Cuz I can love you more than this 23

Snívali sa mi príšerné nočné mory. Aj napriek pocitu, akoby ma niekto udrel mechom zemiakov, som sa vytrepala z postele. Sprcha, raňajky, Bonnie. Potom som sa vychystala do školy a vyšla z bytu. Myslela som, že Luca bude čakať na chodoch. Nebol tam. Celú cestu som uvažovala, či som to náhodou neprehnala s tým nadšením z Nialla. Teraz by som sa za to najradšej nakopala. Nechcela som, aby sa niečo medzi mnou a Lucom zmenilo.

Nebol ani pred školou, tak som si ho vyhľadala vnútri. Chcela som sa mu za ten predvčerajšok ospravedlniť. Zbadala som ho pri jeho skrinke. Vybrala som za ním. Stál mi chrbtom, tak som využila moment prekvapenia. Objala som ho zozadu, vstala na špičky a pobozkala ho na krk. Celý zmeravel. Pomaly sa ku mne otočil a venoval mi (zdalo sa mi to?)strojený úsmev.
„Hi.“ Jednoducho povedal. Nesklonil sa však k mojím perám ako toľkokrát predtým. Ostala som zarazene stáť, neschopná odpovede. Otočil sa späť a pokračoval v hrabaní sa v skrinke. Zhlboka som sa nadýchla. Musela som sa trochu upokojiť. Postavila som sa k nemu z boku a privrela som na skrinke dvere. Konečne mi venoval pozornosť.
„Pozri, ak sa hneváš za tú sobotu, naozaj prepáč. Neviem, čo to so mnou bolo. Teraz je už všetko v poriadku a bola by som rada, keby si mi to odpustil.“ S nádejou v očiach som ho prosila. Hľadeli sme si do očí a ja som napätá čakala na odpoveď. niečo nebolo v poriadku. Chvíľu sme tam len tak stáli a tie jeho oči... pozeral sa na mňa inak. Možno sa mi to len zdalo, ale niečo v mojom vnútri mi vravelo, že tuším správne.
„Nehnevám sa na teba.“ Konečne sa sklonil k mojim perám. Dotkol sa ich však len letmo, nebola som si istá, či sami to celé len nezdalo.
„Ako si sa včera mal?“ opýtala som sa ho, keď sme už ruka v ruke kráčali k mojej triede.
„Celkom to šlo.“ Bolo všetko čo povedal. Čakala som otázku, ako som sa mala ja, no tá neprišla. Nemala som chuť rozprávať sa sama so sebou, tak sme zvyšok cesty prešli mlčky.
„Tak teda, pekný deň.“ Rozlúčila som sa sním, keď sme konečne došli k triede. Otočila som sa na odchod. Stále mi nepúšťal ruku. Pritiahol si ma späť. Tie jeho oči...
Zavrel ich a prilepil sa mi na pery. Konečne. Bozkával ma naliehavo, zúfalo. Keď sa zrazu odtiahol, otočil a odišiel, mala som sto chutí rozbehnúť sa za ním a vyžiadať si ešte najmenej tisíc bozkov. Namiesto toho som len civela na jeho vzďaľujúci sa chrbát. Keď mi zmizol z pohľadu, vošla som do triedy. Vôbec som nechápala, čo sa deje. Vravel, že mi odpúšťa. Tak prečo sa takto správa?
Zamyslená som si sadla na miesto. Ledva som zaregistrovala Sue, ktorá sa ma už zjavne nemohla dočkať.
„Hi.“ Pozdravila ma, hlas priškrtený.
„Hi.“ Automaticky som odpovedala a skúmavo si ju prezrela. Prečo to napätie v tvári?
„Niečo ťa trápi?“ opýtala som sa. Sue len dvihla jedno obočie. Vtedy mi doplo. Ona a Harry! Včerajšok!
„Jasné! Počúvam!“ s úprimným záujmom som ju pobádala, aby mi povedala, čo som to vlastne videla. Lucu som na chvíľu musela vypustiť z hlavy.
„Od začiatku?“
„Od začiatku.“
„Tak to bude na dlho.“ Obzrela som sa po triede. Každý sa bavil po svojom. Zatiaľ nezazvonilo.
„Myslím, že máme čas.“
„Tak teda dobre. Predtým som ho vídala len na billboardoch a na MTV. Nikdy som sa oňho veľmi nezaujímala. Povedala som si, že je pekný a podobne, ale tak, ktorá slávna osobnosť nie je?
Do poslednej chvíle som nevedela, že bude s nami večer v klube. Síce si mi povedala, že Niall je z chlapčenskej skupiny, nevedela som si ho zaradiť. Keď potom vošiel do klubu a prisadol si k nášmu stolu, skoro so odpadla. Billboardy a MTV sa mohli strčiť. Naživo to bolo miliónkrát lepšie a ja som sa pravdepodobne zamilovala na prvý pohľad. Vyzeral ako boh!“  bez prerušenia som ju sa záujmom počúvala, no pri tejto vete som sa musela zasmiať. Nedala sa však rušiť.
„Asi si všimol, že naňho vyvaľujem oči, pretože aj on začal po mne pokukovať. Keď potom prišiel s dokonalým úsmevom na tvári a neodolateľnými jamkami v lícach za mnou, aby ma poprosil o tanec, takmer som omdlela. Trochu alkoholu a jeho šarm a ja som sa rozplývala pod jeho rukami, ktoré kĺzali pod moje boky a späť. Po skončení večera som bola sklamaná a smutná. Sklamanie trvalo až do chvíle, kým si nevypýtal číslo. Pusa na líce bol výtečná čerešnička na torte a ja som domov takmer doletela. Keď sa na ďalší deň neozval celé popoludnie, začala som samej sebe vyčítať, aká som bola hlúpa. Čo som si myslela? Že mi k nohám padne slávny Harry Styles? Veď som len obyčajné dievča.“ Na jej tvári sa dokonale odzrkadľovali všetky jej pocity. Prežívala som to spolu s ňou. Teraz prišiel na rad úsmev a ja som vedela, čo mám očakávať.
„Večer mi zazvonil mobil. Zaprial mi dobrý večer s ospravedlnením, že sa neozval skôr, pretože dospával oslavu. Opýtal sa, aký som mala deň a už to šlo. Neprestávali sme si písať ani keď odišiel z Londýna. Prestávky sme mali len cez noc. Keď sa mal vrátiť, dohodli sme si rande. Rozumeli sme si. Boli sme v meste, vzal ma na zmrzlinu. Odprevadil ma domov. Vtedy ma prvýkrát pobozkal. Ten nežný, hanblivý dotyk jeho pier bol jedna z najkrajších vecí, čo som kedy zažila. Neprestávali sme si písať ani potom. Ďalší večer opäť von. Boli sme v kine. Neboli tam žiadni paparazzi, takže sme sa nemuseli tváriť, že sme len kamaráti. Pravdupovediac, poriadne ani neviem, o čom bol film. Už vôbec nebol hanblivý. Opäť ma odprevadil domov. No a včera, to si už vlastne videla. Oveľa viac nám pochopiteľne vyhovovalo, keď sme sa nemuseli skrývať. Preto sme zakotvili u chlapcov. Harry povedal, že nik by nemal byť doma. Preto sme boli obaja takí šokovaní, keď ste vošli dnu. Nechceli sme ešte nič vravieť, kým neboli doma všetci. Aby mi potom nikto nevyčítal, že sa to dozvedel neskôr ako ten druhý.“ Zakončila Sue svoje rozprávanie. Celá žiarila a ja som sa spokojne usmievala. Vyzerá to tak, že sa rysuje ďalší krásny vzťah.
„Ty ho ľúbiš!“ zvýskla som a pár spolužiakov otočilo hlavu. Sue ma tresla po ruke, no trochu posmutnela.
„Neviem. Možno. Myslím tým, nechcem. Uvedomujem si, že som preňho len chvíľkové potešenie a nechcem aby to na konci bolelo viac, ako je potrebné.“
„Sue, no tak, nevešaj hlavu. Rozprávali sme sa o tom s Niallom. Ani jeden z nás si nemyslí, že si preňho len chvíľková záležitosť. On sa k takým správa úplne inak. Ver mi, raz som toho bola svedkom.“ Pri tejto spomienke som sa pousmiala.
„Myslíš?“ neistým hlasom plným nádeje sa opýtala.
„Viem.“ S istotou som jej odpovedala a povzbudzujúco sa na ňu usmiala. Vtedy do triedy vtrhol profesor. Hlboko sa ospravedlňoval za meškanie. Ja som si ani nevšimla, že prednáška už mala byť v polovici. Jeho meškanie mi dokonale vyhovovalo. Sue mi všetko povedala a ja som držala palce, aby sa Harry zachoval správne. Teraz ešte vyspovedať Nicolle. Ktovie, čo ona so Zaynom. Keď som sa pýtala Sue, nevedela mi povedať nič bližšie.
Hodina našťastie prebehla celkom rýchlo. Keďže ma Luca nečakal pred učebňou, vybrala som sa do ďalšej a tam som sa hneď vrhla na Nicolle.
„No...sme v kontakte, ale zatiaľ sa nerysuje nič vážne.“ Priznala, no nevyzeralo, žeby jej tento stav vyhovoval.
„V čom je problém?“
„Nemá sa akosi k činu a ja nechcem naliehať.“
„Mám si s ním pohovoriť?“ bez ohľadu na Nicollinu odpoveď to urobím.
„Nie, nie, nič mu nevrav.“ Pomyslela som si svoje.
Sue potom vybalila na Nicolle pravdu o sebe a o Harrym.
„To je skvelé! Ale nikdy ti neodpustím, že to Sue vedela skôr ako ja!“ vyplazila na nás dve jazyk a my sme sa zasmiali. Tento profesor nemeškal, a tak sme všetky tri stíchli a horlivo si poznámkovali celý výklad.
Všetky hodiny prebehli pomerne rýchlo. Prestávky som trávila s dievčatami keďže sa Luca neukázal. Dopodrobna sme prebrali každý detail ich konverzácie s chlapcami. O svojom probléme s Lucom som im nevravela. Nechcela som pokaziť tú radosť.
Po škole ma ako obvykle odprevadil do práce a oznámil mi, že ma dnes večer čakať nebude. Dôvod mi neprezradil. Pokrčila som plecami a snažila sa samej sebe nahovoriť, že sa nič nedeje. Celý čas v práci som však nemyslela na nič iné. Stále dookola som si kládla otázku, čo som urobila zle. Veď mi vravel, že mi odpúšťa! O inom dôvode, prečo by sa mohol hnevať som nevedela.
Potrebovala som sa vyrozprávať, s niekým rozanalyzovať môj problém. Prvý človek, ktorý ma napadol bol Niall. S radosťou súhlasil, že so mnou večer skočí do parku.
Keď som skončila, čakal ma na mieste, kde ma zvykne čakávať Luca. Podišiel ku mne a objal ma.
„Hey darlin‘.“
„Hey.“
„What’s up?“ zjavne postrehol nedostatok nadšenia v mojom hlase.
„Not much. Len menšie problémy s Lucom.“ Dodala som akoby mimochodom.
„Ouch. Chceš o tom hovoriť?“ neváhala som ani chvíľu. Opäť raz som Nialla zaťažovala mojimi problémami. Keď som však skočila s rozprávaním, cítila som sa o niečo lepšie. Potom sme sa dostali k jeho dňu. Historka ako Harry privítal Louisa vedrom ľadovej vody ma rozosmiala a ja som sa cítila ešte lepšie. Keď som si predstavila Louiho výraz v tvári, nedalo mi nesmiať sa.
Odprevadil ma až k vchodu.
„Takmer som zabudol.“ povedal, keď sme už čakali na taxík.
„V sobotu si nič neplánuj.“
„Čo bude v sobotu?“ zvedavo som sa opýtala.
„Prekvapenie. Podrobnosti ti poviem neskôr.“ žmurkol na mňa.
„Niall, myslíš, že to bude dobrý nápad? Vieš, teraz, keď som s Lucom nie príliš za dobre, no, neviem či je najlepšie tráviť ďalší deň s tebou a ešte viac ho tým podráždiť.“
„Nech pokojne príde aj on. Nech tam bude s tebou, je mi to jedno, len tam buď ty. Prosím.“ Jeden psí pohľad a ja som mu nevedela povedať nie.
„Tak teda dobre. V sobotu budem kde len budeš chcieť.“ Niallovi zažiarili oči. Objal ma, poďakoval, nastúpil do taxíka a odišiel.
Niks už bola doma a telefonovala s Lil. Pridala som sa k nim. Uvedomila som si, ako mi tieto rozhovory chýbali. Klebetili sme do polnoci. Lil spomínala problémy s Jakubom. Nemohla som tomu veriť. Som si však istá, že to ľahko prekonajú a všetko bude medzi nimi také krásne, ako doteraz.
Spať som šla s čistou hlavou. Luca a Niallova sobota ma mátali až v snoch.