Cuz I can love you more than this 21

„Bye, Darling“ Niall sa na mňa posledný krát usmial a potom vypol webku. Odhlásila som sa zo Skypu a vypla tablet. Už je preč viac ako týždeň. Je mi za ním smutno. Takéto telefonáty ani zďaleka nenahrádzajú jeho prítomnosť. Neviem prečo je tomu tak. Všetko je, akoby bol pri mne. Každý deň mi zavolá a najmenej hodinu si naňho vždy nájdem. Porozpráva mi, čo je nové doma, ja jemu zas, čo je nové v škole, s Lucom, a tak všeobecne. Smejeme sa a nebyť toho, že má trochu skockovanú tvár, niekedy mám takmer pocit, akoby sedel vedľa mňa. Aj tak to však nie je ono. Nejdeme spolu do parku, neobjíme ma.
Neviem, ako to vydržím, keď bude preč tri mesiace. Príliš som sa naňho naviazala. Trávila som s ním každý deň aspoň chvíľu a zrazu tu nie je. Jasné, mám Lucu, ale on nie je Niall. S ním sa necítim tak uvoľnene, tak dobre. Tak sama sebou. Nemôžem ich dvoch však porovnávať. Každý pre mňa znamená niečo iné, každého mám rada trochu inak.
Vstala som z postele a dotrepala sa do kuchyne. Dnes mi odpadla jedna prednáška, takže som mala pred prácou trochu viac času. Niks bola v škole, Luca tiež a ja som nevedela, čo so sebou. Niall musel končiť, pretože šiel s rodinou niekam na výlet. S Bonnie som už von bola. Rozhodla som sa, že si niečo navarím na obed. Z chladničky som vytiahla kuracie prsia a nakrájala ich na rezance. Do vody som dala variť ryžu. Mäso som udusila a spravila zeleninový šalát. Najedla som sa, umyla riad a stále mi ostalo niečo vyše hodiny, kým sa mi začne pracovná doba. Doma som nemohla obsedieť. Neviem, čo so mnou bolo. Pustila som si hudbu a ľahla na posteľ. V hlave som však mala len obraz smejúceho sa Nialla. Čo to so mnou, dopekla, je? Už som sa naštvala sama na seba. Prudko som skočila z postele, zhrabla som tašku, obula si tenisky a vyšla z bytu. Dvere som zabuchla trochu hlasnejšie ako zvyčajne. Vyšla som von. Počasie bolo odporné. Fúkal studený vietor a obloha bola takmer čierna. Aspoň nepršalo. Do uší som si dala slúchadlá a ruky vložila do vreciek mikiny. Mikiny, ktorú som mala na sebe v deň, keď sme sa s Niallom spoznali. Sklonila som hlavu a len tak nechala nohy kráčať.
Cestu do parku som vôbec nevnímala, až kým som si nesadla na lavičku. Obzrela som sa dookola a uvedomila si, že je to „naša“ lavička. V ušiach mi práve znelo More Than This a mne sa do očí začali tlačiť slzy. Zarazila som sa. Žeby mi Niall chýbal až tak? Nie, to určite nebude kvôli nemu. Ale kvôli čomu potom? Asi len potrebujem niekoho pri sebe. Pri Niallovom sóle som zavrela oči. Pripomenulo mi to chvíle, keď mi len tak spieval. Pousmiala som sa. Ešte päť dní a bude doma. Keď som ho bola odprevadiť na letisko, neplakala som. Ani mi nenapadlo, že mi môže takto chýbať. Keď sa vráti, asi ho udusím mojim objatím. Zuzana, spamätaj sa!
Vstala som z lavičky a pomalým krokom kráčala smerom k obchodu. Prišla som tam o dobrú štvrťhodinu skôr. Prezliekla som sa a začala trochu skôr ako som mala. Roboty bolo, našťastie, veľa, a tak som nemala veľa času na zamýšľanie sa.
O deviatej som zmorená vyšla von. Luca tam stál opretý o stenu a čakal na mňa.
„Hey honey.“ Privítal ma pusou na líce. Ja som sa k nemu silno pritisla a objala ho najviac, ako to šlo. Neuľavilo sa mi.
„Wow, zlato, rozpučíš ma.“ Zasmial sa mi do ucha. Povolila som zovretie a následne ho pobozkala. Bozk mi opätoval, potom ma chytil za ruku a vykročili sme k môjmu bytu.
„Tak čo, aký si mala deň?“
„Zlý, zlý, zlý.“
„Prečo?“ ustarostene sa opýtal.
„Vieš, že ani neviem? V škole to bolo ešte celkom dobré, no keď som prišla domov, celé sa to akosi zvrtlo a moja nálada klesla pod bod mrazu.“ Nialla som z našej debaty radšej vynechala.
„To bude fajn. Aj mne sa stáva, že niekedy mám proste zlý deň.“
„Kašli na to. Keď si pri mne, je to lepšie. Aký bol tvoj deň?“
„Môj bol výborný. V škole som mal takmer voľno, profesori sa dnes rozhodli, že budú mať extra krátke prednášky o ničom, takže som sa viac menej nudil.“
„Niekomu sa žije.“ Podpichla som ho.
„Niekto si vie dobre vybrať.“ Zasmial sa.
„Ty môj šťastkár. Hneď som späť.“ Vlepila som mu pusu a vybehla hore po Bonnie. Na stole som našla odkaz od Niks. Zas dnes spí u Dereka. Zbehla som dole.
„Tak som späť.“ Vybrali sme sa do parku. Prechádzka trvala dlho, nechcelo sa mi vracať do prázdneho bytu. Raz sme sa však vrátiť museli, keďže zajtra nás čaká škola a potrebujeme sa aj vyspať. Stáli sme pred vchodom a lúčili sa.
„Tak ahoj, zajtra.“ Povedal Luca a už už sa otáčal na odchod. Pritiahla som ho späť a ešte raz ho pobozkala. Trochu vášnivejšie ako zvyčajne. Najskôr sa prekvapene zdráhal, potom mi však moje vášnivé bozky oplácal. Rukou mi z chrbta prešiel tesne pod zadok a potom mi ňou zablúdil pod tričko. Z pier sa mi vydral jemný vzdych. Keď prešiel svojimi perami na môj krk, neudržala som sa. Pritiahla som si jeho pery späť na moje a ťahala ho hore schodmi. Skoro som sa potkla o Bonnie a zakopla som o schod. Schmatla som ho za ruku a vybehli sme do bytu. Ledva som stihla odopnúť Bonnie, už ma opäť bozkával. Skopli sme z nôh topánky a on ma oprel o stenu na chodbe. Stiahla som z neho jeho koženú bundu a on mi cez hlavu prevliekol mikinu. Jemne ma nadvihol, ja som trochu vyskočila a nohy mu obtočila okolo bedier. S ľahkosťou ma preniesol do mojej izby, kde ma jemne položil na posteľ. Ľahol si na mňa a stále ma neprestával bozkávať. Z pier prešiel na krk a rukami mi vyhŕňal tričko. Z krku prešiel na odhalenú časť brucha. Vyzliekol mi tričko a chystal sa rozopnúť podprsenku, keď som sa prevrátila naňho. Obkročmo som na ňom sedela a s rukami pod jeho tričkom som ho bozkávala. Keď mi tričko začalo prekážať, vyzliekla som mu ho a začala sa pohrávať s gombíkmi a zipsom na jeho nohaviciach. Dala som si načas a keď som videla, že už ich nevydrží mať na sebe ani sekundu, rozopla som ich a stiahla z neho. Rozopol mi podprsenku a odhodil ju niekam vedľa postele. Prevalil sa späť na mňa a všetku svoju pozornosť venoval mojím rifliam. Dal mi ich dole a krátko za nimi šli aj moje nohavičky. Ležala som pod ním úplne nahá. Neprestával ma bozkávať a hladiť. Stiahla som z neho posledný kus oblečenia. Keď som mu jemne prešla rukou po jeho “pýche“, zastonal. Pritiahla som si jeho pery na svoje. Ruky mu však ostali voľné. Prešiel nimi po celom mojom tele. Zastavil sa na najcitlivejšom mieste. Bola som pripravená. Vnikol do mňa. Najskôr váhavo, pomaly, potom prirazil silnejšie. Zrýchlil tempo a ja som sa prispôsobila. Rukami som mu hladila chrbát a pritláčala si ho ešte bližšie. Zrýchlene som dýchala a čoraz hlasnejšie stonala. Vyvrcholil krátko po mne.
Keď som mu už ležala v náručí, pobozkal ma do vlasov.
„Ľúbim ťa.“ Pošepkal a mne po celom tele vyskočili zimomriavky.
„I love you, too.“ Otočila som hlavu a pobozkala ho na pery. Po chvíli som na chrbte cítila, ako sa mu pravidelne dvíha hruď. Zavrela som oči. Posledná vec, čo si pamätám, bola Niallova vysmiata tvár.