5. decembra 2012

Cuz I can love you more than this 24


Chlapci sa pripravovali na koncert. Niallove sobotňajšie prekvapenie. Sedela som v zákulisí a pozorovala celý ten blázinec. Mali tu so mnou byť aj Nicolle a Sue, ktoré pozvali Zayn s Harrym, no kvôli zápche meškajú. Ja som sa doviezla s chlapcami, pretože som u nich spala. Bol to Niallov nápad, vraj aby som sa trochu odreagovala. Celý týždeň sa trápim kvôli Lucovi. Stále je mi akosi vzdialený. Keď sa ho spýtam, čo sa deje, až prirýchlo odpovie, že nič.

Večer som si fakt užila. Najskôr sme pozerali telku, potom chlapci začali spievať. Dávali si generálku na dnešný koncert. Spať v jednej posteli s Niallom bola už len čerešnička na torte. Pred spaním sme sa výborne porozprávali, potom sme sa chvíľu bláznili a opäť rozprávali. Nakoniec sme obaja zaspali. Vyspala som sa výborne. Po celom týždni ma čakal osviežujúci, bezsenný spánok a nie nočné mory. Keď som ráno vstala, čakali ma raňajky. Typické anglické. Spolu s chlapcami som sa najedla a šla zavolať Niks, ktorej som nechala na krku Bonnie. Idem jej zavolať aj teraz, aby nezabudla na prechádzku. Keď je s Derekom, čo stopercentne je, určite jej to vypadlo.
Nejakými bočnými dverami som sa dostala na vzduch. Mrholilo. Ocitla som sa na neveľkom betónovom dvore. Ostala som pod strechou a vytočila číslo.
„Ahoj.“ Ozvala sa Niks po prvom zazvonení.
„Ahoj, snáď neruším.“
„Nerušíš, práve som s Bonnie v parku.“ Otvorili sa dvere a buchli do mňa, keďže som stála hneď za nimi. Otočila som sa a zahliadla perfektne nastylovaného Zayna, ako sa tlačí von.
„Sorry,“ naznačil mi perami a vracal sa späť dovnútra.
„Niks, počkaj chvíľu. Zayn? Nemusíš odchádzať.“  Pokrčil plecami a vrátil sa späť. Ustúpila som sa mu, aby mohol vyjsť von.
„Len som sa chcela uistiť, či si na Bonnie nezabudla.“
„Nie, nezabudla.“ Počula som, ako mi vyplazuje jazyk.
„Dobre, dobre, prepáč, ja len pre istotu. Tak si to užite. Ahoj.“ Zložila som. Zayn si práve vyťahoval z krabičky cigaretu. Ponúkol ma. Zaváhala som. Posledný týždeň som fajčila dosť veľa.
„Thank you.“ Natiahla som sa a vzala si jednu.
„Ten váš jazyk je dosť smiešny. “ Podotkol Zayn, kým som si zapaľovala.
„No, hovorí to veľa ľudí. Pre mňa je normálny, keďže ho počúvam odmalička.“
„Hej, to mi je jasné.“ Zasmial sa.
„Môžem sa ťa na niečo opýtať?“ povedala som po menšej pauze.
„Jasné, čo len chceš.“
„Je to súkromné a budem rada, ak sa neurazíš alebo také niečo.“
„Nie som urážlivý, takže smelo do toho.“
„Chcela som sa spýtať na Nicolle.“
„Myslel som si. A čo konkrétne?“
„No, ste kamaráti, že? A nerysuje sa tam nič viac?“
„Dúfam, že toto ostane len medzi nami.“
„Spoľahni sa.“
„Budem úprimný. Mám Nicolle rád. Som si istý, že viac ako kamarátku. Za tie tri týždne, odkedy sme sa stretli som mal možnosť ju spoznať celkom dobre. Nič som jej však nepovedal. Ideme na tri mesiace preč. Je to dlhá doba a ja ju nechcem obmedzovať. Povedal som si, že ak si na mňa počká, nepustím ju od seba už nikdy. Nechcem však, aby na mňa čakala, pretože musí.“ Vysvetlil mi a ja som nevedela, čo povedať. Takúto odpoveď som nečakala. Nevedela som, že Zayn je taký. Ostatní by začali chodiť s niekým len preto, aby si ho udržali. On nebol sebecký. Nechal Nicolle priestor, aj keď to mohlo znamenať, že ju stratí. Nemyslím si však, že sa tak stane. Z jej rečí viem, že tiež pre ňu nie je len kamarát.
„Pre seba dobre?“ povedal Zayn, keď som naňho len civela. Odhodil ohorok a vošiel dnu. Ja som tam ešte chvíľu zostala, dofajčila a potom sa vrátila späť.
„Tu si.“ Objavil sa predo mnou Niall.
„Hľadal som ťa. O chvíľu začíname, chcel som si ešte overiť, či vyzerám dobre.“ zasmial sa a urobil otočku.
„Vyzeráš výborne.“ Usmiala som sa. Myslela som to úprimne. Dlhšie vlasy v zdanlivo nedbanlivom účese, sivé tričko a tmavomodré nohavice. Na pol zadku, ako vždy. Môj náramok a jeho prívesok na krku ešte vylepšovali dojem. Podišiel ku mne o objal ma. Len tak.
„Budeš mi chýbať.“ Šepol mi do ucha a mne stislo srdce. Do očí sa mi začali tlačiť slzy.
„Aj ty mne.“ Chvíľu sme tam bez slova stáli a užívali si jeden druhého. Zhlboka som dýchala. Vôňu, ktorú neucítim dlhé tri mesiace. Tú, ktorá patrí človekovi, ktorý pre mňa toľko znamená. Ktorý mi často ako jediný dokáže vyčariť úsmev na tvári. Ktorý pri mne stál vždy, keď som to potrebovala. Jedna slza mi stiekla po líci. Odtiahla som sa a sklonila hlavu, aby Niall nevidel, že plačem. Rukou mi však dvihol hlavu a palcom zotrel slzu. Pozrela som naňho. Smutne sa usmial.
„Sue a Nicolle sú už tu. Poď, ideme k nim.“ Chytil ma za ruku a ťahal smerom k veľkej miestnosti, kde všetci sedeli na veľkom bielom koženom gauči. Panovala tam dobrá nálada, chlapci boli vzrušení z koncertu. Sue sedela Harrymu na kolenách a niečo si šepkali. Nicolle sedela vedľa Zayna a veselo sa bavili. Loui a Liam sa doťahovali spolu s ostatnými členmi kapely. S Niallom sme si sadli na voľné miesta a začali sa doberať s ostatnými. Niall mi predstavil Josha, jeho priateľku Simone, Dana, Sandyho a Jona. Kapela bola skvelá a my sme sa dobre zabávali. Keď po nás potom prišiel Paul a povedal, že by sme sa mali presunúť na miesta, lebo to o chvíľu začne, neochotne sme vstali a presunuli sa do VIP lóže.
Koncert bol famózny. Na plné hrdlo sme s dievčatami spievali. Ja všetky pesničky, ony sa len miestami zapájali. Atmosféra bola neuveriteľná, hlavne cez Moments. Harry venoval Sue svoje sólo vo What Makes You Beautiful. Celý čas z nej nespustil zrak a ona takmer prestala dýchať. Poslala mu vzdušnú pusu a on ju nenápadne chytil. Svoj vzťah sa rozhodli zatiaľ tajiť. Povedal, že chce byť pri nej, keď sa do toho začnú vŕtať médiá.
Po koncerte sme sa opäť stretli v zákulisí. Jeden cez druhého tam každý vravel svoje dojmy, len Sue ďakovala Harrymu bozkami. Bola neskutočne šťastná. A Harry tiež. Obaja si uvedomovali, že sú spolu len krátko a už sa budú musieť rozlúčiť. Boli na sebe nalepení po celý čas.
Keď sa chlapci prezliekli a najedli, každý sa vybral svojím smerom. Lou si to namieril za El, Liam za Dan, Zayn šiel niekam s Nicolle a Harry so Sue. Kapela sa taktiež niekam rozpŕchla. Ja som si šla ku chlapcom po veci.
„Prečo na koncerte neboli aj Dan a El?“Opýtala som sa Nialla, keď sme smerovali v taxíku k nim.
„Obe mali dnes nejakú prácu.“ Vysvetlil Niall.
„Zajtra budú na letisku?“
„Áno, prídu nás odprevadiť. Ony sú oficiálne priateľky. Škoda, že ty tam nebudeš. Ako oficiálna kamarátka.“ Zasmiali sme sa.
„Prepáč, rada by som prišla. Naozaj. Luca nám ale vymyslel program a musím si odčiniť ten minulý víkend.  Nemôžem sa naňho opäť vykašľať.“
„Ja to chápem. Aj mňa by štvalo, keby moja priateľka trávila viac času s kamarátom ako so mnou. Len by sa mohol trochu spamätať a znormalizovať. Inak mám pocit, že si tvoj čas zaslúžim viac ako on.“ Veď aj zaslúžiš. Zarazila som sa. Čo mi to behá hlavou?
„Možno to po zajtrajšku bude lepšie. Veď uvidíme.“ Ukončila som túto tému a vrátili sme sa späť ku koncertu. Niall sa ma trikrát pýtal, či sa mi páčilo. Až po treťom raze mi uveril.
Keď taxík zastavil, len som vybehla hore po schodoch a zhrabla si veci. Niall ma čakal von a dával taxikárovi moju adresu.
„Tak sa mi tu maj krásne a dávaj na seba pozor. Budem ti volať a písať tak často, ako sa len bude dať. A pozdravuj odo mňa Bonnie. Aj ona mi bude chýbať.“ Lúčili sme sa. Keď som cítila slzy v očiach, odtiahla som sa od neho. Stisla som mu ruku.
„Drž sa.“ Povedala som a nastúpila do taxíka. Nič viac by som mu povedať nezvládla. Nechcela som, aby ma opäť videl plakať. V taxíku mi už slzy tiekli voľne po tvári. Nemohla som ich zastaviť. Odchádza na tri predlhé mesiace. Bol preč dva týždne a ja som z toho šalela, čo to bude teraz?
Keď som chcela zaplatiť, zistila som, že cesta už je zaplatená. Niall sa nezaprie. Vyšla som hore a tam na mňa skočila Bonnie. Vzala som si ju na ruky a ona ma celú pooblizovala.
„Ahoj, už doma?“ z obývačky vyšla Niks.
„Už. Si sama?“
„Sama. Ako bolo?“
 „Perfektne. Veď raz to určite zažiješ aj sama.“
„To dúfam.“
„Ako si sa mala ty?“
Kým mi Niks opisovala svoj deň, prezliekla som sa a potom sme skončili v obývačke. Uvarila som čaj a rozprávali sme sa. Spomenula som jej problémy s Lucom a ona len krútila hlavou. Tiež nechápala, čo sa deje.
Úplne vyšťavené sme sa vybrali do postele niečo po druhej hodine ráno. Nestihla som ani zavrieť oči a už som spala.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára