Cuz I can love you more than this 34

Keď som ráno otvorila oči, Niall ešte spal. Chvíľu som pozerala ako nádherne spí. Akosi som nemohla uveriť, že je konečne môj. Bolo to až príliš krásne a neuveriteľné. Konečne si môžem povedať, že mám všetko, čo som kedy chcela, o čom som kedy snívala. Mala som pocit, že moje šťastie nemá konca. Všetko bolo také perfektné!
Pomaly, tak aby sa nezobudil, som sa vymanila z jeho objatia.
Zobrala som si osušku a namierila si to do sprchy. Pustila som na seba prúd horúcej vody a utvrdzovala sa, že toto všetko je reálne, nie je to len sen. Von som vyšla asi po pätnástich minútach. Bonnie už stepovala pred dverami kúpeľne. Našťastie nebrechala. Všetci ešte spali a brechot psa nie je ten najlepší budíček po prežúrovanej noci.
Vybehla som hore a natiahla na seba hrubé tepláky a sveter. Zbehla som späť dole, obliekla si vetrovku a obula topánky. Bonnie som pripla na vodítko a vyšli sme do chladného rána. Vlastne už bol takmer obed. Nikde nebolo ani živej duše, každý musel ešte spať. Z úst mi stúpali obláčiky pary a pod nohami vŕzgal čerstvo napadaný sneh. Muselo snežiť niekedy skoro ráno. Obzerala som sa dookola a zhlboka dýchala. Všetko bolo biele, dychvyrážajúco krásne. Uvedomila som si, že toto mi chýbalo. Toto v Londýne nikdy nezažijem. Sneh sa drží len v parku na tráve a na stromoch, ostatok okamžite rozjazdia autá alebo rozchodia chodci. Nie je ani taký biely ako tu na Slovensku. Otočila som sa a vracala sa tou istou cestou späť domov.
Uvažovala som, či už bude niekto hore. Chlapci sú spachtoši, možno niektorá z dievčat. Keď som vošla dnu, zacítila som kávu. Takže niekto sa už predsa len zobudil. Vyzliekla som si bundu a vošla do kuchyne.
„Dobré ráno.“ Simone sedela za stolom s pariacim sa hrnčekom kávy pred sebou. Ja som sa postavila k linke a začala pripravovať raňajky.
„Dobré ránko. Nemáš spania?“ opýtala som sa jej.
„Nemám. Rovnako ako ty.“ Zasmiala sa.
„Ja mám povinnosti, spánok príde na rad neskôr.“ Pokynula som hlavou na Bonnie.
„Bonnie, jasné. Krásny pes.“ Bonnie pri vyslovení jej mena pribehla k Simone a tá ju pohladkala.
„To teda je.“ Pyšne som sa usmiala.
„Ozaj, ešte som nemala možnosť poďakovať sa ti za to, že si nás aj s Joshom pozvala. Som veľmi rada, že tu môžem byť, na takomto skvelom mieste a s takýmito skvelými ľuďmi.“
„Nie je za čo. Ja som rada, že ste to pozvanie prijali.“ Simone je super. Stále sa na každého usmieva, vždy ma dobrú náladu a vie rozveseliť aj ostatných. Bola som rada, že tu je s nami. A rovnako aj Josh. Ešte nikdy som nevidela, žeby sa neusmieval. Má úžasne nákazlivý smiech a všade kam ide, nosí dobrú náladu. So Simone sa dokonale našli.
„Dobré ránko.“ Ozvalo sa mi spoza chrbta.
„Ránko Harry.“ Povedali sme so Simone zborovo a následne sme sa začali všetci traja smiať. Harry sa chytil za hlavu.
„Nie, prestaňte, to bolí.“ My dve sme sa smiali ešte viac.
„Bolo ti treba sa tak opiť?“ pridala sa k nám ešte aj Sue. Všetky tri sme si z neho uťahovali. Sue ma však po chvíli poprosila, aby som mu dala tabletku. Keď ju zhltol, vďačne sa na Sue usmial a ona mu dala pusu. Sledovala som to len cez plece a usmievala som sa od ucha k uchu. Oni traja sa začali rozprávať o včerajšku a ja som sa venovala krájaniu syra a sem tam sa pripojila k debate. Postupne sa za vôňou kávy do kuchyne zliezali ostatní. Poskytla som ešte štyri tabletky proti bolesti. Josh, Jakub, Derek a Louis to včera tiež trošilinku prehnali. Keď si k nim prisadli ich polovičky, na tvári sa im zjavil úsmev aj napriek bolesti v hlave. V kuchyni už chýbali len Niall, Zayn a Nicolle. Zrazu som pocítila niečie ruky, ako sa mi obtáčajú okolo pásu. Usmiala som sa. Na líce som dostala pusu a keď som natočila hlavu tak jednu aj na pery.
„Dobré ránko.“ Povedala som a opäť sa sústredila na krájanie.
„Dobré.“ Zamumlal mi do ucha a venoval mi pusu ešte aj na krk. Zašteklilo to. Potom jeho ruky zmizli z môjho brucha a objavili sa v tanieri predo mnou. Zobral si kúsok domácej údenej šunky a napchal si ju do úst.
„Hmm, dobré. Kedy ideme jesť?“
„Už. Pomôž mi to prosím preniesť na stôl.“ Zobral do rúk dva taniere a položil ich na stôl. Do kuchyne medzitým vošli Nicolle so Zaynom.
„No konečne spachotši!“ zvolal niekto. Zayn len vyplazil jazyk a usadil sa za stôl. Poukladala som tam asi všetko jedlo, čo sme doma mali. Stôl bol úplne plný. Nech si majú z čoho vyberať. Sú predsa nejaké hviezdy. Pustili sme sa do jedla a prekrikovali jeden druhého.
Keď sme dojedli, všetci sa postavili od stola a začali upratovať obývačku. Všetky riady ponosili do kuchyne. Ja som zatiaľ spratovala zvyšné jedlo. Niall mi pomáhal a sem tam si ešte niečo hodil do úst.
Keď ľudia prestali prúdiť do kuchyne a z obývačky sa ozývala telka, mali sme skoro všetko popratané. Ešte som pár vecí prihodila do umývačky a zapla ju. Vyčerpane som sa oprela o linku. Nezdá sa to, ale všetko to dalo poriadne zabrať. Pristúpil ku mne Niall a sladko sa usmial. Ruky si položil z oboch strán po mojich bokoch a tým ma uväznil medzi seba a linku.
„Ako sa ti spalo?“ opätovala som mu úsmev a opýtala sa ho.
„Tak dobre, ako už dlho nie. A tebe?“
„Môžem s čistým svedomím odpovedať rovnako.“ Trochu som sa natiahla a pobozkala ho. Jeho jemné pery sa hrali s mojimi a keď som mu ruky zaplietla do vlasov, usmial sa.
„Milujem ťa, vieš o tom?“ povedal, keď sa na malú chvíľu odtiahol. Nestihla som mu ani odpovedať, už bol opäť prisatý na mojich perách. Pribehla Bonnie a začala mi skákať po nohe. To nás musí vždy niekto vyrušiť? Neochotne som sa odlepila od Nialla.
„Musím zobrať Bonnie von. Môžeš ísť zatiaľ k ostatným.“
„A nemôžem ísť s tebou? Chcem vedieť, kde vyrastala moja princezná.“
„Jasné, že môžeš.“ Usmiala som sa a naozaj potešila, že nepôjdem sama. Obliekli sme sa, ostatným oznámili, kam ideme a vyrazili sme. Po ceste som mu ukazovala, čo kde je. Nebolo toho veľa, čo som mu mohla ukázať, no aj tak vyzeral nadšene.
Keď som sa už klepala od zimy, vrátili sme sa domov. Ostatní pozerali v obývačke nejaký film.
„Chceš sa pridať?“ opýtal sa Niall.
„Ani nie.“ Pokrčila som nosom. Oveľa radšej by som teraz bola s Niallom osamote.
„Dúfal som, že to povieš.“ Chytil ma za ruku a vyšli sme hore do mojej izby. Ľahli sme si na posteľ a rozprávali sa. O všetkom, zo srdca. Rozhovory boli podobné, ako keď sme boli kamaráti, teraz však boli trochu iné. Neviem v čom to bolo, možno sa mi to len zdalo. Hrala som sa mu s prstami a on ma druhou rukou hladil po vlasoch. Zazvonil mi mobil.
„Ahoj mami.“
„Ahoj. Ešte ste doma?“
„Hej, stále sme tu. Vy už idete?“ mali sme sa spratať skôr, ako prídu.
„Sme na ceste, tak o hodinu sme doma.“
„Dobre, idem to teda rozpustiť.“ Povedala som a zložila.
„Ten váš jazyk je taký skvelý! Musíš ma ho naučiť.“ smial sa Niall.
„Môžeme začať aj hneď teraz ak chceš.“
„Tak schválne niečo skús.“ Nahla som sa nad neho a pozrela mu do očí.
„Ľúbim ťa.“ Povedala som mu po slovensky. Zopakoval to po mne so smiešnym prízvukom.
„To znie dobre. Čo to znamená?“ pobozkala som ho a znovu mu pozrela do očí.
„I love you.“ Postavila som sa z postele.
„Naši idú domov.“ Oznámila som mu stručne, keď som mu na tvári videla, že nechápe, kam idem. Hneď pochopil. Dohoda bola, že všetci odídu ešte skôr, ako sa naši ukážu. Spolu sme teda zišli dole a oznámili to aj ostatným. Neochotne sa postavili a pobrali sa do izieb po veci. Zavolala som taxíky a šla im hore pomôcť.
Potom sme už len pred domom čakali na taxíky a postupne som sa so všetkými lúčila. Uvidíme sa až zajtra, dnes musí ešte každý podospávať deficit z minulej noci, poprípade bolesť hlavy. Každému som sa poďakovala za to, že prišiel. Oni naopak ďakovali mne za skvelú party. Niallovi som na rozlúčku venovala dlhý bozk. Všetci nakoniec nastúpili do taxíkov a odišli.
Vrátila som sa dnu a vyšla do izby. Natiahla som sa na posteľ a len tak čumela do stropu. V hlave som mala toľko myšlienok, že som ich radšej všetky ignorovala. Keď prišli naši, zliezla som dole a zvítala sa s nimi. Povedala som im, že bolo dobre, oni mne povedali, že sa tiež mali fajn. Boli spokojní, pretože nikde nebol bordel.
Vrátila som sa späť do izby a prezliekla sa do pyžama. Doľahla na mňa únava dvoch nedospatých nocí. Ľahla som si do postele a vdychovala vôňu, ktorá tam ostala ešte po Niallovi. Pripadalo mi to, akoby ležal vedľa mňa. Zapípal mi mobil.
Nemôžem spať, pretože musím na teba stále myslieť. Teraz som najšťastnejší človek na svete! Love you so much that it hurts. Tak krásne sa to hovorí! Niall xxx 
Mne tiež prekážaš v spánku! Teraz sme dvaja najšťastnejší ľudia na svete :P Love you even more! Počúva sa to ešte krajšie ako sa to hovorí :) Sue xxx
Zavrela som oči a zaspávala s tým najkrajším pocitom na svete. Milujem a som milovaná.