Cuz I can love you more than this 38

„Bonnie, ideme späť.“ Zakričala som na ňu. Obďaleč sa naháňala za nejakým konárom. Chytila ho, vyhodila do vzduchu a rozbehla sa za ním. Smiala som sa na nej, no bol čas vrátiť sa domov, ak chcem dnes všetko stihnúť.
Už sú to tri týždne, čo som späť v Londýne. Dnes ma čaká posledná skúška a potom spolu s Niallom a ostatnými odlietame na Kanárske ostrovy. Neuveriteľne sa na to teším, sústrediť sa na skúšku bude zázrak. Musím to však nejako spraviť. Jediná, ktorú som nespravila na prvýkrát. Dnes mám náhradný termín. Ak si to neopravím, na Kanárske nepoletím. Včera som sa učila celý deň až do neskorej noci. Veľa som nenaspala. Snáď to stálo za to.

Vrátila som sa domov, pripravila sa a namierila si to do školy. Prišla som takmer pol hodinu skôr, chcela som si to ešte zopakovať. Bola som neuveriteľne nervózna. Dlane sa mi potili a srdce mi bilo ako splašené. Listovala som v knihe a stále som narazila na niečo, čo som nevedela. Začala som panikáriť. Zhlboka som sa nadýchla, zaklapla som knihu, hlavu oprela o stenu a zavrela oči. Vzdala som to. Zmierila som sa s tým, že to dnes jednoducho nepôjde, že prídem domov a tak akurát si ľahnem do postele. Do očí sa mi natlačili slzy. Nechcem, aby to dakto dopadlo. Zavibroval mi mobil.
Honey! Snáď som to stihol a ty ešte nesedíš dnu. Držím ti palce! Potom mi zavolaj, i love you! xxx
Povzdychla som si. Niall. Už len kvôli nemu to dnes musím spraviť. Kvôli tým sprostým skúškam sme sa tieto tri týždne takmer nevideli. Nebyť jeho vytrvalých každodenných návštev, asi by sme sa nevideli vôbec. Celé dni som sedela zahrabaná medzi knihami. Ukázalo sa, že priebežné učenie nebolo dostatočné. Ešte aj keď som šla s Bonnie von, mala som v ušiach pustenú prednášku z nejakého predmetu. Jedla som väčšinou len to, čo so sebou priniesol Niall. Doma sme nevarili, Niks bola na tom rovnako ako ja. Ani jedna na to nemala čas. Aj chladnička bola prázdna. Málo som spávala, takmer nič som nejedla. Po tých troch týždňoch som bola zničená ako ešte nikdy. Kruhy pod očami sa stali samozrejmosťou. Vyzerala som ako strašidlo. Niall mi dookola opakoval, aby som trochu zbrzdila tempo. Raz ma vytiahol von na celý deň. Celú noc som sa potom učila. O tom som mu však nepovedala.
Nikdy som neverila, že by som sa dokázala toľko učiť. Vždy som obdivovala ľudí, ktorí sa učili dni a noci. Mne robilo problém učiť sa vkuse tri hodiny. Na týchto skúškach mi však záležalo viac, ako na čomkoľvek doteraz. Našťastie sa to odrazilo aj na výsledkoch, teda až na tento jeden predmet.
„Slečna, nech sa páči.“ Ozval sa hlas od dverí učebne. Mobil som rýchlo vložila do tašky a vyskočila zo stoličky. Vošla som do učebne a všetky sily som sústredila na čo najúprimnejší úsmev na tvári. Keď mi ho profesor opätoval, trocha mi odľahlo. Dnes je v lepšej nálade ako minule. Sadla som si a on sa začal pýtať. Bez váhania som mu odpovedala na takmer všetky otázky. Pri jednej som sa zasekla. Trochu mi napovedal a ja som si spomenula.
Po pol hodine som odtiaľ vyšla so slzami v očiach. Plakala som od šťastia. Spravila som to! Okamžite som začala hľadať v taške mobil.
„No? Čo? Ako?“ Niall zdvihol po prvom zazvonení. Do očí sa mi hrnuli slzy a jediné, na čo som sa zmohla, bol vzlyk.
„Honey, notak. To nevadí, pôjdeme na dovolenku inokedy. Svet sa nezrúti.“ Snažil sa ma upokojiť Niall.
„Aj ten predmet si môžeš nahradiť, to nie je žiaden problém.“ Pokračoval, až kým som ho neprerušila.
„Niall, ja som to spravila.“ Dostala som nakoniec zo seba.
„Ale...veď...plačeš.“ zakoktal sa.
„Plačem od šťastia.“
„To je skvelé! Takže dnes odlietame! Ja som vedel, že to zvládneš!“ naradostene mi kričal do ucha, keď sa trochu spamätal. Mne ďalej tiekli slzy po tvári, no už som sa usmievala od ucha k uchu.
„Prídeš ku mne?“ opýtala som sa ho.
„Jasné, kde si teraz?“
„Práve som vyšla zo školy, kráčam domov. Potom pôjdem s Bonnie.“
„Tak sa stretneme v parku.“
„Dobre, teším sa.“
„Ja tiež. Ľúbim ťa.“
„Aj ja teba.“ Zložila som. Nemohla som sa prestať usmievať, pripadala som si ako idiot. Vykračujem si sama po ulici a usmievam sa. A čo? Nech každý vidí, aká som šťastná.
Doma som sa prezliekla, trochu si upravila roztečený make-up a vychystala Bonnie. Vonku svietilo slnko, no primŕzalo, tak som jej navliekla pletený svetrík, ktorý dostala od Niks na Vianoce. Sebe som obkrútila šál okolo krku, navliekla si bundu a rukavice a na hlavu nasadila čiapku. Takto vystrojené sme vyšli z bytu a zbehli po schodoch. Automaticky som sa pozrela oproti cez ulicu. Každý deň tam bol aspoň jeden fotograf. Neviem, na čo im to bolo dobré.
Keď chlapci oficiálne vyhlásili, že sú zadaní, každý deň sa v novinách objavil nejaký článok o mne, Sue alebo Nicolle. Dúfam, že sa to čoskoro zmení a dajú nám pokoj. Nie je nič príjemné vidieť sa s kruhmi pod očami a strhanou tvárou v novinách. Dokonca už začali špekulovať, že sme sa s Niallom rozišli, preto som taká zničená. Nezaujímalo ich už, že každý deň chodil ku mne. Väčšinou sme sa na tom dobre bavili.
Zahliadla som ho, ako sa ku mne blíži s úsmevom na tvári. Mala som sto chutí sa za ním rozbehnúť, čo som nakoniec aj urobila, pretože Bonnie začala ťahať vodítko ako šialená. Trikrát som sa skoro pošmykla na ľade, no nakoniec som bezpečne pristála v jeho náručí. Objala som ho najsilnejšie ako som vedela a do očí sa mi opäť začali tlačiť slzy. Potlačila som ich však a keď sa odtiahol, aby ma mohol pobozkať, s radosťou som mu bozky oplácala.
„Gratulujem! Tak veľmi som chcel, aby sa ti to podarilo.“
„Ďakujem. Nevieš si predstaviť, aká som šťastná!“ opäť som ho pobozkala.
„Ale viem, pretože som rovnako šťastný.“ Privinul si ma k sebe a dal mi pusu na nos. Vďačne som mu obmotala ruky okolo pása.
„Dúfam, že už si pobalená. Teraz ideme k tebe po veci, o tri hodiny letíme.“ Pošepkal mi do ucha. Prudko som sa odtiahla.
„To myslíš vážne? Ja ešte nie som zbalená! Poď rýchlo, lebo to nestihneme!“ ťahala som ho za ruku. Zasmial sa, no podvolil a rýchlo kráčal popri mojom boku.
Dobehli sme domov a ja som vytiahla kufor, do ktorého som následne začala hádzať veci. Spodné prádlo, plavky, nejaké tričká, kraťasy, sveter, šaty, pyžamo, hygienické potreby. Tablet! Dnes už nestíham zavolať domov, musím zavolať zajtra. Dúfam, že tam je wifi. Niall stál opretý o stenu a pobavene ma pozoroval.
Za pol hodinu som bola hotová, museli sme však ešte počkať na Niks, pretože Bonnie s nami tento krát nejde. Niks sa o ňu bude starať kým budeme preč.
Sadli sme si do obývačky na gauč a rozprávala som mu, ako to celé prebiehalo. Len sedel, hral sa mi s vlasmi a usmieval sa.
„Čo je? Čo sa tak usmievaš?“
„Nič. Len som šťastný. Rozmýšľam, čím som si zaslúžil, že sa mi takto plnia sny. Všetko, čo som si doteraz želal, sa mi splnilo. Nechápem prečo.“
„Možno preto, že si ten najlepší človek, akého poznám. Jediný zo všetkých, ktorý si to šťastie naozaj zaslúži.“ Pobozkala som ho a vyskočila na nohy, pretože v zámku zaštrkotali kľúče. Vysvetlila som Niks, ako sa veci majú. Zagratulovala mi k skúške a tešila sa spolu so mnou, vlastne dvojnásobne, pretože aj ona mala dnes poslednú skúšku, ktorú úspešne spravila.
„Keď sa vrátim, pôjdeme to spolu osláviť. Teraz však bežím, aby sme nezmeškali. Dávaj na seba a na Bonnie pozor. A pozdravuj Dereka.“ Vravela som jej, kým som ju objímala.
„Aj vy na seba dávajte pozor. Pozdrav odovzdám. Peknú cestu a ešte krajšiu dovolenku!“ Niall zobral do ruky môj kufor a zišli sme dole. Odmietol ho vláčiť k nim, tak zavolal chlapcom, že ich počkáme na letisku, nech mu zoberú kufor. Nasadli sme do taxíka a odviezli sa k letiskovej hale. Prešli sme k nejakému bočnému vchodu, kde sme počkali na ostatných a spoločne sme sa potom vybrali dnu. Ja a dievčatá sme stáli obďaleč, zatiaľ čo chlapci vybavovali všetky potrebné veci. Čakali sme kým prídu a rozoberali sme udalosti posledných dní. Dlho som sa s nimi nevidela. Ony svoje skúšky spravili na prvý krát, takže neprežívali také stresy ako ja.
Chlapci sa vrátili, prešli sme cez kontrolu a nastúpili do lietadla. Pohodlne som sa usalašila na Niallovom pleci a zavrela oči. Premohla ma únava. Zobudila som sa až keď sme pristávali. Na vlastné prekvapenie som bola tak oddýchnutá, ako za celé tri týždne nie.
„Dobré ránko. Čo budeš teraz robiť celú noc? Prespala si celý let.“ Zasmial sa Niall.
„Mal si ma zobudiť, ak ti niečo vadí.“ Vyplazila som mu jazyk.
„Zaslúžila si si to. Dúfam, že si spala dobre.“ Pohladil ma po líci.
„Lepšie sa už asi ani nedalo.“ Usmiala som sa.
Vystúpili sme do teplého večera. Zhlboka som sa nadýchla. Po zamrznutom Londýne mi to prišlo ako iný svet. Porozhliadala som sa dookola. Niall ma zozadu objal.
„Vitaj.“ Pošepol mi do ucha a pobozkal ma na krk. Potom ma chytil za ruku a spolu sme kráčali k vysvietenej letiskovej hale. Vzali sme si veci a nasáčkovali sa do taxíkov stojacich pred letiskom. Doviezli sme sa pred veľký biely dom.
„Toto je vaše?“ opýtala som sa Nialla s otvorenými ústami.
„Tiež potrebujeme niekedy vypnúť.“ Uškrnul sa a vyťahoval z auta kufre. Ja som stále civela na dom. Svietilo sa v ňom, čo znamenalo, že nás niekto očakáva.
„Ideš, alebo tu budeš stáť do rána?“ zasmial sa Liam, ktorý okolo mňa ani neviem kedy prešiel. Spamätala som sa, zatvorila ústa a otočila sa, že si vezmem kufor. Ten tam však už nebol. Vlastne som ostala von úplne sama. Vykročila som po kamennom chodníku k domu a vošla do otvorených dverí. Dnu mi opäť padla sánka. Samú seba som karhala. Čo som vlastne čakala? Že budú mať nejakú jednoizbovú kuticu niekde v chudobnej štvrti?
Vstúpila som do priestrannej haly. Očami som našla Nialla a vydala sa za ním. Hore schodmi teperil naše kufre.
„Nechaj, ja si to vezmem.“ Trhala som mu kufor z ruky.
„Ani náhodou.“ Povedala a ďalej sa trápil.
„Ako chceš. Ktoré dvere?“ opýtala som sa a predbehla ho na schodoch.
„Druhé.“ Zamierila som tam. Otvorila som ich kľúčom, ktorý som dostala na Vianoce. Zámok cvakol a ja som vošla dnu. Izbe dominovala veľká posteľ z tepaného železa. Nachádzali sa tam ešte dvoje dvere. Ako som následne zistila, jedny viedli do šatníka, zatiaľ čo tie druhé do kúpeľne. V kúpeľni sa nachádzala veľká vaňa s vírivkou, sprchovací kút, umývadlo a zrkadlo takmer na celú stenu. Viedli odtiaľ ešte jedny dvere na záchod. Celá kúpeľňa bola podobne ako izba ladená do hnedých farieb. Hneď som si nechala napúšťať vaňu. Vrátila som sa späť do izby a vrhla sa na svoj kufor. Vytiahla som odtiaľ hygienické potreby a narazila do Nialla.
„Kamže, kam, tak zhurta?“ opýtal sa ma.
„Potrebujem sa vykúpať.“ Vysvetlila som mu krátko.
„Nie si hladná?“
„Ani nie.“
„Niečo ti aj tak donesiem. Keby som tu ešte nebol, keď vyjdeš, som v kuchyni.“ Vtisol mi bozk na pery a už ho nebolo. Ja som sa zavrela v kúpeľni. Zhodila som zo seba oblečenie a ponorila sa do voňavej horúcej vody. Ležala som tam, až kým voda nevychladla. Potom som si natiahla župan, ktorý visel vedľa vane, rozčesala som si vlasy a otvorila dvere do izby. Niall ležal rozvalený na posteli a pozeral niečo v telke. Keď ma zbadal, na tvári sa mu objavil úsmev.
Z kufra som si vytiahla pyžamo pozostávajúce z nohavičiek a voľného trička. Kým som sa prezliekala, cítila som na sebe jeho prepaľujúci pohľad. Po tele mi naskočili zimomriavky. Postavil sa z postele a bez slova okolo mňa prešiel do kúpeľne. Na nočnom stolíku som mala položený tanier s obloženým chlebom, tak som sa doňho pustila. Nebola som hladná, ale spať sa mi nechcelo a to, čo pozeral Niall ma nezaujímalo. Keď som dojedla, postavila som sa k oknu a pozerala sa von. Bolo jasno a svietil mesiac, takže som mala výborný výhľad na šíre more. Bezmyšlienkovite som pozerala na trblietajúce sa vlny. Z tranzu ma prebral až závan voňavej pary z kúpeľne. Otočila som sa a pohľadom zavadila o čerstvo vysprchovaného Nialla, ktorý ku mne kráčal v boxerkách a voľnom tričku. Vlasy mal ešte mokré a strapaté. Vyzeral hriešne dobre. Radšej som sa otočila späť k oknu a zahryzla si do pery. Samozrejme ku mne zozadu pristúpil. Nosom sa obtrel o môj krk a ruky mi obtočil okolo pása. Chytila som mu ich a preplietla naše prsty.
„Páči sa ti tu?“ opýtal sa a hlavu si oprel o moje plece.
„Je tu prekrásne.“
„To si ešte nevidela všetko. Počkaj si na pláž a zvyšok domu.“ Zasmial sa.
„Mne by bohato stačilo aj toto.“ Usmiala som sa a dala mu pusu na líce. Natočil hlavu a pobozkal ma. Nežne, no zároveň naliehavo. Otočila som sa k nemu celým telom a neprerušujúc bozk som mu obtočila ruky okolo krku. Jeho ruky ma hladili po chrbte a neskôr prešli aj na zadok a stehná. Zasa mi naskočili zimomriavky. Pomaly ma dotlačil k posteli a jemne ma na ňu položil. Rukami blúdil po celom mojom tele a svoje pery presunul na môj krk. Vedel, že som na krku veľmi citlivá a cítila som, ako sa usmieva, keď sa mi z úst vydral tichý ston. Moje ruky smerovali k lemu jeho trička. Potiahla som hore a stiahla ho z neho. Rukami som mu prešla po bruchu a potom po chrbte. Prestal sa venovať môjmu krku. Zahľadel sa mi do očí a mne boli v tej chvíli jasné dve veci. Bude to dlhá noc. A bude najlepšia v mojom živote.