.
„Hi!“ zvolala, keď vošla dnu.
„Tak ja už teda pôjdem.“ Vybral z vrecka mobil a volal si taxík. Ja som sa zatiaľ venovala Niks.
„Tak čo? Ako bolo? Vrav!“
„On je jednoducho Ú.Ž.A.S.N.Ý.!“ rozplývala sa. Niall dotelefonoval a pobavene sa na ňu pozrel. Vyzerala, že sa každú chvíľu roztečie od toľkej blaženosti.
„Taxík je o chvíľu tu, takže bežím.“ Povedal Niall. Postavila som sa.
„Idem ťa odprevadiť. Ty zatiaľ nikam nechoď. Chcem vedieť každú drobnosť!“ vyvalila sa na miesto, z ktorého som sa práve postavila. Stále sa usmievala. Vyzerala, akoby bola nadrogovaná. Nialla som odprevadila len k dverám.
„Šla by som aj dole, no ako si mal možnosť vidieť, máme pohotovosť. Takúto som ju ešte nezažila. Bojím sa, že sa rozplynie od toľkého šťastia.“
„To je v poriadku, dole trafím.“ Povedala a objal ma.
„Ďakujem, Niall. Za krásny večer.“ Siahla som si na krk a opäť prešla po štvorlístku. Usmiala som sa. Všimol si to a usmial sa tiež.
„Presne takto som to myslel. Uvedomíš si ho a usmeješ sa. Aj ja ďakujem za krásny večer. Zajtra sa ozvem, že čo a ako s tou návštevou u nás.“ Otočil sa a odišiel. Zatvorila som dvere a rozbehla sa do obývačky. Sedela v nezmenenej polohe. Ešte aj výraz v tvári mala rovnaký.
„No spusť.“ A tak spustila. Analyzovali sme každú maličkosť. Od večere cez prechádzku v parku až po pusu na rozlúčku. Zdalo sa, že Derek je správny chlap. Obe unavené sme nakoniec zaspali na gauči. Bola som rada, že po Lil si aj ona už našla toho, snáď, pravého.