Cuz I can love you more than this 27

Vyšla som z bytu. Pripravená, psychicky obrnená na dnešný deň. S týmto som ale nerátala. Stál dole pri schodoch. Tak, ako to robieval. Mala som sto chutí otočiť sa na päte a vrátiť sa späť do bytu. Nemohla som. Musela som ísť do školy. Jediná cesta bola okolo neho. Tak som teda po malom zaváhaní vykročila dole schodmi. Všimol si ma a rozbehol sa ku mne.

„Sue, honey, počkaj!“ bola som naštvaná. Všetko vo mne sa vzbúrilo. Ako sa opovažuje?! Zastala som a prudko sa k nemu otočila. Zaskočený zastal.
„Ja už pre teba viac nie som honey! Čo to nechápeš? Porozmýšľaj, čo si spravil! Alebo vieš čo? Nechaj to tak! Radšej nerozmýšľaj! Už si to spravil! Mal si rozmýšľať vtedy! A teraz mi už daj pokoj!“ nakričala som naňho. Pár ľudí sa za nami otočilo, no mne to bolo jedno. Otočila som sa. Chcela som od neho utiecť. Čo najďalej. Bolo to však nemožné.
 Vybrala som sa smerom ku škole. Takmer som bežala. Aj tak ma po chvíli jeho ruka chytila okolo zápästia. Zastavil ma a otočil ma k sebe. Chcela som sa vytrhnúť, no držal ma príliš pevne. Chytil moju tvár do dlaní a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.
„Nerob to, prosím. Veľmi ťa prosím. Milujem ťa.“ Zrazu boli jeho pery na mojich. Na malú chvíľu som na všetko zabudla.  Jeho bozk ma úplne opantal. Kdesi v hĺbke som ho stále ľúbila. To, čo som k nemu cítila sa nemohlo len tak vypariť. Znenávidela som ho, to áno. Ten malý kúsok lásky tam však ostane navždy. Milovala som ho príliš silno na to, aby som všetky moje city hodila len tak za hlavu, nech by urobil čokoľvek.
Potom sa ozval zdravý rozum. Musela som zabudnúť na všetku lásku. Nezaslúžil si ju. Prudko som sa odtrhla od jeho žobrajúcich pier. Dusila som v sebe ten slabý hlások, ktorý mi kričal, aby som to nerobila. Vytrhla som sa aj z jeho rúk. Moja ruka vyletela a zanechala odtlačok na jeho líci.
„Toto už nikdy nerob. Povedala som ti, mal si rozmýšľať predtým.“ Povedala som mu chladným hlasom. Otočila som sa a odkráčala. Už ma nezastavil. Ani slzy stekajúce po mojich lícach sa nedali tak ľahko zastaviť.
Pred prednáškou som sa ešte zdržala na toaletách. Z tváre som si zmyla slané potôčiky a snažila sa nejako zakryť napuchnuté oči. Veľmi to nepomohlo. Nicolle a Sue sa na mňa okamžite vrhli. Chceli vedieť, prečo som nebola včera v škole. Všimli si aj uplakané oči. Keď som im povedala, čo sa stalo, nechceli mi veriť. Ukázala som im mobil. Čítali si jeho SMSky. Povedala som im, nech ich hneď potom zmažú. Nechcem ich ani vidieť. Podali mi mobil a stále neveriacky krútili hlavou. Zmazala som jeho číslo a vymazala denník hovorov.
Po zvyšok dňa v škole sa ohľaduplne vyhýbali tejto téme. Nespomínali ani Harryho a Zayna. Až keď som sa opýtala, či spolu aspoň volali, obe priznali, že áno. Sue bolo smutno, Nicolle tiež. Tá sa ale pokúšala nedať to na sebe poznať.
Celý deň prebehol viac menej v poriadku. V škole som ho nestretla. Možno tam nakoniec ani nešiel. V práci šlo všetko rýchlo. Ani som sa nenazdala, sedela som doma, Bonnie usadená pri mojom boku. Spolu sme po prechádzke čakali na zapnutie tabletu. Niall by ešte nemal byť online. Chcela som sa však porozprávať s našimi a s Lil.
V mailoch som našla správy od rodičov. Báli sa o mňa. Neváhala som a vytočila na skype môjho brata. Zdvihol, zavolal rodičov a začala sa nudná debata o tom, čo je kde nové, ako sa kto má, či mi nič nechýba a podobne. Odbila som to po pol hodine s tým, že sa potrebujem učiť. Dúfam, že aspoň na týždeň sa uspokoja s mailami. Ešte než som skončila ma správami bombardovala Lil. Vytočila som ju hneď, ako to môj brat zrušil. Opäť som rozprávala o Lucovi. Už som to mala tak akosi nacvičené, hovorila som to ako robot bez akýchkoľvek pocitov. Ani Lil tomu nemohla uveriť. Všetci dookola vedeli, ako som ho mala rada. Po chvíli sme sa začali venovať jej novinkám. S Jakubom je už všetko v poriadku. Bola to len chvíľková nezhoda.
Nerozprávali sme sa dlho, musela sa vyspať. Zajtra ju čaká menšia skúška.  Rozlúčili sme sa. Ešte som chvíľu len tak surfovala po internete, pozerajúc, čo som zmeškala. Nebolo toho veľa. Nakoniec som do rúk zobrala telefón a dostala sa do SMSiek. Dievčatá naozaj vymazali všetky SMSky od Lucu. Ešte jedna neotvorená mi však zostala. Od Nialla. Čo bolo také dôležité, že mi to musel poslať z US SMSkou? Dokonca MMSkou! Prekvapená a plná očakávania som ju otvorila. Chvíľu mi trvalo, kým som jej pochopila. Na fotke bolo vidno len jeho tvár a ľavú ruku. Evidentne to fotil on. Vystrúhal grimasu a rukou ukazoval na tabuľu 'Welcome To Washington, DC'. To bola ich prvá zastávka. Popis k fotke bol 'Still with me xxx '. Nechýbalo veľa a opäť by som sa rozplakala. On na mňa nezabudol! Nezabudol dôvod, prečo som mu dala práve náramok. Odložila som mobil a presunula sa späť k tabletu. Stále tam nebol. Prezvoním mu? Nie, radšej nie. Určite má niečo na práci. Radšej som sa vybrala po vodu. Niks stále nebola doma. Šla za Derekom. Najskôr nechcela, no potom som ju presvedčila, že už som v poriadku a nejdem spáchať samovraždu ani nič podobné, a tak šla. Bola som rada. Nechcela som, aby sa kvôli mne nejako obmedzovala. Stačilo, že včera s Derekom kvôli mne nebola.
Nabrala som si vodu a vrátila sa späť do izby. Tablet už vyzváňal. Zdvihla som a pozrela na Niallovu vysmiatu tvár.
„Honey, I'm so sorry I'm late.“ Ospravedlňoval sa hneď na začiatku.
„To nevadí, aspoň som postíhala všetko, čo som v poslednej dobe zanedbala.“ Usmiala som sa naňho.
„Tak čo? Ako to dnes prebiehalo?“ opýtal sa plný očakávania.
„Neuveríš. Čakal ma pred vchodom.“ Niall chcel vykríknuť niečo škaredé. Skočila som mu do reči.
„Chcel mi to vysvetliť. Vykričala som mu, nech mi dá pokoj, že nič nechcem počuť. Mal rozmýšľať vtedy. Utiekla som od neho. Dobehol ma, chytil, povedal, že ma miluje a pobozkal.“
„Pobozkal?!“ Niallovi až preskočil hlas.
„Chcela som sa vytrhnúť, no on ma pevne držal.“
„Zabijem ho! Keď sa vrátim, ten chlapec bude ľutovať, že sa narodil! Ako si toto mohol dovoliť?!“ Niall reagoval trochu prehnane. Nič také strašné sa nestalo. Vlastne, teraz odstupom času sa mi to nezdá také hrozné. Vtedy to bolo dosť zlé.
„Niall, upokoj sa. Dýchaj. Jednu som mu vlepila.“ Najskôr moju poznámku nepostrehol. Potom sa zarazil a začal sa smiať.
„Čo si mu?“ zadúšal sa smiechom.
„Tak sa mi to páči. Toto je moje dievča. Dúfam, že mu tam ostal poriadny otlačok.“ Neprestával sa smiať.
„Akurát sa mu robil, keď som odchádzala.“ Predstavila som si ho s rukou otlačenou na líci a začala som sa smiať tiež.
„Ty máš čo nové?“ opýtala som sa ho.
„Dnes sme toho mali veľa, a to je ešte len obed. Interview pre rádio a pre nejakú televíziu, autogramiáda. Večer nás čaká koncert! Tak sa teším!“ k Lucovi sme sa ten večer už nevrátili. Našťastie.
„Inak ďakujem za fotku.“ Spomenula som si na konci nášho rozhovoru. Niall sa musel ísť pripravovať na večer. Harry ho už volal.
„Našla si ju?“
„Našla. Neviem, čo k nej povedať. Je úžasná.“ Rozplývala som sa.
„Za málo. Len tak ma to napadlo. Vadilo by ti, keby som ti spravil sériu takých fotiek?“
„Vadilo? Blázniš?“
„Jasné, jasné, hlúpa otázka. A Sue?“ zvážnel.
„Prosím?“
„Môžem sa ťa opýtať ešte niečo?“
„Čo len chceš.“
„Nič nové ohľadom...no, veď vieš.“ Nechcel to vysloviť. Ja som na to radšej nemyslela.
„Nie, ešte stále to nie je ani potvrdené ani vyvrátené.“
„Tak potom prepáč, že som s tým začínal.“
„Nevadí, aj tak by som na to pred spaním myslela.“
„Niall!“ ozvalo sa mu spoza chrbta.
„Bež už, lebo budem ja tá zlá, pretože ťa zdržujem.“
„Dobre, idem. Drž sa darlin.“
„Ty tiež. Ahoj. Pekný deň ešte. Pozdravuj chlapcov.“
„Tebe dobrú noc! Ďakujem za pozdravy, taktiež nejaké posielam do Londýna.“
Vypla som skype a následne aj tablet. Dnes bol dlhý deň. Ešte jedna cigareta a idem spať. Bonnie už drichmala vo svojom pelechu. Moje posledné myšlienky smerovali k tomu, čo spomínal Niall. K potenciálnemu stvoreniu vo mne.