Cuz I can love you more than this 8

Do očí mi svietilo slnko. Zhrabla som mobil a pozerala koľko je hodín. 10.35. Tak dnes som si teda riadne pospala. Bonnie. Bože. Chudák pes. Určite to už nevydržala a vypustila to niekde na podlahu. Začuchala som nosom. Nijaký smrad som necítila. Prudko som sa posadila. Zatočila sa mi hlava. Bonnie vo svojom pelechu nebola. Pamätala som si, že večer tam pokojne odfukovala. Postavila som sa z postele a otvorila dvere na izbe. Bonnie ku mne natešene pribehla. Vyzerala šťastne.

„Dobré ránko spachtoš. Bonnie som dnes zobrala na prechádzku ja. Chcela som skúsiť, či aj ja niekoho nestretnem. Nestalo sa tak.“ Povedala so smútkom v hlase.
„Dobré ráno. Mohla si ma zobudiť. A dnes stretneš, nezabúdaj. Večer mi ešte volal Niall. Dnes okolo deviatej sa po nás zastavia. Som zvedavá, kam nás to vytiahne.“ Krútiac hlavou som sa zavrela v kúpeľni. Počula som, ako Niks zatlieskala a vošla do niektorej z izieb. Pravdepodobne do obývačky, keďže onedlho už celým bytom otriasala hudba z MTV.
Vošla som do sprchy a pustila na seba vodu. Tešila som sa. Naozaj veľmi. Dokonca som sa aj prestala báť, že sa niečo pokazí. Dnes to bude môj večer. A bude to super večer. Dôkladne som si oholila nohy, umyla si vlasy a namydlila som sa. Pomaly po mne stekala voda a zmývala zo mňa všetku penu. Skvelý pocit.
Neochotne som vyšla zo sprchy, obtočila okolo seba uterák a umyla si zuby. Potom som vošla do izby a rozčesala si vlasy. Natiahla som na seba tepláky a tričko, ktoré boli prevesené na konci postele a vybrala sa do kuchyne. Z chladničky som vytiahla jogurt. Nebudem jesť nič sýte, o chvíľu je aj tak obed. Čo dnes navariť?
„Niks? Čo keby sme si dnes objednali pizzu?“ zakričala som smerom k obývačke, odkiaľ stále prúdili tóny hudby.
„Pizzu? Môže byť. Nájdem na nete nejakú donáškovú službu, ok?“
„Tak teda hľadaj.“ Povedala som vyvaliac sa na gauč.
Takto sme strávili celé popoludnie. Pozeraním MTV. Dvakrát šla aj pesnička od One Direction. Chlapci vyzerali dobre. Ktovie akí budú naživo?
Keď čas na mojom mobile ukazoval 18.30, vypli sme telku a pustili sa do príprav. Chcela som vyzerať dobre. Niall nebol dôvod. To som vedela. Mal to byť môj večer, tak prečo by som tam mala byť za sivú myš?
Začala som žehlením vlasov. Pomaly, postupne od najspodnejšieho poschodia až po to najvyššie som si vyžehlila moje hnedé, dopostupna ostrihané vlasy. Bola som spokojná. Vyzerali dobre. Lesklé, zdravé. Nefarbené, žehlené len málokedy. Potom som prešla k tvári. Naniesla som si len ľahký make-up. Na oči trošku viac maskary, žiaden tieň, linka ani nič podobné. Len maskara. Dokonale mi zvýraznila a roztvorila moje zelené oči. Tak, nalíčená by som bola. Čo na seba? Ideme tancovať. Vošla som do šatníka. Von je ešte pomerne teplo, no pre Londýn to nemusí platiť dlho. Dnes ešte nepršalo, v noci určite bude. Rifle? Sukňu? Šaty? Nakoniec som vybrala tmavomodrú skladanú krátku sukňu, k nej biely top bez rukávov, ktorý ešte zvýraznil moje tmavohnedé vlasy. Škoda, že nie som ešte aj opálená. Na vrch som si natiahla krátku riflovú bundičku. Pančušky? Obliekla som si ich. Nohy vyzerali lepšie a aspoň ma ochránia pred prípadným chladom. Vrátila som sa do izby a pozrela na mobil. Bolo 20.38. Ešte som potrebovala ísť s Bonnie. Schmatla som vodítko, zakričala som Niks, kam idem, a obula si tenisky. Vybehla som z bytu. Do deviatej musím byť doma, takže dúfam, že Bonnie čo najskôr spraví čo treba. Akoby čítala moje myšlienky, krátko potom, čo sme vošli do parku, sme sa mohli hneď aj vrátiť. Už som bola takmer pred vchodom, keď mi zazvonil mobil. Všimla som si Nialla pred veľkou, čiernou dodávkou. Bonnie zabrechala a on nás zaregistroval. Vybral sa k nám. S otvorenou náručou ku mne pristúpil.
„Hey!“ povedal, kým ma objímal. Potom sa trocha poodstúpil a obdivne zapískal.
„Vyzeráš...výborne.“ povedal a rozosmial sa, keď si všimol moje tenisky.
„Nesmej sa, nemohla som ísť do parku na opätkoch. Vieš ako som sa ponáhľala? Idem sa ešte hore prezuť a zavolám aj Niks. Päť minút počkajte.“ Povedala som a už aj vybehla po schodoch. Hore som len rýchlo zhodila tenisky a behala do Nikinej izby oznámiť jej, že už nás čakajú. Volala s Lil. Rýchlo sa rozlúčili. Lil nám ešte zapriala dobrú zábavu. Vybehli sme z izby, skontrolovali si make-up, zhrabli kabelky, obuli topánky a už sme aj kráčali dole po schodoch. Aj by sme behali, keby sa dalo. Nechcela som, aby na nás dlho čakali. Dosť bolo, že sa o všetko postarali. Niall stál pred autom a netrpezlivo nás očakával. Keď zbadal, ako vychádzame z vchodu, usmial sa. Pristúpili sme k nemu a ja som ich predstavila. Dali si zdvorilostné pusy na líca a my sme nastúpili do auta. S ostatnými som sa zoznamovala tam. Čakali by sme najmenej polhodinu, keby mali všetci vystúpiť von, zoznámiť sa s nami oboma a potom sa nasáčkovať späť do auta. A tak sme len vošli dnu a sadli si na voľné miesta.
„Toto je Sue a Niks. Sue, Niks, dovoľte mi predstaviť vám One Direction. Zayn, Harry, Louis, El, Liam a Danny.“ Všetci sme sa na seba usmiali a zakývali si. Bolo to trochu trápne, tak sme ihneď spustili hurónsky smiech.
Cesta ubehla rýchlo. Neviem, či to bolo tým, že ten klub bol blízko alebo tým, že v aute vládla naozaj skvelá atmosféra. Po trápnom zoznámení nastala spontánna debatka o všeličom. Vystúpili sme a ja som sa rozhliadla. Klub vyzeral naozaj dobre. Nebol príliš veľký, čo mi vyhovovalo. Nevyzeral byť ani veľmi preplnený.
„A čo tí piati SBSkári?“ so smiechom som sa opýtala Nialla.
„Ukecali sme to na jedného.“ Ukázal na práve sa otvárajúce dvere vodiča, odkiaľ vystupoval mladý, mohutný chlap.
„Volá sa Paul a sľúbil, že sa bude snažiť ostať celý večer čo najviac vzadu.“ Vysvetľoval mi Niall keď sme vchádzali do klubu. Obzrela som sa, kde trčí Niks. O niečom sa bavila s ostatnými. Chalani sú super. Aj El a Danny. Čakala som, že budú aspoň trocha namyslení alebo budú mať nejaké hviezdne maniere. Nič z toho sa nedialo. Všetci boli maximálne v pohode. Povedala by som, že obyčajní, mladí ľudia, ktorí si dnes vyšli von, aby sa trochu zabavili. V klube sme mali rezervovaný stôl, okolo ktorého sme si všetci posadali. Hrala hlasná hudba, no nebola hlasná natoľko, aby sme sa nepočuli. Všetci si objednali nejaké drinky. Teda okrem Liama a El. Oni si dali len džús. Spýtavo som sa pozrela na vedľa sediaceho Nialla.
„Myslela som, že všetci prítomní sú už plnoletí.“
„Veď aj sú, ty si tu dokonca najmladšia, teda ak je aj Niks od teba staršia. Liam nemôže piť, pretože nemá jednu obličku. El si inak dá, no pozajtra má akúsi prehliadku, tak drží diétu.“ Vysvetľoval mi Niall. Vlastne niečo také spomínala v aute. Priniesli nám pitie a všetci na chvíľu prerušili rozhovor. Vyzeralo to tak, že sa nikto nenudil ani sa necítil nepríjemne. Každý sa usmieval. A to sme ešte ani poriadne nezačali. Každý si zobral to svoje. Niall sa postavil, aby predniesol prípitok. Teda, to som si myslela. On sa však pozrel na mňa a naznačil, aby som sa postavila. Zaželal mi všetko najlepšie. Do rúk mi vložil dva balíčky. Jeden veľký a jeden malý.
„Ten malý je odo mňa, ten veľký je od nás od všetkých.“ Pošepkal mi do ucha, keď mi bozkával obe líca. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Veď týchto ľudí ledva poznám a už mám od nich dokonca aj narodeninový darček.
„Ďakujem vám všetkým. Naozaj. Nemali ste. Veď sa ani nepoznáme.“
„Ale poznáme. Niall nám o tebe všetko povedal. Bol to skvelý nápad, osláviť tvoje narodeniny takto, pokope. Vlastne je to aj taká moja oslava. Ja mám narodeniny o 3 dni.“ Povedal Liam.
„To som nevedela! Keby áno, aj my by sme ti niečo dali.“
„Mal si pravdu, fakt o nás nič nevie. Alebo to len tak dobre hráš?“ opýtal sa pobavený Louis.
„Odhalená. Máš pravdu, celý čas som to len hrala. Už od začiatku. V skutočnosti vás celé mesiace špehujem a zisťujem si o vás všetky dostupné informácie.“ Povedala som s vážnou tvárou a pozerala zahanbene do zeme. Ostali prekvapene sedieť. Len Niks sa pučila smiechom. Keď som sa začala smiať aj ja, pochopili.
„Fakt by si mohla byť herečka. Normálne som ti uveril“ skonštatoval Zayn. Pripili sme si. Na moje a na Liamove zdravie. Musíme mu s Niks niečo kúpiť a potom aj nejako doručiť. Rozhovor sa opäť rozprúdil. Klub sa začal napĺňať ľuďmi, no stále to tu nebolo úplne plné. Niektorí začali tancovať. Postavila som sa a schytila Niks za ruku. Bez akéhokoľvek vysvetlenia sme vybehli na parket a začali tancovať. Ostatným netrebalo dvakrát hovoriť a tiež sa hneď pridali. Po nejakej chvíľke som sa skočila napiť k stolu a jedným okom pozorovala Danielle ako sa vykrúca. Vyzerala, akoby jej hudba prúdila v žilách. Obzrela som sa okolo seba. Zayn vykrúcal Niks, Harry si už stihol nájsť nejaké dievča, ktoré sa s ním ochotne pustilo do tanca. Loui a El tancovali prilepení na sebe bozkávajúc sa. Liam sa držal pri Dan a snažil sa udržať s ňou krok. Niall sa práve približoval ku mne. Chytil ma za ruku a namieril si to so mnou na parket. Riadne sme si to užívali. Keď Niall vybalil svoje dancemoves skoro som sa dusila smiechom.
Zrazu som primrzla k parketu. To, čo som videla, nemohla byť pravda. Stála som tam a pozerala sa naňho. Bol to on. Luca. Bola som si tým istá. Spoznala by som ho, aj keby som ho nevidela 50 rokov. Jeden rok ho skoro vôbec nezmenil. Čo tu, dopekla, robí?! Dych sa mi zrýchlil a na čelo mi vystúpili kropaje potu. Niall si to všimol.
„Čo sa deje?“
„Potrebujem ísť na chvíľu na vzduch.“ Povedala som a už som si to mierila k nášmu stolu. Schmatla som kabelku a drala sa k východu. Niall mi bol celý čas v pätách, čo som si však uvedomila, až keď som si sadla na lavičku pred klubom a on si sadol vedľa mňa. Bez slova som z tašky vybrala cigarety a ponúkla ho. Pokrútil hlavou. Zapálila som si.
„Vysvetlíš mi to?“
„Vysvetlím. Len ma nechaj trocha rozdýchať to prosím ťa.“ Po asi minútovej pauze som začala.
„Dnu som niekoho zazrela. Niekoho, koho som si myslela alebo dúfala?, že už nikdy neuvidím.“ Nič sa nepýtal. Len tam sedela čakal, či budem pokračovať. Začala som rozprávať. Za celý čas ma ani raz neprerušil. Pozorne počúval, až kým som neskončila pri dnešku. Rozplakala som sa. Nevydržala som to. Niall ma objal. Pevne. Tak, ako som to práve potrebovala.
„Vieš, čo je na tom najhoršie? Myslím, že ho stále ľúbim. Aj napriek tomu všetkému.“ Mumlala som proti jeho krku. Pod vplyvom alkoholu som si to konečne priznala. Dokonca nahlas. Niall ma hladkal po chrbte. Upokojovalo ma to. Bola som rada, že je tu pri mne. Že ma vypočul. Musím prestať. Už som sa kvôli nemu natrápila až príliš. Vymrštila som sa z Niallovho objatia a utrela si slzy. Je čas vzchopiť sa. Z tašky som vybrala zrkadlo, vreckovky a púder. Rýchlo som si upravila make-up. Maskara sa roztiekla len minimálne, takže stačilo utrieť líca vreckovkou a jemne prepudrovať. Chvalabohu. Všetko som uložila späť do kabelky. Niall ma celý čas hladil po chrbte tým upokojujúcim spôsobom. Bola som mu nevysloviteľne vďačná. Za to, že bol pri mne. Mohol ostať dnu a poslať za mnou Niks. On tu však bol. A vypočul ma. Ani mi nevynadal, aká som hlúpa. Vstala som z lavičky.
„Si si istá, že chceš ísť späť?“ pochybovačne sa ma opýtal.
„Som.“ Rozhodne som povedala. Tiež sa postavil, chytil ma za ruku a ťahal ma dnu. Sadli sme si k stolu. Ešte chvíľu sme sa rozprávali v pochmúrnej atmosfére. Potom ma Niall začal rozosmievať. Nakoniec sme skončili opäť na parkete. Zazrela som Niks. Tancovala s nejakým cudzím chalanom. Nadvihla som obočie. To bude výsluch, keď budeme samy. Do zorného uhla mi vošli aj ostatní. Takmer nič sa nezmenilo, myslím, že si ani nikto nevšimol, že sme sa s Niallom na chvíľu vytratili. Liam bol stále pri Danielle, Louis bol s Eleanor, Harry stále s tou isto babou. Zayna som nikde nevidela. Možno bol na toalete. Možno si už užíval s nejakým dievčaťom. Jeho vec. Lucu som našťastie už nezazrela.
Okolo 4 ráno sme sa začali zbierať domov. Zrazu sa pri nás zjavil Paul. Celú noc som ho nevidela. Naozaj sa držal vzadu. Nastúpili sme do auta a viezli sa domov. Aj cestou domov vládla v aute dobrá nálada. Akoby sme tam len teraz šli a nie vracali sa späť z viac ako 6 hodinovej žúrky. Zastavili sme presne tam, odkiaľ nás vyzdvihli. So všetkými sme sa rozlúčili a vystúpili von. Niall vystúpil tiež a podal mi moje dva balíčky. Ešte som ich neotvorila.
„Bože, keď si predstavím, že ešte musím brať Bonnie na prechádzku.“ Povedala som si sama pre seba a nahlas zívla.
„Pôjdem s tebou. Počkaj, idem to vybaviť s Paulom.“
„Nie, Niall, neblázni. Určite si unavený. Bež sa vyspať. Ty to nemáš od parku domov tak blízko ako ja.“
„Vezmem si taxík. Nenechám ťa chodiť o pol piatej ráno samú po parku.“ Hneď sa aj otočil a šiel to oznámiť Paulovi. Ten už bol zjavne riadne unavený, tak len prikývol, nastúpil do auta a ufujazdil aj s celou posádkou preč.
„Počkaj tu, idem len po Bonnie, hneď som späť.“ Vybehla som po schodoch spolu s Niks. Už v aute sme si vyzuli topánky. Na to, že boli na vysokom opätku boli fakt pohodlné. Po pretancovanej noci nás z nich aj tak riadne boleli nohy. Vošli sme do bytu. Darčeky som hodila na posteľ. Aj keď som bola strašne zvedavá, čo sa skrýva pod baliacim papierom. Dole ma čakal Niall. A on mal prednosť. Zobrala som Bonnie a obula si tenisky. Z chladničky som ešte vybrala zvyšnú pizzu od obeda. Pre Nialla. Iste je veľmi hladný. Zbehla som po schodoch a otvorila dvere. Sedel na schodoch opretý o zábradlie. Bol riadne unavený. Podala som mu pizzu a on ma obdaril vďačným úsmevom. Postavil sa a vybrali sme sa k parku. Rozprávali sme sa. O dnešnom večeri. Môj výlev pred klubom však nespomenul. Keď sme sa vrátili pred náš vchod, vybral telefón a zavolal si taxík. Počkala som s ním.
„Ďakujem ti, Niall. Nevieš si predstaviť, čo to pre mňa dnes v noci znamenalo. A nemyslím len tú oslavu.“ Slabo som sa usmiala a objala ho. Silno. Aby vedel, že som každé jedno slovo myslela vážne.
„To nestálo za reč. Viem si predstaviť, aké to pre teba muselo byť.“ A stisol ma ešte silnejšie. Prišiel taxík. Dala som mu pusu na líce a odtiahli sme sa od seba.
„Ďakujem“ povedala som mu. Za toto mu budem ďakovať do smrti ako sa poznám. Nastúpil do taxíka. Zakývali sme si. Otočila som sa a vybehla do bytu. Hore som si vyzula topánky. Potrebovala by som sprchu. Do tej by ma teraz však nikto nedostal. Bonnie sa spokojne schúlila späť do svojho brlohu. Niks už pravdepodobne spala. Vyzliekla som sa, balíčky zhodila z postele a v nohavičkách a podprsenke som zaľahla. Darčeky počkajú do rána. Teraz už naozaj nemám síl. Bola som absolútne zničená. Tá prechádzka s Bonnie ma dorazila. A môj psychický stav tiež nebol najlepší. Znova a znova som si v hlave premietala dnešné nečakané stretnutie. Našťastie som rýchlo zaspala.