Cuz I can love you more than this 32

Vyčkávala som v letiskovej hale. Nedočkavo som sa obzerala dookola, no nikde ani živej duše. Po štvrťhodine postávania som si sadla a založila slúchadlá. Pravdepodobne im mešká lietadlo. Vlastne, súkromné lietadlá asi ťažko meškajú. Dúfam, že sa im nič nestalo. Nervózne som sa postavila a narazila vrchom hlavy do niečoho tvrdého. Zmätene som sa otočila a uvidela Nialla, ako si šúcha sánku.

„Milé privítanie. Človek ťa chce prekvapiť a ty takto.“ Asi mi chcel prekryť oči a tak ma prekvapiť. Nahol sa nado mňa a ja som sa v tom momente postavila. Pravdepodobne tam bude mať modrinu. Ja zas buľvu na hlave.
„Prepáč, toto som fakt nechcela.“ Chytila som miesto na hlave, kde sme sa zrazili a jemne po ňom prešla. Bolelo.
„Ty si myslíš, že to spraví jedno prepáč?“ tváril sa urazene. Pozrela som naňho psím pohľadom.
„Je tu možnosť, aby si mi odpustil?“ obom nám šklbalo kútikmi úst.
„No, o jednej by som vedel.“ Tváril sa, že silno rozmýšľa. Spýtavo som naňho hľadela.
„Poď ku mne.“ Nakoniec sa usmial a privinul si ma. Na túto chvíľu som čakala odkedy sme sa rozlúčili.
„Hej, aj nám ju na chvíľu požičaj!“ zvolala mi Sue spoza chrbta. Neochotne som sa od Nialla odlepila a usmiala sa na Sue, Nicolle, Simone, El a Dan. Všetky som vyobjímala. Za nimi nasledovali chlapci. Harry, Zayn, Louis, Liam a nakoniec Josh.
Spoločne sme sa odobrali dole k taxíkom. Nastúpili sme a vyrazili od hotela. Hotel bol na kraji mesta. Nemal síce päť hviezdičiek, no na slovenské pomery vyzeral viac než dobre. Vítala nás veľká vstupná hala plná živých kvetov. Príjemne to tam voňalo. Na recepcii som si vypýtala rezerváciu na moje meno. Predsa len, chlapci tu boli viac menej tajne. Rezervované mali celé jedno poschodie, ako inak. Žena z recepcie sa veľa nevypytovala, zavolala nejakého poslíčka a ten nás odprevadil hore. Každý sa zavrel vo svojej izbe a postupne sa vybaľoval. Dohodli sme sa, že sa potom všetci stretneme v Niallovej izbe. On jediný mal izbu sám pre seba. Ja som sedela na posteli a sledovala ho, ako sa vybaľuje.
„Ako si strávil sviatky?“ ešte sme sa o tom nestihli veľmi porozprávať. Väčšinu našich povianočných rozhovorov sme trávili bľabotaním o Slovensku. Niall mi menoval, čo všetko by chceli vidieť. Program však nechal na mňa. Dúfam, že som  ho zostavila dobre a budú spokojní.
„Výborne. Ako ináč sa dajú tráviť sviatky, keď som nebol takmer tri mesiace doma? Ani sa mi nechcelo odchádzať.“ Toto ma nenapadlo.
„Prepáč, nechcela som ťa oberať o čas, ktorý si mohol tráviť s rodinou.“
„Blázniš? Nikde by som nebol radšej ako teraz tu. Naši si musia zvykať a ja tiež. Už som predsa veľký.“ Žmurkol na mňa a zasmial sa. Ja spolu s ním.
„Mám pre teba niečo.“ Povedal, zohol sa a vytiahol z kufra malú krabičku.
„Čo je to?“
„Oneskorený vianočný darček.“ Ja som ten jeho nechala doma. Bude musieť počkať do večera. Posadila som sa na kraj postele a vzala do ruky tú malú krabičku. Srdce mi búchalo ako o život. Čo to asi tak môže byť?
„Môžem to otvoriť?“
„No nie. Dal som ti to, aby si na to pozerala.“ Prevrátil očami. Krabička bola biela, previazaná striebornou stužkou. Jemne som potiahla za jeden koniec stužky a tá sa rozviazala. Zložila som veko a zamračila sa. Do ruky som zobrala kľúč, ktorý bol dnu a spýtavo som pozrela na Nialla. Spokojne sa usmial nad mojím nechápavým výrazom.
„Je to pozvánka na dovolenku. Začiatkom februára ideme všetci spoločne na dovolenku do nášho domu na Kanárskych ostrovoch a chcel by som, aby si šla s nami. Nemám letenky, keďže ideme našim lietadlom a chcel som ti to podať nejako originálne. Takže máš kľúč od svojej izby. Ak teda pôjdeš.“
„Ďakujem! Jasné že pôjdem!“ zavesila som sa mu na krk a silno ho objala. Dovolenka? S Niallom? Čo môže byť krajšie? Budú tam aj chlapci, to áno, no oni budú mať svoje polovičky a ja budem môcť tráviť všetok čas s ním. To čo k nemu cítim mu však musím dovtedy povedať. Vlastne podľa môjho záväzku mám na to už len tri dni. Prečo mu to vlastne nepovedať hneď teraz? Nech to mám za sebou. Odtiahla som sa od neho.
„Niall, ja..“ nevedela som nájsť slová.
„Čo je? Čo sa deje? Niečo sa ti nepáči na darčeku? Budeš to tam milovať, uvidíš. Dom je obrovský, nemá síce vlastný bazén, no more je takmer pod oknami. Je tam krásna pláž a palmy a všetko čo k tomu patrí.“
„Nie, o to sa vôbec nebojím. Určite je tam krásne. Chcela som...“ dvere sa rozleteli a ja som musela moju debatu s Niallom presunúť na neskôr. Snáď na ňu ešte naberiem odvahu.
„Tak? Aký je program na dnes večer?“ opýtala sa Nicolle a posadila sa ku mne na posteľ. Niall sa postavil a šiel sa ďalej vybaľovať.
„No, keby ste neboli unavení, tak by sme si mohli niekam vyraziť.“
„Unavení? My? Nikdy!“ zasmial sa Louis a všetci sme sa k nemu pridali.
„Ono sa to nezdá, no ten hodinový časový posun dá zabrať.“
„Pôjdeme si pospať teraz. Myslím, že sa so spoznávaním krajiny nedá lepšie začať.“ Povedal Josh.
„To je pravda. Len sa príliš nezrujnujte. Zajtra vás čakajú na svahu.“ Super. Takže program by bol doriešený. Začali sme živo rozprávať jeden cez druhého. Ja som potajomky poškuľovala po Niallovi.
O štvrtej som sa vybrala domov. Potrebovala som sa pripraviť na večer a zavolala som Niks a Lil, či nepôjdu s nami. Obe súhlasili. Niks síce nebola  veľmi nadšená, pretože Derek priletí až zajtra a bude sa musieť pozerať na všetky tie zaľúbené páriky, no presvedčila som ju. Povedala som, že nebude sama. Aj ja som predsa nezadaná.
Vykúpala som sa, obliekla, namaľovala a čakala na Lil, kým po mňa príde. Dorazila presne na čas spolu s Jakubom na sedačke spolujazdca. Sadla som si dozadu a celú cestu sa na nich bavila. Vkuse sa doťahovali. Vyzdvihli sme ešte Niks a doviezli sa do hotela chlapcov. Všetkým som zaklopala na dvere a povedala, aby zliezli dole. Už na mňa čakali, takže to netrvalo príliš dlho. Zavolala som taxíky a taxikárom povedala adresu baru. Nešli sme tancovať, len si trochu povyraziť.
Tam sme potom všetci vystúpili a vošli sme dnu. Sadli sme si k najväčšiemu stolu, aký tam bol a objednali si. Postupne sa to rozbiehalo. Čím viac alkoholu tieklo, tým bolo veselšie. Robili sme hluk na celý bar, nikto nám aj napriek tomu nevenoval pozornosť. Všetci sa dobre bavili.
Domov sme šli až nad ránom, keď mali chlapci už naozaj dosť. Sedeli sme v taxíku a Niall bol opretý o moje plece a niečo si mumlal. Vtedy som si spomenula na darček v taške.
„Niall?“
„Hmmm?“ opito zatiahol. Zasmiala som sa.
„Asi radšej nič. Aj zajtra je deň. Vlastne už dnes.“ Oprel sa späť a ja som len hľadela von z okna.
Prišli sme pred hotel a ja som Nialla vytiahla z auta a odvliekla ho od izby. Nemal sa kto iný oňho postarať, každá z dievčat mala dosť čo robiť so svojím priateľom. Položila som ho do postele. Z nôh som mu stiahla topánky a cez hlavu som mu pretiahla tričko. Pôvodne som mu chcela dať dole aj nohavice, ale rozmyslela som si to, pretože sa prevrátil na brucho a nemala som sa ako dostať k zipsu. Tak bude spať v hnusných špinavých nepohodlných rifliach. Jeho problém. Prikryla som ho a pobozkala na líce.
„Sue?“ precitol.
„Yes?“
„Ostaň tu. Pri mne. Nechcem byť sám.“ Mala by som ísť domov. Rodičom som povedala, že prídem a taxík ma čaká dole. Povzdychla som si.
„Napíšem našim SMSku.“ Ako som povedala, tak som aj urobila. Napísala som, nech sa o mňa neboja a zbehla som dole povedať šoférovi, že môže odísť. Vrátila som sa do izby, podišla som k skrini a vytiahla jedno z niallových tričiek. Zavrela som sa v kúpeľni, osprchovala sa a natiahla si voňavé tričko. Ľahla som si k nemu do postele. Ešte nespal.
„Ďakujem. Nechcel som byť sám.“
„Verím ti, kto by chcel byť sám, keď je v takomto stave.“
„Ja nie som opitý!“ ťažko z neho vyšlo.
„Nie, ani trocha. Spi už radšej.“ Zasmiala som sa.
„Dobre. A Sue?“
„No?“
„I love you.“ Srdce sa mi na chvíľu zastavilo. Potom mi však došlo, že je opitý. Hovorí hlúposti. Opakovala som si to, až kým som nezaspala. Z celého srdca som si však želala, aby to bola pravda.