Cuz I can love you more than this 28

Už pol hodiny sa prevaľujem na posteli. Vstávať sa mi nechce, je ešte príliš skoro. Hlavou mi blúdia myšlienky. Opäť. Lepšie povedané, ešte stále. Aj v noci sa mi o ňom sníva. Stretávam ho každý deň v škole. Nie je to nič príjemné. Snažím sa naňho nepozerať. Keď sa nám stretnú pohľady, tá bolesť, ktorú vidím v jeho očiach ma bodá priamo do srdca. Pretože som ju spôsobila ja. Mám pocit, že som na tom lepšie ako on. A to som na tom fakt dosť zle.
Keby nebolo Nialla, Nicolle, Sue, Lil a Niks, asi by som sa zrútila, zvládam to len vďaka nim. V hlave sa mi objavujú všetky krásne spoločne strávené chvíle. Potom sa mi zjaví ten hlas z telefónu a všetka moja ľútosť voči jeho bolesti sa vytratí. Môže si za to sám.
Ďalej nemôžem prestať myslieť na bábo. Mám pocit, že tam naozaj je. Včera som cítila pod bruchom taký čudný tlak. Možno si to všetko len nahováram. Ktovie.
Bonnie sa zobudila a skočila na mňa. Je čas vstať a zobrať ju na prechádzku. S povzdychom som sa vyhrabala z postele a namierila si to do kúpeľne. Čakalo ma prekvapenie. Na nohavičkách som našla červenú škvrnu. Skoro som zvýskla od radosti. Poznanie, že nie som tehotná, mi zlepšilo náladu o dvesto percent. Po ultrarýchlej sprche som vybehla z kúpeľne a skočila k Niks do postele. Ešte spala a skoro ma zadusila vankúšom, keď som ju zobudila. Po oznámení mojej novinky bolo razom všetko odpustené. Tešili sme sa spolu.
Keď som sa neskôr prechádzala s Bonnie po parku, napadlo ma, či som to dieťa nemohla fakt mať. Chcela by som vidieť Lucovu rekciu. Ľutoval by? Bolo by mu to jedno? Chcel by aspoň vedieť, či sa narodil chlapec alebo dievča?
Takéto myšlienky ma ale rýchlo prešli. Môj život môže pokojne pokračovať ďalej. Doštudujem a až potom budem pomýšľať na dieťa. Hlavne si budem dávať pozor, aby som túto neistotu nemusela už nikdy zažiť.
Do školy som prišla vysmiata ako slniečko. Sue s Nicolle som stretla hneď pri skrinkách. Pozerali  na mňa ako na zjavenie. Keď som im oznámila, čo sa ráno stalo, radosť zaplavila aj ich. Keď sme na chodbe stáli v tom radostnom ošiali, Luca prešiel okolo. Len po nás zazrel. Neriešila som to, až kým sa nezačala nudná prednáška práva. Mala by som mu povedať, že nie som tehotná? Nevedela som sa rozhodnúť. Má právo to vedieť, no nie som si istá, či si to zaslúži vedieť.
Dobrá nálada ma neopúšťala ani v práci, ani doma. Nemohla som sa dočkať, kedy túto skvelú správu poviem Niallovi. Kým som naňho čakala, hrabala som sa v mobile. Už som tam nemala len jednu šialenú fotku s náramkom. Za minulý týždeň pribudli ďalšie 4. Baltimore, Philadelphia, New Jersey a New York. Tam ostávajú ešte 3 dni.
Začal mi vyzváňať tablet. Lil. Chvíľu sme sa porozprávali. Aj ona sa tešila spolu so mnou. Zas sa niekam ponáhľala. Stihla mi ešte povedať novinky z Prahy a vypla sa.
Niall stále neprichádzal a Bonnie začala byť otravná. Pripla som ju na vodítko a vybrala sa do parku. Večerný park bol krásny. Osvetľoval ho mesiac a celý sa mi zdal akýsi iný. Žeby dobrá nálada ovplyvňovala aj môj pohľad na svet? Kráčala som a obdivovala tú čarovnú atmosféru. Zazvonil mi mobil. Niall? Čakala som, či len neprezvonil, no mobil stále vyzváňal. Zdvihla som.
„Hey.“ Povedala som veselým hlasom.
„Hey.“ Ozval sa Niall na druhom konci.
„Čo sa deje?“ neznel príliš nadšene.
„Dnes sa na skype nedostanem, mám pokazený notebook. Chcel som ťa aspoň počuť. Ako si sa dnes mala?“
„Skvelo!“
„Čo sa stalo, že taká výrazná zmena oproti včerajšku?“
„Nie som tehotná!“
„To je perfektné!“ znel veselšie.
„Čo je Niall?“ nebol vo svojej koži.
„Nič, teším sa s tebou.“
„Prestaň, niečo sa deje. Mne to môžeš povedať, veď vieš.“ Už mi úsmev z tváre zmizol.
„Nič dôležité. Potrebujem spánok, to je všetko. Všetci okolo sú nervózni, nikto sa poriadne nevyspal. Lezie mi to tu celé na nervy.“
„Honey...kde si teraz?“
„Na izbe.“
„Tak ako to, že nespíš?!“
„Volám ti.“
„Tak to okamžite polož a padaj spať.“ Rozkázala som mu. Zachichotal sa.
„Dobre mami, hneď. Ďakujem za skvelé správy. Toto som potreboval počuť.“ Počula som jeho úsmev.
„Som rada, že som ťa potešila.“
„Ty vždy potešíš. Som rád, že som ťa aspoň počul. Dobrú noc.“
„Aj tebe. Poriadne sa vyspi!“ zložila som.
„Takže nie si tehotná?“ ozvalo sa mi spoza chrbta. Poskočila som.
„Luca.“ Vydýchla som.
„Nie si?“
„Nie.“
„Dobre.“ Chvíľu sme tam stáli a pozerali do zeme.
„Môžem ťa odprevadiť?“ zaváhala som.
„Môžeš.“ Kráčali sme vedľa seba. Potichu.
„Ako sa máš?“ opýtal sa ako prvý.
„Celkom to ujde. Hlavne teraz. Ty?“
„Prežívam.“ Opäť ticho.
„Ako to vlastne bolo?“ opýtala som sa ho pošepky. Vedela som, že vie o čom hovorím. Začal až po chvíli.
„No, ten deň si bola taká čudná. Odišiel som od teba. Nechcelo sa mi sedieť doma, a tak som sa s pár kamarátmi vybral do klubu. Opil som sa. Veľmi. Nebudem vravieť, že si nič nepamätám, pretože to nie je pravda. Pamätám si všetko. Každý detail. Tancovali sme. Začala sa na mňa lepiť. Ani neviem ako, bozkávali sme sa. Zrazu som mal ruku pod jej tričkom. Kráčali sme k nej domov. Všetko to zbehlo tak rýchlo. Ráno som sa vedľa nej zobudil a spomenul som si na teba. Utiekol som skôr, ako sa stihla zobudiť. Netuším, odkiaľ zobrala moje číslo. Ja neviem ani jej meno. Potom som sa zas opil. Sám, doma. Plakal som ako malé decko. Nevedel som, ako ti to povedať.“ Napätie medzi nami sa dalo krájať. Prišli sme pred môj vchod. Zastali sme.
„Je mi to tak ľúto.“ Povedal zlomeným hlasom.
„Dal by som čokoľvek, aby som to mohol zobrať späť.“
„Na toto je už neskoro. Čo sa stalo, stalo sa.“
„Dokážeš mi to niekedy odpustiť?“ pozrel na mňa. V očiach bolesť.
„Neviem. Možno potrebujem trochu času.“ A možno to nedokážem. Teraz s odstupom času som sa na to pozerala trochu inak. Stále to bolí. Už nikdy mu nebudem dôverovať.
„Mal by som ísť. Zajtra v škole?“
„Vidíme sa. Ahoj.“
„Ďakujem, že si ma vypočula. Veľa to pre mňa znamená.“ Otočil sa a pomaly odkráčal. Pozerala som na jeho chrbát. Potom som vybehla hore schodmi. Zas som bola doma sama. Niks už ani nedáva vedieť, keď spí u Dereka. Zvykla som si. Pustila som si hudbu a otvorila okno. Pri cigarete som rozmýšľala. Opäť. Nad všetkým. Samozrejme som k ničomu novému nedospela. Nakoniec som to vzdala a ľahla si do postele. Dlho som pozerala do stropu. Nakoniec som úplne vyšťavená zaspala. Dnes bol ťažký deň.