Cuz I can love you more than this 36

Pozri si správy. Budem u teba tak rýchlo, ako sa len bude dať xx
Nechápavo som pozrela na Niallovu SMSku. Čo je také dôležité, že kvôli tomu príde? Dúfam, že sa nič zlé nestalo. Nemalo sa komu. Chlapci aj dievčatá sú v hoteli, s Lil som volala ráno. Naši sú síce preč, ale šli len na nákupy, takže im nič nehrozí. Čo sa mohlo stať?
S ťažkým srdcom som otvárala stránku so správami. Pomaly som prechádzala cez všetky sekcie, hľadajúc hocičo, čo by mohol myslieť.

Našla som to. Naša spoločná fotka včera pred hotelom. V objatí, naše pery spojené v bozku. Otvorila som článok s titulkom "Tak takto vyzerá kamarátstvo?“ a s otvorenými ústami som čítala, aké svinstvá o nás popísali. Nezabudli vyzdvihnúť odkiaľ pochádzam a vzťah s Lucom. Nespomenuli, že sme sa rozišli pred viac ako troma mesiacmi. Podľa nich to bolo pred nedávnom. Samozrejme, nevedeli prečo, a tak to hodili na môj vzťah s Niallom. Po lícach sa mi začali rinúť slzy, keď som si čítala reakcie fanúšičiek v diskusii pod článkom.
Keď sme boli s Niallom len kamaráti, pár krát som našla nejakú hanlivú správu na facebooku. Také správy však prestali prichádzať, keď som začala chodiť s Lucom. Vtedy pochopili, že im odo mňa nič nehrozí a nechali ma na pokoji. To sa však teraz skončilo. Mám nechať Nialla na pokoji, on je ich, nie môj. Nechápali, ako si mohol Niall vybrať MŇA, škaredšie stvorenie vraj jakživ nevideli. Nenašla som jediný pozitívny príspevok. Cez slzy som už ani nevedela čítať, tak som tablet položila na stôl a rukami si zakryla tvár.
S Niallom sme sa nestihli ešte ani porozprávať o tom, kedy náš vzťah zverejníme. Nemali sme kedy, veď sú to ani nie tri dni. Určite sme to však nechceli urobiť takto.
Zazvonil zvonček a ja som vyskočila zo stoličky. Bežala som dole otvoriť Niallovi dvere. Stále so slzami v očiach som sa mu hodila do náručia.
„Miláčik, no tak, upokoj sa.“ Povedal, keď vošiel dnu a zabuchol dvere. Z nejakého dôvodu vo mne vzkypel hnev. Odtiahla som sa od neho a začala kričať.
„Upokoj sa?! Tebe sa to hovorí! Tebe nenadáva polka sveta do špín a šľapiek! Čítal si to? Oni to celé prekrútili! Teraz sa naozaj cítim, ako nejaká fľandra!“ zlomil sa mi hlas a celým mojím telom začali neovládateľne lomcovať vzlyky. Skryla som si tvár do dlaní a popri stene sa zosunula na zem. Niall mi odtiahol ruky z tváre a utieral mi slzy.
„Prosím, prestaň. No tak. Neplač. Bolí ma, keď ťa vidím takto. Najmä, keď za to z časti môžem ja.“ Čupel predo mnou a neustále mi utieral neutíchajúci prúd sĺz, ktorý znova a znova zmáčal moje líca. Pozrela som naňho a silno potiahla nosom. On sa za to obviňuje. Čo mu to robím? Chrbtom ruky som si rýchlo začala sama stierať mokré potôčiky z tváre. Zhlboka som sa nadýchla. Znova som sa naňho zahľadela a všimla som si, že aj jeho oči sú plné sĺz, ktoré si však ešte nenašli cestičku von. Skvelé, toto sme potrebovali. Aby sme si ubližovali navzájom kvôli sprostému článku. Musím sa pozbierať.
„Nemôžeš za to. Nie je to ani v najmenšom tvoja vina. Nesmieš sa za to obviňovať. Som najšťastnejšia na svete, pretože ťa mám. Toto celé patrí k tebe a spolu to nejako zvládneme.“ Pohladila som ho po líci a on si tam pridržal moju ruku. Vtisol mi do dlane bozk a preplietol si so mnou prsty. Svoje čelo oprel o moje. Chvíľu sme tak zotrvali a navzájom si dodávali silu. Niall ma potom zodvihol a uväznil vo svojom objatí.
„Spolu to zvládneme. Som tu pre teba. Milujem ťa.“ Šepkal mi do ucha. Navzájom sme sa objímali čo nám sily stačili. Niall mi začal rukou hladiť chrbát, ako to zvykol robiť, keď mi bolo najhoršie.
Zhlboka som sa nadýchla a uvoľnila objatie. Musím sa cez to nejako preniesť. Niall tu pre mňa predsa bude. Na čom inom záleží?
„Ešte jedna vec.“ Niall na mňa zhrozene pozrel.
„Musíme to povedať našim skôr, ako sa to dozvedia z novín.“ Niall na mňa s úľavou pozrel.
„Tak som sa bál, čo mi povieš. Ty si to vašim ešte nepovedala? Ja som ešte predvčerom volal domov a oznámil som im to.“
„Ja mám s našimi trochu iný vzťah ako ty. To nie je len tak, povedať im o niečom takom. O Lucovi napríklad vôbec nevedeli. Ušetrila som im tak kopec prednášok a sebe nervy.“
Sadli sme si v obývačke na gauč a čakali, kým sa naši vrátia. Rozprávali sme sa, čo a ako teraz bude. Zmení sa niečo? Určite áno. Každý môj krok bude sledovaný. Veľmi šťastná z toho nie som, ale nemám veľmi na výber. Nemienim sa Nialla vzdať. Snáď to nebude trvať až tak dlho a novinárov omrzím. Nájdu si inú obeť.
„A čo Zayn a Harry? Kedy ukážu svetu Sue a Nicolle?“
„Manažment už o nich vie. Len čo sa vrátime do Londýna, máme interview v jednom rádiu. Tam to povedia. Tie dve sa tiež majú na čo tešiť.“ Povzdychla som si. Chúďatá dievčatá. Tiež to nebudú mať ľahké. Začula som auto.
„Naši sú doma.“ Vyskočila som na rovné nohy. Začala som byť nervózna. Niall sa tiež postavil a chytil ma za ruku.
„Som tu s tebou.“ Dal mi pusu na čelo a pohladil po líci. Otvorili sa dvere a my sme ruka v ruke vstúpili do chodby.
„Ahoj mami.“ Pozdravila som a so stiahnutým žalúdkom čakala na jej reakciu. Pozrela na nás s úsmevom na tvári, ktorý jej zmrzol, keď pohľadom zavadila o naše ruky.
„Chcem ti niečo povedať.“ Vyliezlo zo mňa. Niall mi stisol ruku.
„Toto je Niall a my, no, chodíme spolu.“ Liezlo zo mňa ako z chlpatej deky. Vydýchla si a úsmev sa opäť objavil na jej tvári.
„Nemôžeš to povedať hneď? Tvárila si sa, akoby sa neviem čo stalo. Už som si myslela, že si tehotná.“ Zasmiala sa a ja som sa nasilu pridala. Keďže sme sa bavili po slovensky, Niall nevedel, čo sa deje.
„Čo je?“ opýtal sa ma.
„Je to v poriadku. Aspoň to tak vyzerá.“ Samozrejme mi pred Niallom nič zlé nepovie.
„Mami? Je tu ešte niečo.“
„Teraz mi povieš, že si tehotná?“
„Nie, nie som tehotná. Niall je v Anglicku a vlastne aj u nás celkom slávny. To je ten problém. Sme v dnešných novinách.“ Mama na nás vyvalila oči.
„Si v dnešných novinách?“ začala sa smiať ako blázon.
„To nie je vtip.“ Sucho som povedala. Pomaly ju smiech prešiel, keď si uvedomila, že nežartujem.
„Ty si v novinách hej?“
„Nie, my sme v novinách.“
„Aha.“ Nič viac na to nepovedala. Šla do kuchyne. Prihrnuli sa moji bratia.
„Poď.“ Ťahala som Nialla hore schodmi do mojej izby.
„Čo ti povedala?“ opýtal sa Niall, kým som z postele zhŕňala knihy a zošity. Po celej izbe som mala porozkladané materiály na učenie. O tri dni mám prvú skúšku, potrebovala som doladiť ešte niektoré detaily.
„Dokopy nič. Ona mi povie, až keď tu nebudeš.“
„Tak to aby som šiel.“ Povedal a hneď aj chytil kľučku na dverách.
„Neblázni. Neodchádzaj ešte, prosím. Nenechávaj ma samú.“ Zúfalo som zašepkala poslednú vetu. Niall sa otočil a podišiel ku mne. Prstom mi zdvihol hlavu a zahľadel sa mi do očí.
„Budem tu ako dlho budeš chcieť.“ Potom sa mi zahľadel na pery a pomaly sa približoval. Zavrela som oči a sklamane vydýchla, keď sa jeho pery len jemne obtreli o moje. Keď ma konečne pobozkal, cítila som, ako sa usmieva.
Zavolal chlapcom, že u mňa ostáva, nech sa nejako zabavia bez neho. Nemali s tým problém. Dali ma pozdravovať a držali mi palce. Odkázali mi, že mám ich plnú podporu. Oni ma majú radi a o viac nech sa nestarám.
Niall u mňa ostal až do večera. Učili sme sa spolu, smiali sa, bláznili, užívali si prítomnosť toho druhého. Najradšej by som bola, keby u mňa zostal aj na noc. Keď však mama prišla tretíkrát do mojej izby opýtať sa, či niečo nepotrebujeme, vedela som, koľká bije.
„Asi by si mal ísť, mama sa chce so mnou rozprávať.“ Povedala som mu, keď za sebou zavrela dvere.
„Ale veď ti nič nepovedala.“ Nechápavo na mňa pozeral.
„Poznám ju. Viem o čo jej ide. Toto nie je jej obvyklé správanie.“ Vysvetlila som mu a postavila sa.
„Si si istá, že sa potom nemám vrátiť?“
„Radšej ju nechcem pokúšať. Neviem, čo má za problém. Nejako to vydržím.“ Pokúsila som sa o úsmev. Teraz by som potrebovala od rodičov podporu a nie prednášku, ktorá ma čaká.
Niall chytil moju tvár do rúk, dal mi pusu na čelo, potom na pery.
„I love you, never forget that.“ Zašepkal a opäť spojil naše pery. Bozk bol intenzívny a plný lásky. S rovnakou intenzitou a ešte väčšou láskou som mu ho oplácala.      
„I love you, too.“ Povedala som, keď som opäť mohla prehovoriť.
Vyprevadila som ho k dverám, von už naňho čakal taxík. Dostal ešte jednu pusu a odišiel. Vrátila som sa dnu a sadla si k našim do obývačky.
„Kam šiel?“
„Do hotela.“
„Chcem sa s tebou porozprávať.“ A je to tu.
„Neber to osobne, ale si normálna? Ťahať sa s medzinárodnou hviezdou? Ja viem, že si dospelá a nemala by som ti do toho veľmi hovoriť, ale skús to prehodnotiť.“ Zahryzla som si do jazyka a prestala ju počúvať. Na toto fakt nemám nervy. Pozerala som do steny.
„Nič mi na to nepovieš?“ opýtala sa ma asi po polhodinovom monológu, do ktorého sa sem tam zapojil aj otec.
„Zopakujem len tvoje slová, dobre? Už som dospelá a nemala by si mi do toho veľmi hovoriť. Nialla ľúbim a je mi jedno, či slávny je, alebo nie je. Je to najlepší chlapec, akého som v mojom úbohom živote stretla. A teraz, ak dovolíš, idem spať. Zajtra totiž odlietam, takže ďakujem za spríjemnenie posledného dňa, čo som doma.“ Otočila som sa na päte a vypochodovala po schodoch do izby. Pozbierala som všetky knihy a zošity a naukladala ich do kufra. Doložila som tam ešte oblečenie, ktoré som si doniesla so sebou a zazipsovala som kufor. Uložila som sa do postele a snažila sa zaspať. Keď prešla hodina a ja som sa stále prehadzovala ako o život, naštvane som odkopla perinu. Z tašky som vytiahla škatuľku cigariet, otvorila som okno a pripálila si. Bolo mi jedno, či ma niekto uvidí, alebo či mama zacíti cigaretový dym. Bola som naštvaná. Zhlboka som poťahovala a spokojne sledovala, ako dym zmiešaný s parou opúšťa moje ústa. Celá som sa triasla od zimy, a tak som chtiac-nechtiac zavrela okno a zaliezla späť do teplej postele. Zavrela som oči a predstavovala som si Niallovu usmiatu tvár, jeho žiariace oči, jeho hebké pery na mojich. Napriek tomu, aký zlý deň som mala za sebou, som zaspávala s úsmevom na tvári. Čo viac ako jeho som si mohla priať?