Cuz I can love you more than this 22

Nedočkavo poklepávam nohou. V ušiach mi znejú posledné tóny Moments a pri nohe mi podriemkáva Bonnie. Sedím v letiskovej hale a čakám na Niallove lietadlo. Malo by priletieť asi o desať minút. Moje nadšenie sa od včera stupňovalo každou minútou. Luca mal byť včera celý deň so mnou, no keď si všimol, že som myšlienkami inde a nemôžem obsedieť na jednom mieste, vzdal to a nechal ma samú. Ani Niks to so mnou nevydržala a odpratala sa k Derekovi. Samozrejme som nemohla spať ani čítať. Tak som len čumela do stropu. Rozmýšľala som, prečo ma to tak zobralo.

Po tom, čo som Lucu zatiahla do môjho bytu sa čosi zmenilo. Trávila som s ním viac času, ako doteraz. Nie však tak veľa, aby som si nenašla čas na telefonát s Niallom. Boli sme však spolu v škole, po škole, po práci. Niekedy ma dokonca prišiel aj ráno čakať pred vchod. Chcela som byť s ním, no často sa mi stávalo, že som myšlienkami odbehovala k Niallovi. Chýbal mi. Viac, ako som si chcela pripustiť. Neprišla som však na to, prečo. Lil bola moja najlepšia kamarátka a tiež mi chýbala. Nie však tak intenzívne ako Niall. Napadlo ma aj, či ho stále beriem ako kamaráta. Túto myšlienku som ihneď zavrhla. Mám predsa Lucu. A milujem ho.
Bonnie sa zrazu postavila a natrčila uši. Bola celá napätá a pozerala sa jedným smerom. Pozrela som sa tam a v bruchu sa mi rozlietali motýle. Kráčal smerom ku mne. Ovešaný batožinou, vysmiaty od ucha k uchu. Vedľa neho kráčal nejaký namakaný chlap v čiernom. Asi ochranka. Letisková hala bola poloprázdna. Pár ľudí priletelo spolu s Niallom a čakali na nich rodinný príslušníci.
Pustila som Bonniene vodítko,  vyskočila na rovné nohy a rozbehla sa k nemu. Skočila som mu okolo krku a on so mnou zatočil. Zhlboka som vdýchla jeho vôňu a konečne sa upokojila.
„Hey.“ Zašepkal mi do vlasov a mne telom prešli zimomriavky. Počuť jeho hlas naživo je úplne niečo iné ako počúvať ho dva týždne cez mikrofón na tablete. Neporovnateľne lepšie. Bonnie mu začala skákať po nohách a dožadovať sa jeho pozornosti. Pustil ma z objatia a zohol sa k nej. Jemne ju pohladkal po hlave a potom si ju vzal na ruky. Začala mu oblizovať tvár a on sa začal smiať. Bože, ako mi chýbal ten jeho smiech! Konečne som ho počula naživo. Taktiež bolo príjemné pozerať sa na jeho tvár bez kociek.
„Tak? Máš na dnes nejaké plány?“ opýtal sa.
„Nie, dnes som celá len tvoja.“ Žmurkla som naňho a on sa opäť zasmial.
„Tak to musím využiť.“ Majetnícky ma objal okolo pása a ťahal ma preč z letiska. Cestou sme stretli pár fanúšičiek. Niall mi podal Bonnie, vyobjímal ich, vyfotil sa s nimi a porozdával podpisy. Potom sme pokračovali v ceste k autu. Niall si do kufra zložil veci a nasadli sme. Chlap, čo prišiel s ním nás zaviezol až k chlapcom domov.
Vošli sme dnu. Bolo tam akosi ticho. Nevedela som, kedy presne sa majú ostatní chlapci vrátiť, no Niall spomínal, že Harry a Zayn by už mali byť doma, keď príde. Nakoniec sme započuli slabé hlasy. Ozývali sa z obývačky. Prešli sme chodbou a zamierili rovno tam. Na pohovke sedel Harry a s ním nejaké dievča. Skoro mi oči vypadli, keď som si uvedomila, kto to je. Sue! Spomínala mi, že sa jej Harry po Niallovej oslave ozval, nič viac však nechcela prezradiť. Neviem, čo bolo dôvodom, no určite som nečakala, že ich tu teraz nájdem spolu sedieť. Ona opretá o Harryho hruď, prsty prepletené. Vyzerali ako fotka z časopisu. Obaja sledovali nejaký film, čo bežal v telke. Keď sme s Niallom vošli, odtrhli pohľad od obrazovky a pozreli na nás. Harry sa usmial a Sue sa hneď narovnala. Pozrela sa na mňa a vytrieštila oči. Usmiala som sa na ňu no pridala varovný pohľad. Toto mi bude musieť ešte vysvetliť.
„Ahojte.“ povedali sme naraz ja s Niallom aj Harry so Sue. Hneď potom sme sa začali smiať.
„Nevedel som, že prídeš tak skoro.“ Povedal Harry.
„Ale rozhodne vitaj doma.“ Podišiel k Niallovi a objal ho.
„A teba som už tiež dlho nevidel.“ Tiež ma objal.
„Veď ani ja teba. A vidím, že máš celkom zaujímavú novinku.“ Zasmiala som sa.
„Nechceli sme, aby ste sa to dozvedeli takto, ale už bude asi márne zapierať to.“  Harry podišiel k Sue a jemne ju pobozkal na líce. Ona sa mierne začervenala a sklopila zrak.
„Ako dlho?“ opýtala som sa stále s úsmevom.
„No, od oslavy sme tak akosi v kontakte a predvčerom sme sa prvýkrát stretli. Hneď ako som prišiel domov.“ Objasnil mi situáciu Harry. Trochu ma štvalo, že mi Sue nič nepovedala. To si s ňou však vybavím neskôr.
„Tak vám teda gratulujem.“
„Myslím, že by sme ich mali nechať samých.“ Povedal Niall a ja som len prikývla.
„Tak čo ideme robiť, princezná?“ opýtal sa, keď sme vyšli z obývačky a on si to namieril do chodby po veci.
„Najskôr asi pohľadám Bonnie a potom je program už len na tebe.“ Niekam mi zdrhla. Začala som ju hľadať a na celý dom som vykrikovala jej meno. Pribehla asi po dvoch minútach, v papuľke držala niečiu ponožku.
„Kam si sa to zatúlala?“ karhavo som jej povedala a snažila sa vytrhnúť  ponožku z pevného zovretia jej zubov. Nepovolila a tak som ju nechala.
„Niekto práve prišiel o ponožku.“ Oznámila som Niallovi, keď zišiel späť dole.
„To nevadí, u nás je ponožiek a ponožiek.“
„Tak, aký je plán?“ opäť som sa ho opýtala.
„No, rád by som sa najskôr osprchoval, ak by ti to nevadilo.“
„Neviem, neviem. Asi neprežijem, že budeš čistý a voňavý. Jasné, bež. Spravím ti zatiaľ niečo pod zub?“
„Si poklad.“ Pusa na líce a už ho nebolo. Odpratala som sa do kuchyne a otvorila chladničku. Povyťahovala som odtiaľ všetko možné a spravila mu sendvič. Kým sa prirútil späť, pochutnávala som si na tom svojom. Kým som ho stihla dojesť, on mal svoj už zjedený. Vybral z chladničky džús a colu, vzal dva poháre a vyšli sme do jeho izby. Ľahla som si na posteľ. Ľahol si ku mne a rozprávali sme sa. Poprosila som ho, aby niečo zahral. Vedel, že More than this je moja najobľúbenejšia skladba, a tak ju pomaly vybrnkával a potichu si pospevoval.
Celý deň sme strávili v jeho izbe. Potom ma šiel odprevadiť domov. Chcela som si pôvodne zavolať taxík, no s Bonnie by som aj tak musela ísť ešte na prechádzku.
„Chýbala si mi.“ Povedal, keď sme sa lúčili a on ma držal v objatí.
„Aj ty mne. Nevieš si predstaviť ako.“ Odpovedala som a odtiahla sa od neho. Keby som to nespravila teraz, tak už asi nikdy.
„Ver tomu, že viem. Ďakujem za krásny deň. Ahoj.“ Usmial sa na mňa, nastúpil do vyčkávajúceho taxíka a odišiel.
V byte som si to namierila rovno do izby. Niks už bola zalezená v tej svojej. Šla som ju pozdraviť a opýtala som sa jej, aký mala deň. Skvelý, prirodzene. Veď bola celý čas s Derekom. Keď som si potom ľahla do postele, pýtala som sa sama seba, prečo ja nie som taká šťastná a spokojná po dni strávenom s Lucom. Zaspávala som s pocitom viny.