Cuz I can love you more than this 26

Nadránom som už nemohla vydržať s vlastnými myšlienkami. Prinútila som sa zaspať. Keď som vstala, slnko už bolo vysoko na oblohe. Potrebovala som na záchod, tak som sa vyhrabala spod perín. Zavadila som o svoj odraz v zrkadle a skoro som vykríkla. Vyzerala som ako zombie. Oči som mala červené, akoby som celú noc prežúrovala v zafajčenej miestnosti. Pod nimi sa črtali modrofialové kruhy. Odtrhla som od seba pohľad a namierila si to do kuchyne. Na stole ma čakal odkaz.

Keby bolo niečo treba, volaj. Musela som ísť do školy. S Bonnie som ráno bola, bez problémov ju vezmem aj poobede. Drž sa.
Niki
P.S. v mrazáku máš prekvapenie ;)
Všimla som si, že papierik neležal tak celkom na stole. Podvihla som ho a objavila krabičku cigariet. Aj napriek pochmúrnej nálade som sa musela usmiať. Niks na mňa myslela. Potvrdilo sa to aj keď som otvorila mrazák a našla tam plno čokoládovej zmrzliny. Mojej obľúbenej. Aj keď po včerajšku som si nie taká istá.
Aj tak som si jeden balík vybrala, zobrala lyžičku a zavrela sa späť v izbe. Ľahla som si do postele a Bonnie sa ku mne pritúlila. Spolu sme vyjedali zmrzlinu až kým som si úplne nezmrazila podnebie. Snažila som sa nemyslieť na nič. Stále som si však v hlave prehrávala včerajšok. 'Zopakujeme si minulú sobotu? ' Čo som robila minulú sobotu? Nič. Mali sme byť spolu, ale on potom odišiel, pretože som sa naňho nevedela sústrediť. Bola som príliš nadšená z Niallovho príchodu. Takže to mala byť pomsta? Opäť mi zapípal mobil. Natiahla som sa po ňom. 25 zmeškaných hovorov, 17 SMSiek. Vedela som, od koho sú. Mobil som vypla a položila ho späť na nočný stolík. Prešla som k oknu a dokorán ho otvorila. Ovanul ma studený, vlhký vzduch. Vonku lialo ako z krhly. Zo šatníka som si vytiahla hrubú mikinu a natiahla ju na pyžamo. Sadla som si na parapet a zapálila si. Bonnie vyskočila za mnou a pritúlila sa ku mne. Jednou rukou som ju neprítomne hladkala. Pozerala som von oknom a v hlave mi vírili myšlienky. Nestíhala som ich ani vnímať. Len som tak sedela. Z očí mi z ničoho nič začali tiecť slzy. Nechala som ich voľne stekať po tvári a zapálila som si ďalšiu cigaretu.
Neviem, ako dlho som tam bola. Zliezla som, až keď Niks vošla do mojej izby. Nepočula som ani kľúče v zámku.
„Bože, ale tu máš zimu. Ja len, že som práve prišla. Potrebuješ niečo?“ pozrela som na ňu. Pochopila a silno ma objala. Stáli sme tam tak asi minútu. Potom som sa odtiahla.
„Ďakujem.“ Vyčarila som slabý úsmev.
„Za málo. Vezmem Bonnie von?“
„Keby si bola taká dobrá, ja sa zatiaľ dám nejako dokopy. A kúp mi prosím cigarety.“ Smrdela som za cigaretami, vlasy mi zmastneli. Bola som na tom ešte horšie ako ráno. Niks odišla a ja som to zabalila v kúpeľni. Púšťala som na seba prúdy horúcej vody. Balzam na dušu. Keď som vyšla von zabalená v uteráku, cítila som sa lepšie. Rozčesala som si vlasy a obliekla si čisté veci. Uvarila som dve kávy a čakala na Niks. Keď prišla, sadli sme si v obývačke a rozprávali sa. Bonnie sa odo mňa celý čas ani nepohla. Ležala pri mne a ako náhle som sa pohla, začala mi olizovať ruku. Cítila môj smútok tak, ako Niallov vtedy, čo sme sa prvý krát stretli.
Z rozhovoru nás vyrušilo až zvonenie Nikinho telefónu. Dvihla.
„Yes? Neboj sa, nič sa jej nestalo, sedí tu so mnou. Dobre, odkážem jej. Ahoj.“
„Kto?“ tipovala som to na Dereka.
„Niall. Vraj sa máš okamžite dostaviť na net.“
„Niall?“ jasné, veď mne sa dovolať nemohol.
„Tak idem na to. A ďakujem za všetko.“ Čím viac o tom rozprávam, tým viac sa to zlepšuje. Niks bola pri mne, keď som ju potrebovala. Trochu som podcenila naše kamarátstvo.
Vstala som a prešla do mojej izby. Zapla som tablet. Počas čakania, kým sa naštartuje, som si zapálila. Ďalšiu. Už som od rána vyfajčila viac ako polovicu balíka. Mala by som sa trochu krotiť.
Dofajčila som a sadla si na posteľ. Som rada, že som sa dala ako tak dokopy. Aj tak Niallovi poviem, čo sa stalo, nemusí ma však vidieť v takom stave. Ešte sa mi nič poriadne nenačítalo, už mi zvonil skype. Hneď som to dvihla.
„Hey. Bál som sa o teba. Kde máš mobil?“ Niallova tvár na mňa hľadela z obrazovky.
„Na stolíku. Vypnutý.“
„Prečo si vypínaš mobil, keď sme sa dohodli, že ti zavolám, keď priletím a dostanem sa na internet?“ znel dosť nahnevane.
„Prepáč. Úplne mi to vyfučalo z hlavy.“ Sprostý rozchod. Zabudla som kvôli nemu ešte aj na Nialla.
„Aký bol let?“ opýtala som sa skôr, ako sa stihol čokoľvek opýtať on. Na tvári som sa snažila udržať aký taký úsmev.
„Dlhý. A únavný. Prečo máš vypnutý telefón?“
„To je na dlho. A nechcem ti skaziť večer.“
„Skaziť? Blázniš? Ani nevieš, aký som rád, že ťa vidím a počujem.“
„Ver mi, ak s tým začnem, budeš mať pokazený večer. Rozprávajme sa o niečom inom. Prosím.“
„Mám zavolať Niks a opýtať sa, čo sa stalo? No tak, prestaň. Chcem to počuť. Niečo ťa trápi.“
„Skôr niekto. Rozišla som sa s Lucom.“ Vysypala som zo seba.
„Čo si sa?“ neveriacky sa opýtal.
„Rozišla som sa s Lucom.“ Zopakovala som.
„Ty s ním?“
„Ja s ním.“
„Ale toto, to sa ako mohlo stať?“ začal koktať. Zjavne neveril vlastným ušiam.
„Podviedol ma.“ Odvetila som a z očí sa mi začali liať slzy. Chcela som ich zadržať, no nešlo to. Niall bezradne natiahol ruku. Keď si uvedomil, že mi ich nemôže zotrieť, stiahol ju späť.
„Ten sviniar. Od začiatku som vedel, že z neho nejde nič dobré.“
„Prestaň prosím. Nadávkami tomu nepomôžeme. A ani to už nevrátime späť.“
„Prepáč. Ako sa to stalo? Kedy?“
„Minulú sobotu, deň predtým, čo si sa vrátil z Írska.“
„Pfú.“ Spracovával informácie.
„Ako si to zistila? Povedal ti to?“
„Povedať? Si sa zbláznil? Nikdy by mi to nepovedal podľa mňa. Aj keď tvrdil, že mi o tom povedať chcel.“
„Tak ako sa to stalo?“
„Pohádali sme sa. Vyhodila som ho z bytu. Zabudol si u mňa mobil. Niekto mu volal a ja som to dvihla. Tá dotyčná sa ho pýtala, či nezopakujú minulú sobotu. Vraj už má napustenú vaňu.“
„Vy ste sa hádali? Nemal ťa náhodou niekam brať?“ Niall sa tváril čoraz prekvapenejšie.
„Aj ma zobral. Na Bungee. Skočila som, potom sme šli do mesta a ja som si zmrzlinou obabrala mikinu, tak sme skončili u nás v byte.“
„Prečo ste sa pohádali?“ zaváhala som. Nechcela som to Niallovi povedať.
„Kvôli takej hlúposti.“
„Asi to nebola hlúposť, keď si ho po tom vyhodila z bytu.“ Naliehal. Všetko zo mňa ťahal ako z chlpatej deky.
„Pohádali sme sa, pretože som asi tehotná.“ Zadržala som dych. Niall nič nevravel. Tiež pravdepodobne prestal dýchať. Pozeral sa na mňa. Neveriacky. Na tvári sa mu zračila bolesť.
„To nemyslíš vážne.“ Šepol po chvíli.
„Neviem to naisto, takže nechcem robiť poplach ale...moje dni mi vychádzali na minulý týždeň a stále nič. A nepoužili sme ochranu.“ Hanblivo som mu vysvetľovala.
„Ale ešte to nemáš potvrdené?“
„Nie, vôbec to tak nemusí byť.“
„Dúfam, že nebude. Čo ti na to povedal?“
„Že si mám nechať tú vec vziať, on nechce mať pokazený život.“ Niall sa zhlboka nadýchol. Napli sa mu svaly na rukách. Vedela som si predstaviť, ako mimo dohľad kamery zatína ruky v päsť.
„Že on nechce mať pokazený život? A teba kde nechal?“ už takmer kričal.
„Niall, pokoj. Ak by som náhodou tehotná bola, s radosťou sa o to dieťa postarám.“
„On to však nemal odkiaľ vedieť! Ako mohol tak reagovať? Kde sa vytratili všetky jeho sladké rečičky o tom, ako ťa miluje?!“
„Možno je trochu sebeckejší, ako som očakávala.“
„Trochu?! Prestaň ho brániť!“
„Niall, prosím. Nechcem sa pohádať aj s tebou.“ Povedala som takmer po šepky. Zhlboka sa nadýchol a sklopil pohľad.
„Prepáč. Táto bezmocnosť ma tak vytáča! Prečo to spravil teraz? Mal by som byť s tebou.“
„Veď si so mnou. Aspoň takto. A nosím ťa aj na krku.“ Žmurkla som naňho a pousmiala sa.
„Vieš ako to myslím. Nemôžem ťa objať, ani mu napraviť fasádu.“
„Všetko dobehneš, keď sa vrátiš. Teraz sa musíš sústrediť hlavne na koncerty. Kedy máte prvý?“ konečne som zmenila tému. Niall sa chcel ešte párkrát vrátiť späť k Lucovi, no nedovolila som mu to.
„Zajtra ideš do školy?“ opýtal sa, keď sme sa po približne dvoch hodinách lúčili.
„Musím. Dnes som vymeškala.“
„Je to dobrý nápad? Bude tam.“
„Nemôžem sa mu vyhýbať naveky. Chodíme na jednu školu, musím to nejako prekonať.“
„Držím ti palce, honey.“
„Ďakujem. Aj ty sa drž. Na všetkých tých interviews a koncertoch. Nech ťa fanúšičky nezmasakrujú.“ Zaželali sme si a potom vypli webku. Obaja naraz. Aby sme sa nemuseli hádať, kto neskôr.
Vyliezla som z izby. Niks sedela v obývačke a skypovala s Derekom.
„Počkaj chvíľu.“ Povedala do notebooku a pozrela na mňa.
„S Bonnie som už bola, nemusíš ísť znova.“
„Ďakujem. Len som ti prišla povedať, že si idem ľahnúť. Ďakujem za všetko.“ Jeden úprimný úsmev a zas som sa zavrela v izbe.
Opäť som sa cítila o niečo lepšie. Vedela som, že Niall ma trochu rozveselí. Vnútri som cítila, že aj zajtra v škole to bude dobré. Veľa som premýšľala. Pravdepodobne je všetko je tak, ako má byť. Jednoducho nám nebolo súdené byť spolu.