Cuz I can love you more than this 41

Ležala som na pláži a užívala si slnečné lúče. Po včerajšom daždi už nebolo ani chýru, ani slychu. Obloha bola bez jediného mráčika a slnko pražilo ostošesť. V hlave som stále mala udalosti zo včera. Ustavične som nad tým rozmýšľala. Samozrejme som na nič neprišla. Môžem síce prestať čítať bulvár, no ľudia na ulici budú aj tak na mňa ukazovať prstom. Musím si na to zvyknúť, inak to nepôjde.
Prevrátila som sa na chrbát a podoprela si hlavu. Očami som vyhľadala Nialla. Akurát vybiehal z mora. Jeho telo sa trblietalo od kvapôčiek vody a vlasy mu stáli na všetky strany, pretože si z nich vytriasal vodu. Zahryzla som si do pery. Je taký dokonalý!

Neubránila som sa myšlienke na minulú noc, keď som rukami prechádzala po tom perfektnom tele, po tých neposlušných vlasoch. Nikdy sa toho nebudem vedieť nabažiť. Jeho nežnosti, jeho dokonalosti, jeho lásky. Jednoducho jeho celého, zvnútra aj zvonku.
Pozorovala som ho celý čas, až kým s úsmevom na perách nedošiel až ku mne.
„Na čo tak pozeráš?“ opýtal sa a sklonil sa ku mne po bozk.
„Ale, zbadala som takého krásneho chlapa...“
„Mám žiarliť, hej?“
„Jedine ak na seba.“ Natiahla som sa ešte po jeden bozk.
„Horan!“ skríkla som, keď sa ma dotkol svojou studenou rukou.
„Prepáč, nemohol som si pomôcť.“ Šibalsky sa usmial a ľahol si vedľa mňa. Spokojne som zavrela oči a ďalej si užívala to božské slnko. Niall ale taký spokojný len so slnkom nebol. Opäť som pocítila chladný dotyk jeho prstov na mojej ruke. Prechádzal nimi od pleca až k dlani a zase späť. Otvorila som jedno oko a škaredo naňho pozrela.
„Nedáš pokoj?“ naoko podráždene som povedala.
„Tebe nikdy.“ Nahol sa a svoje pery priložil k môjmu bruchu. Začal mi naňho fúkať, ako to robia rodičia malým bábätkám. Šteklilo to a ja som sa smiala ako zmyslov zbavená. Chcela som ho odstrčiť, no chytil mi ruky. Nakoniec to už sám nevydržal a začal sa smiať tiež.
„Takže ty takto na mňa?“ opýtala som sa a do ruky vzala trochu teplého piesku. Nasypala som mu ho na brucho a keďže ešte nebol celkom suchý, všetok sa mu tam prilepil. Povzdychol si.
„No dobre teda, nechám ťa. Keď inak nedáš.“ Vyplazil mi jazyk a plánoval sa postaviť. Chytila som ho za ruku s stiahla späť.
„Ooo, niekto sa nám tu urazil.“
„Ja sa neurážam!“ vyhlásil a hlavu vytočil na opačnú stranu. Pritiahla som si ju späť a vtisla mu bozk na pery.
„Ľúbim ťa.“ Pošepkala som.
„Veď ja teba tiež.“ Usmial sa.
„Ale toto len tak nenechám!“ ani neviem ako a piesok som mala všade. Vo vlasoch, v plavkách, na celom tele. Ešteže som stihla zavrieť oči. Keď som ich otvorila, Niall si už oprašoval ruky a utekal do mora. Chce sa hrať? Prosím! Vyskočila som na rovné nohy a rozbehla sa za ním. Dobehla som ho, až keď bol už po pás vo vode. Zastavil, asi nevedel, že idem. Možno bol len zvedavý, čo spravím. Vyskočila som mu na chrbát. Stratil rovnováhu a spolu so mnou sa zvalil do mora. Našťastie som sa stihla nadýchnuť. On to nestihol. Vynoril sa a začal lapať po dychu. Čo najrýchlejšie som sa snažila odplávať preč.
„Provokuješ?“ počula som, ako za mnou zavolal. Čľapla voda. Nemohla som sa otáčať, no bolo mi jasné, že pláva za mnou. Onedlho ma chytil za nohu a stiahol pod vodu. Vynorila som sa a pod vodu šiel zase on. Takto sme si chvíľu robili napriek, až kým som mu ruky neobmotala okolo krku a nohy okolo pásu. Akýmsi zázrakom mu voda bola len po plecia, a tak nás oboch hravo udržal nad hladinou.
„Už nevládzem.“ Zašepkala som a zahľadela sa mu do očí.
„Pfú. Myslel som, že to budem musieť vzdať prvý.“ Zasmial sa a daroval mi jeden slaný bozk. Pýtala som si viac. Neprotestoval. Po chvíli sme obaja začali z ťažšia dýchať.
„Idem sa trochu zohriať.“ Povedala som mu a odmotala z neho moje ruky aj nohy.
„Ja si ešte zaplávam a prídem za tebou.“ Usmial sa. Posledný krát sme si pozreli do očí a každý sa vybral svojím smerom.
Vyšla som na breh a zvalila sa na deku. Slnko mi sušilo pokožku a ja som sa usmievala ako mesiačik na hnoji. Po chvíli Niall opäť vychádzal z mora. Zase som ho pozorovala. Nemohla som sa vynadívať. Zrazu zastal a sklonil sa k uplakanému chlapčekovi. Prisadol si k nemu a pomáhal mu opravovať hrad z piesku, ktorý mu nejaký okoloidúci rozšliapol. Chlapček sa začal v momente usmievať a s nadšením sa obaja pustili do práce. S úsmevom som na nich pozerala a začala rozmýšľať, aké by to bolo mať s Niallom dieťa. Bože! Čo ma to napadá? Na takéto úvahy je ešte priskoro. Mám však pocit, že Niall je ten, ktorého som hľadala.
„Ľúbiš ho, čo?“ opýtala sa Nicolle, ktorá si ani neviem kedy prisadla ku mne.
„Ani si nevieš predstaviť ako.“ Odpovedala som jej a usmiala sa.
„Mám pocit, že fakt neviem. Myslím tým, tiež Zayna ľúbim. No ani jeden z nás sa na toho druhého nepozerá tak, ako sa pozeráš ty na Nialla alebo on na teba. Vyzeráte, akoby ste boli dve polovice jedného celku, ktoré sa po storočí znovu spojili. Neviem to dobre opísať, no toto aspoň trochu vyjadruje, ako na mňa vy dvaja pôsobíte.“ Dobre, toto ma trochu zaskočilo. Cítila som, aké je to medzi mnou a Niallom intenzívne, no že to tak pôsobí aj na ostatných som naozaj nečakala. A vôbec som nevedela prísť na to,  kde sa to v nás vzalo. Poznám ho pol roka a sme spolu mesiac. Žeby sme sa naozaj konečne našli?
„Neviem, či mám byť rada, že je to tak vidno alebo nie. Na jednej strane je to fajn, na druhej sa bojím, že bude o to viac neprajníkov a niekomu sa to podarí prekaziť.“
„Nemysli na to z druhej strany. Užívaj, čo príde. Je jasné, že vám bude veľa ľudí závidieť. Aj ja tak trochu závidím. Ťaž z toho. Ukáž všetkým, že pravá láska existuje. A že ju môžu stretnúť len tak, niekde v parku.“
„Len sa toho trochu bojím. Toho, aké je to intenzívne. Čo ak je to len také chvíľkové? Čo ak ho prestanem o chvíľu baviť?“
„Môže sa stať všeličo, aj keď toto je vo vašom prípade vysoko nepravdepodobné. Mysli len na to, čo je to teraz. Nejako bude. A nakoniec bude aj tak dobre.“ Usmiala sa na mňa. Úsmev som opätovala. To dievča som mala naozaj rada. Jej prístup k životu. Ona si napríklad pozornosť novinárov užívala. Na každej fotke vyzerá perfektne, takmer vždy sa usmieva priamo do objektívu. Nikto ju síce neobviňuje zo sexu na verejnosti, aj tak to na nej obdivujem. Mne tá pozornosť vadí. Začali sme sa o tom baviť a neprestali sme, až kým k nám neprišiel Niall. Obe sme ako na povel stíchli a usmiali sa naňho.
„Ohovárate?“ nečakal na odpoveď a sadol si vedľa mňa z druhej strany.
„Ako inak.“ Nicolle sa zasmiala a pre zmenu sa postavila.
„Nechám vás. Idem si tiež užiť trochu mora.“ Povedala a odkráčala svojou ladnou chôdzou až k vode.
„Nepôjdeme dnes niekam? Chcel si mi toho toľko poukazovať a zatiaľ sme boli len na pláži.“
„Počasie nám neprialo. Ale dnes by sme mohli niekam zájsť. Najeme sa a vyrazíme, čo ty na to?“ preplietol si so mnou prsty a stisol mi ruku. Začala som sa stavať.
„Toto vypekanie ma baví, ale naozaj by som chcela niečo aj vidieť. Ideme?“ len sa zasmial a tiež sa postavil. Šli sme povedať ostatným, čo máme v pláne. Nikomu sa s nami nechcelo a ja osobne som nebola proti. Zašli sme do domu, prezliekli sa, pobrali nejaké potrebné veci a vyrazili sme.
Najskôr sme sa zastavili v reštaurácii a dali sme si výdatný neskorý obed. S plným žalúdkom sa mi už až tak nechcelo, no nejaké to nadšenie tam ešte ostalo. Najskôr sme šli asi pätnásť minút po pláži, potom ma Niall voviedol do úzkeho priestoru medzi skalami. Nemohli sme kráčať popri sebe, tak šiel prvý a ja som ho nasledovala. Snažila som sa pozerať pod nohy, no bolo mu teplo a dal si dole tričko, tak som sem tam zakopla. Cesta začala stúpať a rôzne sa točiť.
Po viac ako polhodinovom výstupe sme sa ocitli na vrchole nejakého útesu. Dosť vysokého útesu, ako som mala možnosť zistiť, keď som sa obzrela okolo seba. Naskytol sa mi prekrásny pohľad na celý ostrov. Stáli sme na strane, kde sa útes prudko zvažoval do mora. Postavila som sa na kraj a rozpažila ruky. Chcelo sa mi kričať. Neváhala som a z plného hrdla vykríkla. Bolo to oslobodzujúce. Mala som pocit, že som na celom svete sama. Až smiech spoza môjho chrbta ma vrátil do reality. Otočila som sa a zbadala Nialla, ako ma s telefónom v ruke fotí. Niečo naťukal, usmial sa a vložil ho do vrecka na svojich kraťasoch.
„Je tu krásne!“ nadšene som zvolala. Podišiel ku mne a vtisol mi bozk na pery.
„Myslel som si, že sa ti tu bude páčiť.“ Sadol si na zem a ja som mu sadla do lona. Hlavu som si oprela o jeho plece. Spolu sme pozerali na šíre more a rozprávali sa.
Keď začalo zapadať slnko, pomaly sme sa pobrali späť. Niallovi už vyhrávalo v žalúdku. Do domu sme prišli akurát včas, práve sa prestieralo na stôl. Umyli sme si ruky a pridali sa k ostatným.
Po jedle sme sa presunuli na terasu, kde sme si viac menej zopakovali včerajšok. Víno, veľa smiechu, spev. Von bolo príjemne teplo a na oblohe bolo dokonca vidno hviezdy. Pobudli sme takto približne do druhej v noci. Nikomu sa nechcelo odísť skôr. Ja som síce bola unavená z toho dnešného výstupu, no na spánok som sa ešte necítila.
Keď sme sa nakoniec odobrali do izieb, zavrela som sa v kúpeľni a zmyla zo seba všetku soľ. S úsmevom na perách som skočila do postele k usmievajúcemu sa voňavému Niallovi, ktorý niečo odušu písal do telefónu. Ani neviem, kedy sa stihol osprchovať.
„Čo to tam máš?“ zvedavo som sa spýtala a naklonila sa, aby som dovidela. Mal zapnutý Twitter. Chúďatá fanúšičky, teraz ich celkom nepekne zanedbáva.
„Dal som tam tvoju fotku.“ Zasmial sa.
„Akú moju fotku?“ s panikou v hlase som sa opýtala. Natrčil mi mobil. Ja s rozpaženými rukami z dneška. Fotku popísal výstižne. SCREEEEAAAM! Usmiala som sa a mobil mu vrátila.
„Teraz to odlož, ideme spať.“ Bez slova to spravil a zhasol svetlo. Pritúlila som sa k nemu.
„Dobrú noc, honey.“ Šepol.
„Aj tebe, sweetheart.“
„Ako reagovali?“ po chvíľke ticha som sa ho opýtala s malou dušičkou.
„Väčšina z nich komentovala so žiadosťou o follow. A tie ostatné boli poväčšine rady, že nám je dobre.“ Zasmial sa a vtisol mi bozk na vrch hlavy.
„A teraz už spi. Musíš byť unavená.“ Aj som bola. Načúvala som pravidelnému tlkotu jeho srdca, až kým ma ten krásny zvuk nevoviedol do ríše snov.