Cuz I can love you more than this 40

„Vždy na seba dávam pozor a aj budem. Ahoj.“ S falošným úsmevom som zakývala našim do kamery. Von pršalo, a tak ma konečne napadlo ozvať sa im. Náladu som aj napriek počasiu mala dobrú no rozhodne mi na nej nepridali. Polhodinová prednáška o tom, či si myslím, že toho majú málo na pleciach, že posledné, čo potrebujú je ešte sa o mňa báť, nie je príliš na rozveselenie. No mala som to za sebou a dokonca dovolenky budem mať pokoj. Tak sme sa teda dohodli, ale už teraz som však pripravená na výčitky, ktoré sa dostavia, keď sa im z Londýna ozvem.

Povzdychla som si, oprela sa o čelo postele a do tabletu zadala webovú adresu správ. Niall je spolu s ostatnými na nákupe, tak sa aspoň dozviem aspoň niečo o svete. Ostala som tu sama kvôli tomu hovoru domov. Presviedčal ma, aby som šla s nimi, dokonca chcel zostať so mnou v dome. Myslela som si, že pôjdu len na skok, predsa len obchod nie je ďaleko a potrebovali sme len pár potravín, tak som ho vyhnala s odôvodnením, že aj tak by sa pri mne nudil. Tak si aspoň vyberie, čo má jeho mlsný jazýček najradšej.
Konečne sa mi načítala stránka. Pomaly som rolovala dole a očami lietala po texte. Niežeby som mala nejakú obrovskú záľubu v čítaní správ, ale prišlo mi to ako najrozumnejší spôsob, ako zabiť čas. Teda až kým som nezbadala svoju fotku. Zo včera z pláže. Nechcela som to vnímať, no do očí mi udrela titulka „Sex na verejnosti?“. Otvorila som článok a začala čítať. Slzy sa mi opäť rinuli po tvári. Kedy si na toto zvyknem? Kedy sa prenesiem cez tie ich obmedzené názory? V článku boli fotky, ako mi Niall preťahuje cez hlavu šaty a ťahá ma do vody. Pár fotiek, ako sa v mori bozkávame tiež nechýbalo. Samozrejme to vyzeralo, ako oni chceli. Keby som mala situáciu súdiť podľa fotiek a šťavnatého textu, sama o sebe by som povedala, že som šľapka. Naozaj dobre, dôveryhodne  napísané. Niekto si s tým dal veľa námahy, to som musela uznať.
Na komentáre fanúšičiek som sa už radšej nepozerala. Bohato mi stačilo. Viac som nepotrebovala. Cítila som sa dostatočne zle. Zatvorila som to a tablet položila na nočný stolík. Hlavu som zaborila do vankúša a tlmila v ňom svoje vzlyky. Naozaj som si myslela, že som sa cez to už preniesla. Kým písali o našom rozchode, smiala som sa na tom. Toto bolo príliš. Nikto nemá právo robiť zo mňa štetku. Prečo to nemohli napísať tak, ako to v skutočnosti bolo? Otočila som sa chrbtom k dverám, schúlila sa do klbka a civela do steny predo mnou. Hlavou mi lietali myšlienky. Stále dookola som si opakovala, ako ma Niall miluje, že na ničom inom nezáleží. Toto patrí k nemu. Nič to pre mňa neznamená. Vzápätí som sa opravila. Nemalo by to pre mňa nič znamenať, no ubližuje mi to. Tým ľuďom som nič nespravila, no oni ma ničia.
Niekto vošiel do izby. Vyľakane som sa otočila. Na tvári sa mi objavil slabý úsmev, keď som zistila, že je to Niall. Konečne sa vrátil.
„Mala si ísť s nami! Vieš, aký tu majú skvelý obchod? Taký výber! Nevedel som, na ktorú stranu sa skôr pozerať! Toľko vecí, ktoré som v živote nevidel! Všetky som chcel ochutnať!“ izbou sa rozľahol jeho nadšený hlas a následne aj hrdelný smiech. Posadila som sa a usmiala sa naňho. Prisadol si a opisoval, čo všetko nakúpili, čo všetko tam našiel. Ticho som sedela a usmievala sa. Dokáže sa tešiť z takých maličkostí. Nestará sa, čo si o ňom myslia ostatní. Túto vlastnosť som na ňom naozaj obdivovala.
„A ty čo? Ako sa majú doma?“
„Vieš, že ani neviem? Nedostali sme sa k tomu.“ Kútiky úst mi poklesli. Aj on sa zatváril vážne.
„Opäť o tom istom?“ prikývla som.
„Čo som čakala?“ zúfalo som sa naňho zahľadela.
„Trochu pochopenia.“ Smutne sa na mňa usmial a objal ma. Zhlboka som sa nadýchla a potláčala slzy, ktoré si opäť razili cestu z mojich očí.
„Niall, myslíš si o mne, že som šľapka?“ opýtala som sa proti jeho krku. Ani neviem, ako mi to vyletelo z úst. Strnul a odtiahol sa odo mňa.
„To máš odkiaľ?“ vyvalil na mňa oči. Sklopila som pohľad. Opäť som plakala. Začala som byť nervózna sama zo seba. Musím stále len revať ako malé decko? Veď som už dospelá preboha! V duchu som sa poriadne prefackala. Za slzy aj za tú otázku. Mala som to nechať tak.
„No tak, odkiaľ to máš? Povedali ti to rodičia?“
„Nie oni nie.“ Rýchlo som zapierala.
„Čítala som správy.“ priznala som sa a z nejakého dôvodu som sa cítila previnilo. Kútikom oka som zachytila, ako Niall zaťal ruky v päsť.
„Zabudni na tú otázku.“ Pokrútila som hlavou. Načo som mu to povedala?
„Hneď sa vrátim.“ Postavil sa a odišiel. Nechápavo som pozerala na dvere, ktoré pred chvíľou zabuchol. Ľahla som si späť na posteľ a zožierali ma výčitky voči Niallovi. Nezaslúžim si ho.
Vrátil sa asi o desať minút, pokojnejší, s pariacim sa hrnčekom v ruke. Položil ho na nočný stolík a prisadol si ku mne. Zvedavo som naňho vzhliadla. Usmieval sa, no oči prezrádzali, že to nie je ten pravý úsmev.
„Všetko je zariadené. Žiaden fotograf sa k nám už nedostane.“ Pohladil ma po vlasoch.
„Prepáč mi to. Robím len problémy.“ Cítila som sa hrozne.
„Nerobíš žiadne problémy. Nemal si vymýšľať a takto to prikrášľovať. Vôbec to nie je tvoja vina. A najmä, dotklo sa to aj mňa. Toto bolo naozaj veľa.“ Natiahol ku mne ruky a ja som sa skryla v jeho objatí.
„Nikto ti nesmie ubližovať. Sľúbil som ti, že ťa ochránim a mienim to aj dodržať.“
„Prečo to robíš?“ opýtala som sa ho.
„Čo to dnes kladieš za otázky?“ pousmial sa.
„Myslím to vážne. Prečo to robíš? Vôbec si to nezaslúžim.“ Odtiahol sa odo mňa a zahľadel sa mi do očí. Hodnú chvíľu nič nepovedal.
„Čo to s tebou je? Myslel som si, že keď sme včera sedeli na pláži, tak si to pochopila. Milujem ťa takú, aká si, pretože si to zaslúžiš, pretože si krásna, inteligentná, chytrá, úprimná, pretože máš v sebe niečo, s čím som sa ešte nikdy nestretol, čo neviem popísať, čo ma núti milovať ťa ešte viac, ako je možné. Ty si tá, ktorá mi dokáže vyčariť úsmev na tvári, s ktorou dokážem tráviť celé hodiny rozprávaním sa, ktorá ma vždy vypočuje, nech už ide o čokoľvek. Neviem, ako ťa mám presvedčiť, že si tá, ktorá dokonale vypĺňa všetky prázdne miesta, ktoré doteraz v mojom živote boli.“ Jeho oči sa vpíjali do mojich a ja som videla, že každé jedno slovo, ktoré vyslovil, myslel vážne. Prerušila som náš očný kontakt a zahľadela sa na moje ruky.
„Prepáč, naozaj prepáč. Ja viem, že ma ľúbiš. Už toľkokrát si mi to dokázal. Ja...len...cítila som sa strašne po tom, čo som si prečítala ten článok. Keby si videl, aké veci tam o mne popísali. Naozaj ma to dostalo.“ Chytil ma za bradu a pritiahol si moje pery k tým jeho.
„Prestaneš, prosím, čítať tie bulvárne nezmysly?“ opýtal sa ma, stále blízko pri mojej tvári.
„Ja som to neurobila naschvál. Len som zbadala moju fotku a ten titulok a...a...“oprel si čelo o to moje a ruku priložil k môjmu lícu.
„Už to nebudem čítať, na tú stránku už nikdy nepôjdem. A ešte raz prepáč.“
„Ty a tvoje ospravedlňovanie sa.“ Zasmial sa a pery priložil k môjmu čelu. Hlavu som zavŕtala do jeho ramena a on ma začal hladiť po chrbte. Po dvoch minútach som takmer priadla od blaha. Toto nenápadné gesto pre mňa znamenalo veľmi veľa.
„Vychladne ti čaj.“ Odtiahla som sa od neho a natiahla sa po čaj. Trochu som si odchlipla a usmiala sa.
„Už som ti niekedy spomínala, ktorý čaj je môj obľúbený?“ zamyslel sa.
„Nepamätám sa na to. Prečo? Nechutí ti?“
„Nie, práve naopak. Mätový mám najradšej. Čo robia ostatní?“ opýtala som sa. Potrebovala som sa odpútať od tých pochmúrnych myšlienok.
„Pozerali niečo v telke. Ideme sa pridať?“
„Ak by ti to nevadilo.“ Postavil sa z postele a vytiahol ma so sebou. Do druhej ruky som si zobrala čaj a nasledovala ho von z izby. V polovici chodby sa zastavil, otočil sa ku mne a pobozkal ma. Dlho, náruživo, nežne.
„Čím som si to zaslúžila?“ s úsmevom som sa opýtala, keď sa odrazu odtiahol a pokračoval v ceste.
„Neviem, mal som jednoducho chuť pobozkať ťa.“ Zasmial sa.
Začula som hlasy. Šli sme rovno za nimi. Všetci sedeli v obývačke a smiali sa ako blázniví. Keď som zbadala Zayna, ako okolo seba rozhadzuje rukami, robí podivné pohyby a kope nohami, začala som sa smiať tiež. Na stole som zbadala misku a v nej nahádzané papieriky a pochopila som, o čo ide.
„Idete sa pridať?“ spýtala sa El. Horlivo som prikývla. S Niallom sme si sadli a pozorovali Zayna, ako sa snaží bez slov vysvetliť niečo, čo bolo napísané na papieriku, ktorý vylovil z misky. Nikto nehádal, všetci sme sa smiali.
„Ale tak toto už nie je vtipné. Ako mám podľa vás ukázať rozžviakanú žuvačku?“ všetci sme spustili ešte väčší rehot. Stavím sa, že to bol Louisov nápad. Moja myšlienka sa samozrejme potvrdila.
„No poď, Louis! Ukáž nám rozžviakanú žuvačku!“ povedal Zayn a my sme začali skandovať „Louis!“. Postavil sa pred nás a začal predvádzať ešte čudnejšie pohyby, ako Zayn predtým. Nevládala som dýchať. Všetkým tiekli z očí slzy. Bol naňho naozaj čarovný pohľad.
Louis prestal a sadol si späť k nám. Ako ďalšieho určil El. Škaredo naňho zazrela, no vytiahla si z misky papierik. Roztvorila ho a začala sa smiať.
Takto sme pokračovali dobrú hodinu a pol. Vystriedali sme sa všetci, niektorí aj trikrát. Takto dobre som sa nenasmiala snáď ešte nikdy. Prišla som na úplne iné myšlienky. Títo ľudia ma jednoducho vždy vedia povzbudiť a rozveseliť.
Spoločne sme potom uvarili večeru a najedli sa. Po večeri sme si opäť posadali v obývačke a Niall zabehol po gitaru. Sedeli sme v kruhu, pili sme víno, rozprávali sa, smiali sa, chlapci sem tam niečo zaspievali. Bol to pohodový večer v kruhu mojich najdrahších.
„Som unavená.“ Zašepkala som Niallovi do ucha.
„Ja tiež honey, ideme hore.“ Dal mi pusu na nos a postavil sa. Nasledovala som ho.
„Ďakujeme za krásny večer, ale už sa poberieme. Sue je unavená a ja tiež.“
„Unavení! No jasné! Pokojne môžete priznať, že idete robiť lásku!“ vykríkol pripitý Harry. Sue doňho lakťom drgla, no všetci sa začali smiať. S Niallom sme sa na seba pozreli, obaja mierne červení v tvári sme vybuchli smiechom.
„Staraj sa o svoju lásku, Styles.“ Odvrkol mu Niall. Nasledoval ďalší výbuch smiechu.
„Dobrú noc všetkým.“ Stále sa smejúc som sa pobrala hore schodmi do izby. Niall šiel tesne za mnou. Vybrala som sa hneď k posteli, neschopná akéhokoľvek iného pohybu som sa na ňu zvalila. Niall zamkol dvere a zvalil sa vedľa mňa. Po chvíli sa natočil mojim smerom a prisunul sa bližšie. Vedela som, čo bude nasledovať. Chytil mi jednu ruku a začal sa mi hrať s prstami.
„Suzie? Naozaj si taká unavená?“ opýtal sa anjelským hlasom. V hlave sa mi okamžite vynorili jeho psie oči, ktoré tento tón hlasu vždy sprevádzajú.
„Aj tebe vŕtajú v hlave Harryho slová?“ opýtala som sa ho a pozrela mu do tváre. V očiach sa mu zablyslo.