Cuz I can love you more than this 35

Na ďalší deň sme sa prešli po pamiatkach v okolí. Poprechádzali sme sa aj cez zasnežený Poprad a keď Niall zbadal Irish Pub, nedal pokoj, kým sme sa tam nešli pozrieť. Ostal trochu sklamaný.
„Tak takto to v írskych puboch nevyzerá.“
„Tu si na Slovensku.“ Zasmiala som sa. Nakoniec sme sa tam ani nesadli. Skočili sme na neskorý obed do slovenskej reštaurácie. Poochutnávali tradičné slovenské jedlá a nemohli si ich vynachváliť. Chutilo im všetko okrem bryndzových halušiek.

„Na tú chuť si treba chvíľu zvykať.“ Povedala som potom, ako som im vysvetlila, čo to bryndza vlastne je. Neviem, či ma pochopili, ale tvárili sa, že hej.
Dojedli sme a spoločne začali rozmýšľať, čo dnes večer. Zhodli sme sa, že by to chcelo po všetkých tých party konečne niečo pokojnejšie. Chceli sme ísť do kina, ale keďže bol štátny sviatok, kino bolo zatvorené. Tak sme sa zastavili v obchode, kúpili popcorn a zaviezli sa do hotela. Všetci sme sa zišli v izbe, ktorá patrila Louisovi a El. Z nejakého dôvodu tam mali najväčšiu telku.
V mikrovlnke sme spravili popcorn a posadali si v obývačke. Sadla som si Niallovi do lona a oprela si hlavu o jeho plece. Ruky mi obtočil okolo tela a pritiahol si ma trochu bližšie. Pobozkal ma na líce a preplietol si so mnou prsty, zatiaľ čo ma druhou rukou pevne držal. Zdvihla som hlavu a dala mu pusu na krk, keďže to bolo jediné, na čo som dotiahla.
Spokojne som sa usmiala a zapozerala sa do filmu, ktorý niekto medzitým pustil. Project X. Vyjedali sme popcorn a smiali sa. Vlastne, smiali je slabé slovo. Doslova sme sa od smiechu váľali po zemi. Ani nie tak z filmu, ako z Louisových komentárov k nemu. Spolu s dievčatami sme sa rozplývali nad rozkošným Thomasom. Chlapci nad nami len nemo krútili hlavami.
Keď film skončil, ešte chvíľu sme ostali u Louisa a El. sedeli sme v obývačke a len tak sa rozprávali.
„Slovensko je krásne. Možno sa tu niekedy presťahujem.“ Povedal Harry. Rozosmiala som sa.
„Slovensko síce krásne je, ale sťahovať sa sem neodporúčam.“ Povedala som.
„No má pár chybičiek krásy, ale plusov je stále viac ako mínusov.“
„Ako to môžeš vedieť z jednej návštevy? Žila som tu osemnásť rokov, asi viem trochu lepšie, o čom je reč.“
„Čo máš vlastne proti Slovensku?“ opýtal sa ma Niall. Toto nikdy nepochopil. On Írsko miloval.
„Všetko a nič. Možno je to len tým, že mi to tu už poriadne liezlo na nervy. Mám rada prírodu a tá je tu naozaj krásna. Ale to je asi tak všetko, čo je na tejto krajine pekné. Neviem, mentalita tohto národa mi nikdy nešla na chuť. Tí ľudia mi stále nejakým spôsobom vadili. A možno to nebolo len o ľuďoch. Naozaj to neviem vysvetliť. Viem však, že nikdy som neľutovala, a myslím, že ani neoľutujem, že som šla študovať do Londýna. Tam som spokojná. A našla som tam teba.“ Usmiala som sa na Nialla a pobozkala ho.
Niečo pred desiatou sme so rozišli každý do svojej izby. Ja som musela ísť domov.
„Zavolaj vašim, že dnes neprídeš.“ Prosil ma.
„Musím spať doma. Prišla som tu na týždeň a naši ma tieto dni poriadne ani nevideli. To zas bude rečí.“
„Tak poď aspoň na chvíľu. Nechoď ešte. Konečne môžeme byť chvíľu sami.“
„Dobre vieš, že keď k tebe pôjdem, tak nebudem vedieť odísť.“
„Práve preto ti to navrhujem.“
„No vidíš. Naozaj musím ísť domov.“
„Tak ťa o hodinu vykopnem. Prosím.“
„Nemusíš na mňa robiť psie oči. O hodinu idem domov!“ podvolila som sa.  Naozaj sme dnes neboli ani chvíľu sami.
Usmial sa, ako mu najviac líca dovolili, chytil ma za ruku a zatiahol do svojej izby. Ľahla som si na jeho posteľ a on sa vyvalil vedľa mňa. Otočil sa na bok, podoprel si hlavu rukou a pozeral na mňa.
„Čo sa deje?“ opýtala som sa ho.
„Nič, len sa pozerám. Stále tomu akosi nemôžem uveriť.“ Neustále sa usmieval.
„Ja mám pocit, akoby sme spolu boli už mesiace. A pritom to ešte nie sú ani dva dni. Najskôr som tomu ale ani ja nemohla uveriť. Keby som si to stále neopakovala v hlave, doteraz tomu neverím.“ Zasmiala som sa. Niall sa podvihol a nahol sa nado mňa.
„Tak krásne sa smeješ.“ Povedal mi pomedzi bozky. Perami sa dostal k môjmu krku a ja som zaklonila hlavu. Dookola som si opakovala, že sa musím ešte dnes dostať domov. Nebolo ľahké na to myslieť. Na jednom mieste ostal trochu dlhšie. Ráno tam bude modrý fliačik.
„Chceš sa hrať?“ šibalsky som sa ho opýtala a prevalila sa naňho. Obkročmo som si naňho sadla a venovala jeho perám všetku moju pozornosť. Rukami ma hladil po chrbte a keď sa dostal nižšie, telom mi prešiel elektrický náboj. Bozky začali byť vášnivejšie. Naše jazyky zvádzali súboj a ruky skúmali telo toho druhého. Moje som mu strčila pod tričko a prešla po jeho dokonalom bruchu. V tú chvíľu sa prevalil späť na mňa. Keď sa opäť dostal k môjmu krku a rukami prešiel pod moje tričko, z pier mi ušiel vzdych. Nemohla som si pomôcť. Nialla to ešte posmelilo a svoje pery presunul na moje brucho. Odtiaľ si pomaly vybozkavával cestičku naspäť k mojim perám. Neviem, ako sa to stalo, no bola som bez trička. Niall sa opäť prisal na moje pery a tentoraz ich jemne hryzal. Hral sa s nimi a mne sa to páčilo.
Zazvonil mi mobil. Damn! Naši sa o mňa už určite boja, mala som im dať vedieť, že ostanem dlhšie.
„Nedvíhaj to.“ Zamraučal Niall a zas sa venoval môjmu krku.
„Musím. Inak po mne vyhlásia pátranie.“ Niall sa odo mňa s hlasným povzdychom odtrhol. Vstala som z postele a dvihla telefón.
„Už som na ceste.“ Povedala som a zložila.
„Musím ísť honey.“ Naťahovala som na seba tričko. Niall si len prikryl tvár vankúšom a utlmil ním svoj výkrik.
„To nemôže byť pravda! Prečo. Nás. Musí. Stále. Niekto. Vyrušiť?!“
„Pokoj darling. Aj tak sa to nemalo takto zvrtnúť. Sme spolu dva dni. Nechcem, aby si si o mne myslel zlé veci.“ Žmurkla som naňho.
„Nebudem si o tebe myslieť zlé veci. Poznám ťa dlhšie a nejaký oficiálny čas ma netrápi.“ Stál pri mne a opäť ma začal bozkávať. Silou vôle som ho od seba odtlačila.
„Niall, toto mi nerob. Naozaj už musím.“ Zafňukala som. Povzdychol si a o krok ustúpil. Vzala som si tašku a bundu a otvorila na izbe dvere.
„Počkaj, idem ťa odprevadiť dole.“ Vyšiel za mnou a zabuchol dvere. Privolala som si taxík a v tichosti sme sa viezli výťahom. Vyšli sme pred hotel a čakali, kým mi príde odvoz.
„Prepáč.“ Povedala som potichu. Niall podišiel ku mne a dvihol mi hlavu, aby som sa mu pozrela do očí.
„Blázniš? To skôr ty mne. Nemal som tak reagovať.“ Teraz sklopil oči on.
„Takmer som reagovala rovnako, len sa viem trochu lepšie ovládať.“ Usmiala som sa a dala mu pusu.
„Hneď mi je lepšie.“ Tiež sa usmial a pobozkal ma. V objatí sme potom čakali na taxík.
„I love you.“ Pošepkal mi do ucha, keď taxík zastavil vedľa nás.
„I love you, too.“ Ešte raz som ho narýchlo pobozkala a nasadla do taxíka.
Doma som našim v skratke opísala môj deň a čo najskôr som sa snažila dostať do postele. Mali príliš veľa otázok, na ktoré som im nechcela odpovedať. O Niallovi ešte nevedeli, a tak to bolo lepšie.