Cuz I can love you more than this 7

Po parku sme sa prechádzali ruka v ruke. Občas sme sa na niečom zasmiali a celý čas sa rozprávali. O všetko možnom. Zrazu začalo pršať, tak sme sa skryli pod najbližší strom. Oprela som sa oň, on ku mne pristúpil a uväznil ma medzi jeho rukami. Pozrela som sa mu do očí. Pozeral mi na pery. Trocha som ich pootvorila a potom už len vychutnávala chuť jeho pier na mojich. Zrazu ma niečo kuslo do ruky.

Otvorila som oči a nechápala som, prečo ležím v posteli, keď pred chvíľou som bola v parku. S Lucom. Už dlho sa mi o ňom nesnívalo. Vstala som z postele. Bola som ako oťapená, čo som vždy po takýchto snoch. Ale prečo on? Včera som naňho ledva pomyslela. Pozrela som na mobil. 7.54. Našťastie som nezaspala. Šla som do sprchy. Dlho som len tak stála pod tečúcou vodou. Potrebovala som z hlavy dostať ten sen. Ako sa poznám, dnes nebudem mať pred očami nič iné. Vyšla som zo sprchy, umyla si zuby a namierila si to rovno do šatníka. Von nebolo ešte tak teplo, no zas ani tak zima. Vytiahla som svetlé rifle a žlté tričko s krátkymi rukávmi. Vcupotala som do svojej izby a tam sa prezliekla. Na tvár som si dala trochu krému a na oči špirálu. Ešte som rýchlo vbehla do kuchyne, kde akurát vošla rozospatá Niks.
„Dobré ránko sa praje.“ Povedala som s úsmevom na tvári, no nie veľmi nadšeným hlasom.
„Dobré, dobré. Stalo sa niečo?“ opýtala sa ma Niks a premerala si ma pohľadom.
„Nič strašné. Len ďalší sen s Lucom.“
„Sen s Lucom? Tak toto sme tu už dlho nemali.“
„Veď práve. Už naňho takmer nemyslím a zrazu sen. A ešte aký.“ Popri natieraní masla na chlieb som jej ho rozpovedala.
„Tvoje podvedomie sa krásne prejavuje!“ smiala sa a z chladničky mi podávala šunku a syr. Ona sama vytiahla uhorky, umyla ich a začala krájať na kolieska.
„Ti poviem! Niekedy sa ho až bojím.“ Položila som naše raňajky na stôl. Sadli sme si a pustili sa do nich.
„A čo že vychystaná tak skoro? Veď včera sme si nespravili žiaden plán na dnes.“ Zmenila tému keď si všimla moje namaľované oči a oblečenie. V tom pribehla do kuchyne Bonnie a pýtala si jesť. Nasypala som jej do misky trocha granúl. Aspoň sa dnes nebudeme musieť ponáhľať domov, keď sa naje teraz.
„Idem s Bonnie von. A dohodla som sa s Niallom, že sa stretneme.“ Doložila som po kratšej odmlke.
„Takže si sa mu napokon ozvala?“ so záujmom sa pýtala Niks.
„Ozvala. A on si ma na moje prekvapenie pamätal. Dokonca mi napísal, že si myslel, že sa už neozvem. Znelo to, akoby celý deň čakal len na moju SMS.“ Pobavila som sa nad absurdnosťou tej predstavy.
„A čo, tešíš sa? Vidím, že si sa ani veľmi nefintila.“
„Teším sa, jasné, že sa teším. A načo som sa mala fintiť? Niall je kamarát. A toto nie je rande.“ Povedala som jej. Nie žeby ma Niall nezaujal. Je to fešák a je fakt v pohode, no nečakám od nášho kamarátstva nič viac. Ja budem mať školu tu, v Londýne, on bude mať koncerty po celom svete. Nechápem ani, prečo mi dal svoje číslo a prečo tak strašne chcel, aby som sa mu ozvala. Pozrela som na hodinky. O 10 minút 9. Zase raz budem meškať. Vstala som od stola, pripla Bonnie vodítko a ešte sa vrátila po mobil. Schmatla som aj slúchadlá. Jednoducho som mala chuť na hudbu.
„Tak ja bežím, vlastne už som mala byť tam. Mobil mám keby niečo.“ Vravela som Niks kým som si obúvala moje obľúbené vansy. Vybehla som z bytu a zbehla dole po schodoch.
Vykročila som z vchodu a ovalil ma dusný londýnsky vzduch. Dnes bude určite pršať. Dúfam, že budem dovtedy doma. Vracať späť sa mi už nechcelo a nemala som na to ani čas. Do uší som si vopchala slúchadlá a vybrala sa pomalým krokom k parku. Ešte som tam ani neprišla a už som ho zbadala, ako kráča smerom ku mne. Dnes si obliekol tmavomodré kraťasy, krátke biele tričko a na hlave mu tkvela biela šiltovka. Už z diaľky som videla, ako sa usmieva. Vypla som hudbu a zložila si slúchadlá. On si z očí zložil tmavé okuliare. Pravdepodobne maskovanie na dnes, keďže nemal kapucňu, aby si ju prehodil cez hlavu. Pripomenulo mi to, že som si tie svoje zabudla doma. Po vybalení som ich vložila do šuplíka a tam odpočívajú doteraz.
„Hey!“ povedal a sklonil sa ku mne aby ma objal. Ostala som ako primrznutá stáť na mieste. Nečakala som to. Poznali sme sa ledva hodinu. Včera som sa o ňom síce dočítala, že je veľmi priateľský, no nemyslela som si, že sa to prejavuje až takto. Aj Luca ma vtedy objal...
„Hey.“ Povedala som, keď sa odťahoval. Voňal krásne.
„Takže najprv, kam ideme?“ nasadzujúc si okuliare sa ma opýtal.
„Do parku? Bonnie sa potrebuje prejsť.“ Žmurkla som naňho. Pochopil.
„Jasné, toho drobca som si takmer ani nevšimol.“ Sklonil sa k nej a pohladkal ju po hlave, za čo si vyslúžil dôkladné pooblizovanie ruky.
A tak sme sa prechádzali. Pýtal sa ma, ako som prežila včerajší deň, ako som spala, ako sa mi páči Londýn. Ledva som mu stihla odpovedať, pýtal sa ďalšiu otázku. No celý čas pozorne počúval. Niall bol o chvíľu hladný, tak sme sa zastavili pri malom stánku s hotdogmi. Sebe kúpil dva, mne jeden. Polovicu z môjho zožrala Bonnie, pretože ja som bola stále najedená z raňajok. Google včera neklamal, keď tvrdil, že Niall rád je. Spratal svoje dva hotdogy skôr, ako som stihla zjesť svoju polovicu. S plnými žalúdkami sme si sadli k veľkému stromu, Bonnie ležala pri nás.
„Tak, povedz mi niečo o sebe.“ Povedal a pohodlnejšia sa usadil.
„A čo také by si chcel vedieť? Vieš ako sa volám, odkiaľ pochádzam. Tak sa pýtaj. Netuším čo chceš počuť.“
„Tak napríklad, neviem koľko meriaš, koľko máš rokov, kedy máš narodeniny, aká je tvoja obľúbená farba, obľúbené jedlo, akú hudbu počúvaš, na čo si prišla do Londýna...“ pokračoval by do nekonečna, keby som mu so smiechom neskočila do reči.
„Počkaj počkaj veď si ledva pamätám prvú otázku. Meriam 163cm, váhu ti nepoviem, mám 18 rokov, narodeniny mám 20. augusta, obľúbená farba je žltá a čo bolo ďalej?“
„Ty si mala narodeniny pred piatimi dňami?“ zjavne prepočul moju otázku. „Čo si mi to nepovedala skôr?“
„Jasné hneď keď sme sa stretli som ti to mala povedať namiesto mena nie?“ zasmiala som sa a on sa pridal.
„Tiež pravda. Aj som zabudol, že sme sa zoznámili len včera. Nie je to síce, akoby som ťa poznal celý život, no pár dní už áno. A tie narodeniny pôjdeme ešte niekam osláviť. Mohli by sme niekedy ísť von. Myslím niekam. Večer. Vzal by som chalanov, ty svoju spolubývajúcu. Teda ak by ti nevadilo, že by okolo nás bolo päť SBSkárov. Už viem aj kam pôjdeme. Čo tak dnes večer? Počkať, dnes večer to asi nepôjde. Celé poobedie v štúdiu ťa kvalitne unaví. Čo tak zajtra večer? Okolo 21? Prišli by sme vás vyzdvihnúť. Veď viem, kde bývate. Zoznámiš sa s chalanmi a celé to bude super. Včera sa na teba vypytovali. Teda pýtali sa kde som bol. Keď som im povedal, že v parku, neverili mi, že som tam bol sám tak dlho. Tak som im o tebe povedal. Myslím, že sa potešia, keď ťa budú môcť spoznať. Neboj, rozprával som o tebe len v dobrom. Čo sa smeješ?“ opýtal sa, keď sa na mňa pozrel. Už asi od polovice jeho prehovoru som zadržiavala smiech. Nakoniec som to nevydržala a vybuchla som.
„Brzdi, kovboj. Ešte som ti ani nepovedala môj názor na celý tento šialený nápad a ty si už všetko naplánoval. Bolo by super spoznať chalanov, no tá oslava? Naozaj? Nejako sa mi to nepozdáva. A nejde o piatich SBSkárov.“ Dodala som so smiechom. Doma som síce nejako veľmi neoslavovala a osemnáste narodeniny by sa patrilo osláviť poriadne. S Niks sme plánovali zájsť do nejakého klubu a tam si to poriadne užiť.
„Podľa mňa je to skvelý nápad! Všetko je už v mojej hlave, len to zrealizovať.“
„A nemyslíš že by sme sa mali opýtať aj ostatných? Ty chalanov a ja Niks?“
„Chalani určite budú súhlasiť, no opýtam sa ich ak na tom trváš. A Niks?“ spýtavo sa na mňa zahľadel.
„Moja spolubývajúca“ vysvetlila som mu.
„Jaj tak. Tak to ti neviem povedať. Ale keby nechcela, tak mi sľúb, že ju budeš presviedčať kým nebude súhlasiť. Zobral by som ťa aj samú a ju by si mohla nechať doma, no príde mi to voči nej nefér.“
„To ti neviem povedať ani ja. A nebudem ti nič sľubovať. Niks je tvrdohlavá ako mulica. Keď si niečo vsugeruje, nepohne s ňou ani traktor.“ No nemyslím si, že ona bude problém. Už včera mi predsa vyčítala, že som ju nezoznámila s Niallom. Čo asi tak povie, keď sa dozvie, že sa zoznámi s celou skupinou naraz? V duchu som si predstavila jej výraz tváre, keď jej to poviem. Nedalo mi neusmiať sa.
„Do večera ti dám vedieť. Aká bola tá ďalšia otázka?“ a tak sme pokračovali sediac pri strome, hrajúc sa s Bonnie a len tak sa rozprávajúc, až kým Niallovi nezazvonil mobil.
„Dopekla, to už je toľko hodín?!“ zanadával. Pozrela som sa na hodinky. Ukazovali pol dvanástej. Voľno má len doobeda. Asi ho už zháňajú chalani.
„Musím bežať. Dnes to budeš musieť domov zvládnuť sama.“ Takže naozaj to boli oni.
„Myslím, že to nebude problém. Mám hudbu a Bonnie.“ Usmiala som sa naňho, keď mi podal ruku, aby mi pomohol vstať. Prešli sme k chodníku, kde ma objal.
„Ďakujem ti za krásne dopoludnie. Dúfam, že ten zajtrajšok vyjde.“
„To ja ďakujem tebe. Bolo to fajn. A ver či never, už v to dúfam aj ja. Normálne som sa začala tešiť.“ A mala by som hneď aj prestať. Keď sa na niečo teším, zaručene to nevyjde, alebo sa to pokašle. Opäť mu zazvonil mobil. Tentoraz len pozrel na displej, no nezdvihol.
„Fakt musím bežať. Tak ahoj a pekný deň!“ otočil sa a odišiel. Ešte chvíľu som tam len tak stála a pozerala za ním. Založila som si slúchadlá a pomaly sa vracala k bytu. Dnešné dopoludnie bolo fakt krásne. Veľa som sa o Niallovi dozvedela a aj on o mne. Aj Bonnie si ho obľúbila. Niekedy sa mi zdalo, že ho má radšej ako mňa. Snáď to bolo len zdanie. A hlavne som nemyslela celý čas na ten hlúpy sen. Začali padať prvé kvapky dažďa. Pridala som do kroku.
Domov som prišla mokrá ako myš. Vošla som do bytu a utekala sa prezliecť. Na obed som urobila palacinky. Niks nevedela veľmi variť. Celé doobedie prevolala s rodičmi. Keď zacítila jedlo, vyšla z izby s uplakanými očami. Bolo jej smutno. Hneď som na ňu vybalila otázku o mojej oslave. Súhlasila. Ani sa nad tým veľmi nezamýšľala. Takmer okamžite povedala áno. Ešte hodnú chvíľu to potom rozdýchavala a na smútok za rodičmi načisto zabudla. Celý zvyšok dňa sme sa už len tak povaľovali a ja som večer zavolala našim. Boli radi, že ma vidia a skypovali sme asi hodinu. Hneď ako som s nimi dovolala mi zavolala Lil. Zabehla som k Niks a opäť sme telefonovali v trojici. Ja som ešte na chvíľu vybehla von s Bonnie. Stále pršalo, tak som si vzala dáždnik. Aj tak som späť prišla mokrá, pretože začal ešte aj fúkať vietor. Šla som do sprchy. Chcela som si ísť hneď po nej ľahnúť. Chcela som. Dievčatá ešte stále volali, tak som sa k nim pripojila. Po hodine a pol ma však už premohla únava. Lil s Niks sa rozhodli tiež skončiť. Tak som vypla tablet a uložila sa do postele. Zavibroval mi mobil. Niall. Damn, veď som naňho úplne zabudla.
Naozaj prepáč, že otravujem, ale potrebujem vedieť, či mám na zajtra niečo chystať alebo nie. Daj vedieť čo najskôr :)
Niks povedala áno, tak ak aj chalani, myslím že zajtra bude skvelý večer :)
Nechápem ako som mohla zabudnúť. Veď som ani nič nerobila. Mobil znova vibroval. Tentoraz akosi dlho. Pozrela som na displej. Volal.
„Yes?“ povedala som prispaným hlasom.
„Ahoj, len som sa chcel dohodnúť, že čo a ako, tak dúfam, že veľmi neruším.“
„Nie, nerušíš.“ Už som sa síce ukladala spať, ale ešte jeden hovor ma nezabije.
„Takže, chalani súhlasili, ako som predpokladal. Tešia sa na teba, aj na tvoju spolubývajúcu. Dúfam, že sa nenahneváš, no Louis aj Liam prídu s priateľkami.“
„Jasné, že sa nenahnevám. Čím viac ľudí, tým lepšie.“
„Dobre, som rád, že je to v pohode. Všetko je už vybavené, zajtra okolo deviatej by sme prišli, tak ako sme sa dohodli. Zavolám ti, keď prídeme. Nejaké otázky?“
„Bude sa tam dať tancovať? Pýtam sa, aby som vedela, čo na seba.“
„Je to tanečný klub, takže ber niečo, v čom ti bude pohodlne. A dúfam, že mi venuješ aspoň jeden tanec.“
„Minimálne jeden bude tvoj, sľubujem.“ Tancovať s kamarátmi predsa nie je hriech však?
„Vopred zaňho ďakujem. Idem spať, aby som zajtra o polnoci nezaľahol pod stolom. Dobrú noc, Sue.“
„Dobrú noc, Niall. Ďakujem ti krásne. Za všetko. A teším sa. Veľmi.“
„Ja tiež.“ Zložil. Ešte dlho som ležala na posteli s otvorenými očami. Aké by to bolo, keby? Keby sme predsa len skončili spolu? Nemala by som na to myslieť. Naše kamarátstvo mi už aj po tých dvoch dňoch príde príliš vzácne na to, aby sa zničilo vzťahom. Zavrela som oči.