Cuz I can love you more than this 42

Zobudila som sa na dotyk ruky na mojom ramene.

„Dobré ránko. Doniesol som ti raňajky.“ Usmieval sa na mňa Niall.

„Dobré. Ďakujem. Si poklad.“ Usmiala som sa naňho späť. Nechcelo sa mi ešte vstávať, tak som ostala ležať.

„Čo je dnes na pláne?“ opýtala som sa.

„Dnes by sme mohli skočiť do mesta, ešte si tam nebola.“

„To by bolo fajn. Vravel si, že mesto je pekné.“

„Veľmi, veľmi pekné.“ Zasmial sa.

„Tak to aby som už vstala čo?“ s nechuťou som sa vyhrabala z teplých perín. Otvorila som okno a zhlboka sa nadýchla. Vybrala som sa do kúpeľne a prebrala sa horúcou sprchou. Ako mávnutím prútika som bola plná energie, pripravená čeliť čomukoľvek, čo tento deň prinesie.

Keď som sa vrátila do izby, Niall ležal na posteli a venoval sa Twitteru. Sadla som si k nemu a pustila sa do raňajok, ktoré mi pripravil. Naplánovali sme si deň, kam všade by sme chceli v meste ísť. Potom som sa dala do poriadku a vyrazili sme. Dom bol prázdny, ostatní boli už pravdepodobne na pláži.

Prechádzali sme sa ulicami mesta ruka v ruke. Obdivovala som šikovnosť tunajších ľudí, ktorí predávali rôzne ručne robené výrobky v stánkoch popri ceste. Niall mi kúpil zopár drobností na pamiatku. Pristavili sme sa aj pri jednom karikaturistovi a nechali sa namaľovať. Obrázok sa naozaj podaril a Niall si ho nosil ako najcennejší poklad. Najprv si ho chcel silou mocou nechať, no potom usúdil, že u mňa v byte bude mať lepšie miesto. Kresba bola totiž príliš veľká, aby ju dal len do malého rámčeka a mohol ju nosiť so sebou po všetkých kútoch sveta. Na druhej strane nechcel, aby sa na ňu pozerali len steny v jeho izbe. Tak si ju odfotil, aby ju mal aspoň takto stále so sebou a originál zveril mne. V hlave som preňho už hľadala miesto v byte.

„Niall!“ začuli sme odniekiaľ piskot a ja som už vedela koľká bije. Pustila som mu ruku a nechala fanúšičky, nech sa s ním pofotia. Bolo ich asi sedem, takže by to nemalo trvať až tak dlho. Stála som obďaleč a len sa ticho prizerala. Vyzeralo to, akoby si ma ani nevšimli. Jedna z nich zrazu pristúpila ku mne. Trochu vyľakane som na ňu pozrela.

„Mohla by som sa odfotiť aj s tebou?“ milo sa na mňa usmiala a ja som len pomaly prikývla. Usmiala som sa do nastaveného objektívu. Po tichom cvaknutí zložila svoj telefón a znova sa na mňa usmiala. Úsmev som jej váhavo opätovala.

„Naživo si oveľa krajšia, ako na fotkách!“ nadšene povedala a ja som len poďakovala.

„Som rada, že je Niall s tebou šťastný. Dúfam, že vám to spolu dlho vydrží.“

„Tiež v to dúfam.“ Zahľadela som sa na Nialla, ktorý sa medzi tým pustil s ostatnými dievčatami do reči. Tá, čo sa so mnou fotila sa vrátila k nim. Vyzeral, že na mňa absolútne zabudol. Zrazu otočil hlavu. Možno zacítil môj pohľad. Zoširoka sa na mňa usmial a pobral sa ku mne. Fanúšičky ho nasledovali. Nepatrne som zakrútila hlavou. Zastavil sa, otočil sa k nim a niečo im povedal. Neboli tak blízko, aby som počula, čo to bolo, no keď dohovoril, ešte raz ho všetky vyobjímali a odišli.

„Prepáč mi.“ Smutne povedal, keď sa ku mne konečne dostal. Chytila som ho za ruku a pobozkala ho.

„Je to tvoja práca.“ Usmiala som sa naňho.

„Ale práve mám voľno.“ Stále sa tváril zničene.

„Pri tom čo robíš ho nebudeš mať asi nikdy.“ Povzdychol si. Opäť sme kráčali po meste.

„Vieš, sláva mi nikdy nevadila. Všetka tá pozornosť dievčat mi lichotila. No teraz, keď mám teba, chcel by som byť zase obyčajný chlapec a prechádzať sa s tebou len tak bez toho, aby nás niekto rušil. Chcel by som si všetko užívať naplno a nesnažiť sa byť nenápadný a stále sa skrývať.“

„Nemôžeš začať neznášať svoju prácu kvôli mne. Budú nám musieť vystačiť chvíle, kým budeme doma alebo mimo dohľadu ľudí.“

„Je to obmedzujúce a diskriminujúce.“ Zahundral si popod nos.

„Nič nie je dokonalé.“

„Ty si.“

„Nie, dokonca ani ja nie som.“ Zasmiala som sa.

„Keby si si to vedela priznať, tak by si bola.“ Vyplazil mi jazyk.

„Ale aj tak ma ľúbiš.“ Vyplazila som mu jazyk späť. Zastavil a pohladil ma po líci.

„Ani nevieš, ako veľmi.“ Vtisol mi nežný bozk na pery.

„Ale viem.“ Zašepkala som a jeden rovnaký bozk som mu venovala aj ja.

„Ideme sa najesť?“ rozžiarili sa mu oči. Začala som sa smiať ako blázon.

„Vyznávaš mi lásku a myslíš pri tom na jedlo?“

„Moje dve najväčšie lásky spájam v jedno.“ Smial sa spolu so mnou.

„No poď ty hladoš.“ Stále sa smejúc som ho ťahala ďalej po ulici. Vpadli sme do najbližšej reštaurácie. Sadli sme si k oknu a čakali, kým k nám príde čašník, ktorý sa na nás už pri vchode usmieval. Doniesol nám jedálne lístky, vybrali sme si a on zase odišiel.

„Ten na teba letí.“ Poznamenal Niall a ja som sa len uškrnula.

„Čo nepovieš? Ako si na to prišiel?“

„Všimol som si, ako si ťa premeriaval.“

„O tom pochybujem. Určite sa ti to len zdalo.“

„Nezdalo. Ale ja si ťa nedám, budem bojovať.“

„A čo ak neuspeješ?“ naťahovala som ho.

„Vymenila by si MŇA zaňho?“ tváril sa šokovane.

„Ešte si to rozmyslím.“ Vyplazila som mu jazyk. Zamračil sa a pokrútil hlavou.

„Tak ale toto. To by som na teba nepovedal.“

„Stále plná prekvapení, vieš predsa, ako to chodí.“ Táto naťahovačka sa mi začínala páčiť.

„Viem, ale toto som nečakal, práve si ma úplne zrušila.“ Začala sa mu triasť brada, akoby sa šiel práve rozplakať.

„Ale notak, predsa nebudeš plakať. Veď už si veľký chlapec.“ Zamykalo mu kútikmi úst.

„Som citlivý veľký chlapec.“ Urazene si prekrížil ruky na hrudi.

„Myslel si urážlivý citlivý veľký chlapec?“

„Ja sa neurážam!“ to som už naozaj nevydržala. Vybuchla som smiechom. Jeho výraz tváre bol neskutočný. Ešte chvíľu sa snažil udržať vážnu tvár, no potom to vzdal aj on.

„Keby si to toľko neopakoval, tak by som ti možno aj verila.“ Povedala som mu, keď som sa už vedela nadýchnuť.

„Ty s tým stále začneš.“

„Lebo to robíš! Urážaš sa. Ešteže je to len naoko.“ Natiahla som sa ponad stôl a dala mu pusu.

„Ehm.“ Odkašľal si čašník, ktorý nám priniesol jedlo. Sadla som si späť a nechala ho, nech položí taniere na stôl.

„Dobrú chuť.“ Nadurdene zamrmlal a odkráčal.

„Akosi mu poklesla nálada.“ Skonštatovala som, pokrčila plecom a pustila sa do svojho cestovinového šalátu s kuracím mäsom. Niall sa začal opäť smiať. Nechápavo som naňho pozrela.

„Práve si ma pobozkala, jasné, že mu klesla nálada.“ Vysvetľoval mi. Stále som nechápala.

„On na teba fakt bral honey, ja som si to nevymyslel. Tiež by mi klesla nálada, keby sa dievča, ktoré sa mi páči, bozkávalo s iným chlapom.“

„Preháňaš to trochu, nemyslíš? Nemám pocit, žeby si ma nejako všímal.“

„Miláčik, prečo ti to príde také neuveriteľné? Si krásna, je pochopiteľné, že si sa mu páčila.“ len som pokrútila hlavou a ďalej sa venovala jedlu. Niall si len povzdychol a tiež sa konečne pustil do toho svojho.

Kým som prežúvala zahľadela som sa von z okna. Upútal ma nenápadný nápis Tattoo Studio.

„Niall?“

„Hm?“ zdvihol ku mne pohľad.

„Vieš, Harry do teba včera rýpal kvôli tomu tetovaniu. Ja už nad tým rozmýšľam dlhšie a po tej Harryho poznámke som sa nad tým zamyslela znovu. Práve mi jedno štúdio padlo do oka. Myslíš, že by sme sa tam po obede mohli zastaviť?“

„Keď ja stále neviem. Bojím sa, že to bude naozaj bolieť, aj keď chlapci ma presviedčajú, že to nie je až také zlé. Veď vieš, ja už mám presne vybraté, čo chcem a kde to chcem, len...nechcem to robiť nasilu.“ Zle ma pochopil.

„Ja tam chcem ísť kvôli vlastnému tetovaniu.“ Doširoka som sa naňho usmiala a čakala na jeho reakciu. Nepamätám sa, žeby som mu niekedy spomínala, že si chcem dať spraviť tetovanie.

„Chceš tetovanie? Dobre, tak tam môžeme potom skočiť.“ Prekvapil ma. Myslela som si, že ho to aspoň trochu zarazí. Namiesto toho som ostala zarazená ja.

Kým sme dojedli, vysvetlila som mu, čo a kam by som chcela. Schválil mi to. Dokonca povedal, že je to skvelý nápad. Aj to, že sa dám tetovať tu. Harry tu bol minulý rok a vraj je veľmi spokojný.

Zaplatili sme a vyšli z reštaurácie. Prešli sme cez cestu a vošli do tmavohnedých drevených dverí.

„Dobrý deň, čo to bude?“ privítal nás mladý chlap s potetovanými rukami v čiernom tielku a v čiernych nohaviciach.

„Ja a moja priateľka by sme sa chceli dať tetovať.“ Povedal Niall. Otočila som sa naňho s otázkou v očiach. Nevravel, že sa toho bojí?

Vysvetlila som mu, čo a kam chcem. Bol to jednoduchý znak, takže som mu to nemusela dlho opisovať. Načrtol si to a otlačil mi to na ruku. Prikývla som a on začal obťahovať kontúry. Bolelo to, no nie až tak veľmi, ako som čakala. Niall sedel pri mne a pozeral sa, ako mi na zápästí z boku vzniká znak môjho znamenia. Ani neviem, ako ma to napadlo. Chcela som niečo malé, aby rodičia príliš nehysterčili. Znak leva zo zverokruhu mi prišlo ako to pravé, správne.

Netrvalo dlho a Niall zaujal moje miesto. Jeho barcode s dátumom narodenia bol trochu ťažší na vysvetľovanie, no tatér to podal bravúrne. Vyzeralo to naozaj dobre, trochu umelecky. S tým dátumom sa trochu pohral.

Približne o dve hodiny sme už odchádzali spokojní s našimi výtvormi na rukách. Niall mal kresbu na pravej, ja na ľavej ruke. On na zápästí z vnútornej strany, ja na zápästí z boku.

„No vidíš, že si to prežil. Prečo si sa tak vlastne rozhodol? Tvrdil si, že to nechceš nasilu.“

„Keby som nechcel, tak si ho nedám. Neviem, prečo som tak zrazu zmenil svoje rozhodnutie. Keď sme tam vošli, prišlo mi to správne.“

„Ani si nezaváhal, keď som ti povedala, či by sme tam mohli zájsť.“ Skonštatovala som.

„Od teba už čakám všetko. A spravil by som pre teba všetko. Preto som neváhal.“ Usmiala som sa.

„Musíš mi vedieť povedať nie!“ vyčítala som mu.

„No, možno by som mal.“ Zasmial sa.

„Určite by si mal,  lebo onedlho budem namyslená a rozmaznaná.“

„Ja ťa chcem rozmaznávať. A trochu veriť by si si mohla tiež začať. Nemusíš chodiť s nosom hore, no trochu sebavedomia ti musím ešte dodať.“

„Nesmej sa na mne.“ Voľnou rukou som ho jemne buchla do ramena.

Doťahovali sme sa, až kým sme konečne nedorazili do domu. Bolo okolo piatej poobede. Na pláž sme kvôli tetovaniam nemohli, tak sme sa podujali navariť večeru. Niall ma ukecal na palacinky, tak sme sa do toho spoločne pustili. Poslušne miešal cesto a ochutnával. Pár sa mi pripieklo, pretože Niallovi na perách večne ostávala šľahačka a ja som ju mojimi bozkami stierala dole.

„Niečo tu príjemne vonia!“ začuli sme od dverí a následne sa všetci prihrnuli do kuchyne. Posadali si k stolu a my sme im naservírovali večeru. Po palacinkách sa len tak zaprášilo.

„Mňam, to bolo dobré.“ Pobúchal sa po bruchu Liam.

„Robené s láskou.“ Zasmiala som sa a hodila pohľad na Nialla, ktorý ma chytil pod stolom za ruku a stlačil mi ju.

„Čo to máš na ruke?“ opýtala sa Nicolle a hľadela na moje zápästie.

„Dnes sme šli okolo tetovacieho štúdia a tak sme si povedali...“

„Povedali ste si? Niall?“ pozdvihol obočie Louis. Niall vytiahol ruku spod stola a hrdo im ukázal svoje zápästie.

„Neverím! Ako si ho na to nahovorila?“ vyvalil oči Harry.

„Sám sa rozhodol, ja som sa starala len o to svoje.“

„Potreboval som tú správnu motiváciu.“ Usmial sa na mňa Niall.

„Dievča, robíš s ním zázraky.“ Nechápavo krútil hlavou Liam. Len som pokrčila plecami.

Umyli sme riad a rozhodovali sa, čo dnes večer. Niektorí chceli ísť do mesta, niektorí ostať doma. Nakoniec sme spravili kompromis. Všetci sme ostali doma a zajtra, posledný deň, čo tu budeme, sa vyberieme večer niekam von.

Najskôr sme si pozreli film, potom si posadali na terase a otvorili víno. Spravili sme si ďalší pohodový večer. Veľmi som si takéto posedávanie s nimi obľúbila.

„Kedy vlastne odchádzate na to európske turné?“ opýtala som sa Nialla, keď vyšiel zo sprchy, ľahol si ku mne a ja som sa k nemu pritúlila.

„Celý február sme v UK, potom niekedy v polovici marca sa nám začínajú koncerty.“ Povzdychla som si.

„Budem blízko, kedykoľvek môžeš prísť za mnou. Je to Európa, nie Amerika. Najviac štyri hodiny lietadlom.“

„Škola.“

„Nebude to také zlé, kým nebudeš mať skúšky. Môžeme sa vídať cez víkendy.“

„Vieš koľko ma to bude stáť?“

„Vieš dobre, že o peniaze sa nemusíš strachovať. Budeš za mnou chodiť kvôli mne, ja ti to budem platiť.“

„Niall, vieš aký mám názor na tieto veci. Nebudem tam chodiť len kvôli tebe, ale aj kvôli sebe.“

„Budeš tam chodiť kvôli mne, pretože ja budem preč. A ešte je čas na takéto debaty. Máme viac ako mesiac na to, aby sme niečo vymysleli.“ Pobozkal ma na vrch hlavy. Ešte viac som sa k nemu prilepila a pobozkala ho na pery. Onedlho mi opäť odíde. Chcela som ho mať čo najbližšie pri sebe kým môžem.