Cuz I can love you more than this 31

Ležala som na posteli neschopná spať. Všetky povinnosti som už mala za sebou. Vianoce preleteli ani neviem ako. Pred troma dňami som prišla domov. Naozaj neviem, kam sa tieto dni podeli.
Odkedy sme prileteli a prišla som domov, každý ma zasypával otázkami. Rodičia sa skoro roztiekli od radosti, keď ma uvideli. Boli radi, že som živá a zdravá. Vypytovať sa začali hneď na letisku a neskončili, až kým som ich nezastavila s výhovorkou, že som unavená a potrebujem sa po lete vyspať.
Samozrejme som spať ešte nešla. Namiesto toho som si písala s Niallom až do neskorej noci. Najprv to mala byť len správa, že som v poriadku došla domov, no zvrtlo sa to na dlhšiu konverzáciu. Ešteže si účty za telefón platím sama. Rodičia by asi neboli veľmi nadšení.
Niall. Hneď sa mi vybavili jeho oči a úsmev. Prečo sa stále musíme lúčiť? Keď ma prišiel odprevadiť na letisko, robila som všetko pre to, aby som sa nerozplakala. Keď ma držal v objatí, veľa mi nechýbalo. Rozplakala som sa až v lietadle.
„You love him, don't you?“ opýtala sa ma Niks, keď videla moje slzy. Nešťastne som prikývla. Porozprávali sme sa o tom a dodala mi trochu nádeje. Veď možnosť, že ľúbi aj on mňa tu bola. Aj keď úplne minimálna. Nevidela som žiaden znak toho, že by som bola preňho niečo viac ako kamarátka. Niks povedala, že by som sa s ním mala o tom porozprávať. Keď som jej povedala o strachu, že o neho prídem, keď mu  poviem, čo k nemu cítim, len prikývla. Povedala, že ak ma má aspoň trochu rád, pochopí to a naše kamarátstvo to prežije. Dala som si záväzok, že mu to poviem ešte tento rok. Keď prídu na Slovensko. Musí nastať tá správna chvíľa. Len ako mu to povedať?
Prevrátila som sa na chrbát a pozerala do stropu. Myšlienky mi zabehli k Vianočným trhom. K tomu, ako ma držal za ruku, aby sme sa navzájom nestratili v tej kope ľudí, ktorá okolo nás prechádzala. Ako mi ju každú chvíľu podvedome stlačil, akoby sa uisťoval, či tam stále je. K jeho rozžiareným očiam, ktoré svietili medzi čiapkou a šálom, ktorý mal obtočený až okolo nosa. K jeho tlmenému smiechu, ktorý sa spod toho šálu ozýval. K objatiu, ktoré mi venoval, keď mi bola zima. K puse na líce, ktorú som dostala na rozlúčku. Povzdychla som si. Ako veľmi by som chcela prežívať takéto momenty znova a znova!
Paplón som si vytiahla až po bradu. Neschádzal mi z mysle. Bolo to zlé, zlé, zlé! Prečo raz nemôžem byť zaľúbená do niekoho reálneho? Ak to nie je Talian, tak je to popová hviezda, ktorá je mojím najlepším kamarátom. Skvelé. Fakt výhra. Už neviem, čo s tým. Musím mu to povedať čo najskôr. Takto nemôžem existovať. Byť v jeho blízkosti.
Opäť som sa pretočila. Zaspi už! Nakazovala som si. Nešlo to. Pri pozeraní na stenu mi hlavou behali ďalšie myšlienky.
Na ďalší deň po mojom príchode som už bola zasypaná prácou. Bolo treba piecť, upratovať, variť, zdobiť stromček. Jednoducho všetko, čo k Vianociam patrí. Mama čakala so všetkým na mňa presne ako som predpokladala. Pustili sme sa do toho a veľa oddychu som si neužila. Jediný môj relax bolo stretnutie s Lil. Tak rada som ju opäť videla! Konečne som ju mohla objať a poriadne sme sa porozprávali. Sedela som u nej pol dňa. Niks sa k nám pripojila a my tri pokope bol taký malý návrat do neďalekej minulosti. Minulosti, na ktorú som nerada myslela, pretože prítomnosť bola oveľa krajšia.
Pri zmienke o minulosti som si spomenula na Lucu. Stretla som ho tesne pred tým, ako som odišla. Zaželal mi šťastné sviatky a šťastný Nový rok. Opäť sa začal ospravedlňovať za to, čo mi spôsobil. S úsmevom som mu povedala, že mu odpúšťam. Ja som viac menej šťastná, tak nech je aj on. Cítila som sa vinná za to, aký bol kvôli mne smutný.
Zapípal mi mobil. Zmätene som sa naňho pozrela a následne sa usmiala.
Hey honey :) Merry Xmas to you! Lots of love from Ireland xxx
Spomenul si. Napriek tomu, že je doma s rodinou.
Hi Ireland, Merry Xmas from Slovakia too xx
Usmievala som sa ako idiot. Takéto maličkosti mi spôsobovali najväčšiu radosť.
Pocit, že na mňa myslel, ma uspokojil na toľko, že som s úsmevom na tvári konečne zaspala.