Cuz I can love you more than this 20

Od rána nemyslím na nič iné. Je piatok a ja sedím na prednáške angličtiny. Pani Markerová niečo vykladá, no ja ju nevnímam. Nepíšem si ani poznámky. Zas budem musieť poprosiť Nicolle alebo Sue, aby mi poslali tie ich. Ako dopadne dnešný večer? Luca sa kvôli tomu so mnou takmer nerozpráva. Ráno, tak ako každé tento týždeň, ma čakal pred školou. O oslave som mu povedala v utorok a odvtedy sa mi ju snaží vyhovoriť. Niallovi stále neverí.
Nechcel však ani počuť o tom, že by tam šiel so mnou. Dnes ráno ma len letmo pobozkal. Chvíľu sme kráčali mlčky, potom s tým opäť začal. Povedala som mu, že sa s ním o tom nemienim baviť. Niall je môj kamarát a nebudem ho zanedbávať len preto, že Lucovi sa to nepáči. Dosť pre mňa bude, keď bude preč tie tri mesiace. Teraz si ho chcem ešte užiť, kým sa dá.
Zazvonilo a ja som vyšla na chodbu. Lucu som nikde nevidela a tak som sa pobrala do ďalšej posluchárne. Ekonómia. No zbohom. Pán Meyer mi stále akosi nesedel. Bol podľa mňa ešte prísnejší ako sa o ňom vravelo. Znechutene som si sadla a čakala, kým začne hodina. Sue sa na mňa začudovane pozrela. Celý týždeň ma nevidela sedieť pred hodinou v triede.
„Stalo sa niečo?“ ustarostene sa opýtala.
„Všetko je fajn. Luca asi nemá na mňa náladu.“
„Stále je nahnevaný kvôli tomu dnešku, čo?“
„Nahnevaný nie je to správne slovo. On sa urazil. Dúfam, že ho to čoskoro prejde. Nechcem mať dnes večer plnú hlavu jeho. Chcem sa baviť.“ Sue na mňa chápavo pozrela a sadla si na obvyklé miesto predo mňa. Hodina začala. Zas som bola celý čas mimo. Profesor ma niekoľkokrát upozornil, že si mám písať poznámky. S ťažkosťami som sa sústredila, no poslúchla som ho. Asi na desať minút a potom sa moje myšlienky opäť odkotúľali inam.
Takto nejako som prežila celý deň v škole. Luca ma potom šiel odprevadiť domov. Zobrala som Bonnie a šli sme spolu aj na prechádzku do parku.
„Trochu som premýšľal.“ Začal a ja som už tušila, čo bude nasledovať.
„Luca, nechaj to tak. Dnes tam pôjdem či sa ti to páči alebo nie. Niall je môj kamarát a...“ skočil mi do reči.
„Necháš ma dohovoriť? Chcem ti povedať, že som si to všetko premyslel a bol som hlúpy. Mal som ti veriť.“
„Takže mám oficiálne povolenie tam večer ísť?“ opýtala som sa a keď odpovedal ‚áno‘ spadol mi kameň zo srdca.
„Ďakujem.“ povedala som mu a bozkom dokázala, ako vážne to slovo myslím.
Prišli sme späť k nášmu bytu, rozlúčili sa a ja som sa začala chystať. Niks už pobehovala po byte v župane a nevedela, čo skôr. Ja som si najprv dopriala dlhú horúcu sprchu. V osuške som vošla do šatníka a chvíľu si vyberala, čo na seba. Nakoniec som sa rozhodla pre svetlé, obtiahnuté rifle a čierne tričko, ktoré mi voľne padalo na jedno rameno. Vlasy som si natočila a nechala voľne padať okolo tváre. S make-upom som príliš neexperimentovala, ostala som pri obvyklej jemnej vrstve a maskare. Pri odchode som si na nohy obula čierne lodičky, na seba natiahla čiernu bundu, do ruky som zhrabla kabelku a darček pre Nialla a spolu s vyfintenou Niks sme vyšli z bytu. Dole nás už čakal taxík, v ktorom sedel Derek. Nasadli sme a vyrazili.
Klub sa už začal pomaly zapĺňať ľuďmi. Sue s Nicolle nás už čakali pri rezervovanom stole. Prisadli sme si a čakali, kým dorazia chalani spolu s ich polovičkami. Nemuseli sme čakať dlho. Stavím sa, že keby malo byť podľa Nialla, už tu sedia od obeda a čakajú na začiatok. Zas bude mať okusané všetky nechty. Privítali sme sa a ja som všetkým predstavila Sue a Nicolle. Potom sme si všetci posadali a objednali drinky. Pred prípitkom nám DJ na moje želanie zahral ‚Happy Birthday To You‘ v nejakej zremixovanej verzii. Spievali všetci v klube aj keď pravdepodobne nevedeli, čo sa deje.  Po pesničke každý povedal nejaké to slovo na prípitok.
„Na Nialla! Toho najbláznivejšieho človeka, ktorého poznám!“ so smiechom povedal Harry. Vyzeral, že si niečo chlipol už pred začiatkom oslavy. Potom som zdvihla pohár ja a predniesla svoj prípitok.
„Na Nialla, človeka, ktorý aj napriek tomu, ako krátko sa poznáme, pre mňa znamená veľmi veľa. Pretože vždy, keď som ťa potrebovala, stál si pri mne. Všetko najlepšie!“ Ostatní chalani spolu s babami  ešte pridali pár výkrikov typu ‚You da best!“ a ‚We luv ya, Nialler!‘ a všetci sme dvihli drinky do spoločného štrngnutia. Keď sme si všetci odpili, Niall dostal darčeky. Museli sme im vyhradiť extra miesto, taká kopa z nich bola. Niall ich zatiaľ neotváral, vraj si to nechá na neskôr, teraz sa ide tancovať. Ako to dopovedal, postavil sa a vytiahol ma na parket. Keďže bol poloprázdny a ja som v sebe mala ešte len glg z môjho drinku, hanblivo som sa rozhýbala. Keď nás však obklopili ostatní, pomaly som sa uvoľnila a začala hudbu doslova cítiť. Sem tam sme s Niallom odbehli k stolu, aby sme sa napili.
Pri jednej návšteve stola si sadol a stiahol ma k sebe. Začudovane som naňho vyvalila oči. Trochu pripito sa zasmial.
„Tvoj darček. Chcem ho vidieť. Hneď“ tak  som sa teda začala hrabať v kope darčekových tašiek a krabíc. Vytiahla som zelenú tašku, na ktorej bola nakreslená slnečnica. Možno sa trocha nehodila, no mne prišla dokonalá. Spojenie zelenej a žltej. Niallova obľúbená farba a moja obľúbená farba. Otvoril tašku a vytiahol z nej plyšového anjela. Anjel mal na ruke pripnutý náramok.
„Možno trochu gýčové, no pri toľkom cestovaní mi prišiel strážny anjel ako dobrý nápad. A je nerozbitný.“ Žmurkla som naňho.
„A náramok...chcela by som cestovať s tebou, tak som si povedala, že keď budeš nosiť niečo odo mňa, bude to, akoby som s tebou celý čas bola. A keďže na krku ti prívesok už visí...“ Slabo som sa usmiala a čakala na jeho reakciu. Pozerala som do stola a on nereagoval. Nevedela som, čo si mám myslieť. To sa mu tie darčeky nepáčia? Jedným očkom som sa naňho pozrela. Na lone mal položeného anjela a snažil sa pripnúť si náramok. Od toľkej námahy si až hrýzol jazyk.
„Ukáž, pomôžem ti.“ Zasmiala som sa a natiahla sa za jeho rukou. Jediným pohybom som mu pripla náramok a ruku siahla späť. Naklonil sa ku mne. Chvíľu mi pozeral do očí.
„Budeš stále so mnou, aj keby som na ruke nenosil viditeľný dôkaz.“ Povedal nakoniec, na líce mi vlepil pusu a na dlho ma uväznil v jeho objatí.
„Ďakujem.“ Šepol mi do ucha a odtiahol sa. Usmiala som sa naňho. K stolu prišli aj ostatní  začalo sa veľké vybaľovanie darčekov. Ja som sa nenápadne vytratila von. Potrebovala som trochu čerstvého vzduchu.  Oprela som sa o stenu klubu a zhlboka sa nadýchla. Po chvíľkovej  úvahe som z tašky vybrala krabičku cigariet. Mala som ju stále so sebou. Pre istotu. Pre okamihy, ako bol tento, kedy som jednoducho dostala chuť len tak zo seba vyfúknuť dym. V hlave som mala plno myšlienok. Povedala som si, že si tento večer užijem, no takejto slabej chvíli som sa akosi nedokázala vyhnúť. Zrazu bolo toho na mňa priveľa. Nevhodný čas a miesto na takéto úvahy, no doľahlo to na mňa. Príliš veľa zmien za príliš krátky čas. Keď som si však uvedomila, že všetky zmeny boli k lepšiemu, s úsmevom som sa vrátila späť do klubu. Všetci ešte sedeli pri stole a dobre sa bavili. Všimla som si, že Harryho ruka spočívala na Sueinom stehne a Zayn mal ruku prehodenú cez operadlo Nicollinej stoličky. Žeby sa nám rysovali ďalšie páriky? Čas ukáže. Harold však rozhodne nezaháľa. Sue zachytila môj pohľad a zoširoka sa usmiala. Úsmev som jej opätovala. Odvrátila pohľad a ďalej sa venovala debate pri stole. Kým som prišla k stolu, preplietli si s Harrym ruky. Bol na nich pekný pohľad. Žeby toto bola tá, ktorá uzemní Harryho Stylesa?
Sadla som si na svoje miesto a Niall na mňa spýtavo pozrel. Asi mu bolo čudné, že zo mňa ide taká zima. Chytil ma za ruku a pevne ju stisol. Následne ma vytiahol zo stoličky a naše kroky smerovali opäť na parket.
Pretancovali sme celú noc. Povymieňali sme si partnerov, najlepšie sa mi aj tak tancovalo s Niallom. Boli sme akosi podivne zohratí. Z klubu sme šli ešte do pizzerie, všetci sme boli hladní ako vlci. Sue s Nicolle sa od nás potom oddelili, pretože bývali opačným smerom, akým sme mali my všetci namierené. Všetci sme sa s nimi rozlúčili. Harrymu a Zaynovi to trvalo trochu dlhšie, pretože si ešte vymieňali čísla. Harold uštedril Sue letmý bozk na líce a ona, so širokánskym úsmevom na tvári, odplávala k taxíku.
My sme domov  prišli okolo pol šiestej ráno spolu dodávkou chlapcov a ako aj po mojej oslave, Niall šiel so mnou do parku. Na nohy som natiahla tenisky a vyrazili sme.
„No čo, páčilo sa ti?“
„Žartuješ? Bola to skvelá oslava! Lepšiu som si asi ani nemohol priať.“
„No, zas nepreháňaj, vždy mohlo byť lepšie.“
„Pochybujem. Inak, kam si to odišla? Bolo z teba cítiť zimu.“
„Bola som sa len nadýchať trochu vzduchu.“
„Myslel som si, že si bola pozdraviť Lucu.“
„To ťa ako napadlo?“ zasmiala som sa nad absurdnosťou tej predstavy.
„No, nechcel ťa pustiť, tak som myslel, či ťa neprišiel skontrolovať.“
„Nakoniec mi udelil oficiálne povolenie. Povedal, že nad tým rozmýšľal a že by mi mal viac veriť.“
„Neverím! Naozaj? Tak to sa musel dlho zamýšľať, kým to pochopil.“ Trochu som nepochopila túto poznámku, no nechala som to tak.
„Všimol si si dnes večer Harryho so Sue?“ zmenou témy som prešla na istejšiu pôdu.
„Všimol. Vyzerá to nádejne, čo?“
„Myslíš? U Harryho? Ale aj mňa napadlo, že či náhodou ona nebude konečne tá pravá preňho.“
„Keby to s ňou nemyslel vážnejšie, ver tomu, že by to dnes neskončilo pri tej puse na líce.“ Zasmial sa Niall. Rozoberali sme dnešnú noc až kým sme sa nevrátili pred môj vchod. Niall si zavolal taxík.
„Chcem sa ti ešte raz poďakovať. Za celý večer, za krásne darčeky, za tance. Jednoducho za všetko, čo si pre mňa urobila. A nie len dnes.“ povedal mi a silno ma objal.
„Už ďakuješ viac ako ja. A Niall? Dusíš ma“ zasmiala som sa a on povolil zovretie. Nepustil ma však.
„Nakazila si ma tým ďakovaním.“ Zasmial sa mi do ucha. Prišiel taxík a on ma pustil. Ešte pusa na líce, pohľad do očí, jedno tiché ‚ďakujem‘ a zmizol vo vnútri taxíka. Vybehla som po schodoch a otvorila dvere bytu. Odopla som Bonnie, nasypala jej do misky granule a zaliezla do mojej izby. Zhodila som zo seba veci, obliekla pyžamo a zaliezla pod perinu. Z Nikinej izby sa ozýval tlmený chichot a hlasy. Derek spí u nás. Vraj by sa mu neoplatilo cestovať teraz domov. Ráno by aj tak opäť prišiel. Zavrela som oči a až vtedy som si uvedomila, aká som v skutočnosti unavená. Neviem, či prešlo päť minút a ja som si už užívala môj vlastný bezproblémový svet.