Cuz I can love you more than this 19

„Ahoj.“ Povedala som Niallovi do telefónu. Akurát som kráčala do školy, keď mi zavolal. Niks začína dnes až poobede, takže som šla sama.
„Zdvihla si.“ Vydýchol si.
„Jasné, že som zdvihla. Prečo by som nemala? Ja tiež niekedy jednoducho nemám náladu.“
„Takže si mi ten včerajšok odpustila?“ v hlase mu bolo cítiť úľavu.

„Vravím, že nebolo čo odpúšťať.“ Usmiala som sa. Keď som ráno vstala, zas som rozmýšľala o všetkom, čo sa stalo včera. K Niallovi som nebola spravodlivá. Bol to dlhý deň, určite bol unavený, preto tak reagoval.
„Som rád, že si to tak vzala. Aj tak sa ti však musím ospravedlniť. Prepáč, že som ti pokazil radosť. Naozaj som nechcel. Ja....len...no tvoja správa ma veľmi zaskočila. Viem, že ho máš rada a viem, že z tvojej strany som to mohol čakať. To on. Neviem, nepáči sa mi. To predtým a teraz...“
„Niall, kašli na to. S ním som si už všetko vysvetlila. Všetko je v najlepšom poriadku.“ Zahriakla som ho.
„Prepáč. Len sa o teba bojím. Ten chlapec sa mi ani trochu nepozdáva.“
„Neospravedlňuj sa toľko. Nehnevám sa na teba. Ja sa na teba asi ani hnevať neviem. Ten piatok platí, jasné?“
„Piatok? Aha, jasné. Chcel som ti ešte povedať, aby si sa mi neopovážila nič kúpiť.“
„Neskoro.“ V duchu som mu vyplazila jazyk a zabočila za roh. Objavila sa predo mnou škola. Vládol pred ňou čulý ruch. Každý bol ešte von, pretože na tunajšie pomery bolo von pekne, čo znamená, neprší. Niall si povzdychol.
„Mohol som si myslieť. Mal som ťa varovať skôr.“ Vyčítal si.
„Nepomohlo by to.“ Zasmiala som sa.
„Skúsiť som to mohol. Dnes robíš, že?“ povzdychla som si. Už len pomyslenie na celé poobedie strávené v obchode mi prinášalo hrôzu.
„No, chudobní študenti musia nejako zarábať.“
„To máš teda pravdu. Večer park?“
„Čo iné mi ostáva? To malé šidlo bude musieť ísť von.“
„Dobre, tak budem čakať. Pri lavičke.“
„Budem rada. Musím končiť, už som pred školou. Prajem ešte krásny deň. Ahoj.“
„Aj tebe pekný deň. Večer sa vidíme. Ahoj.“ Zložila som a pridala do kroku. O necelých desať minút zvoní na prvú prednášku a ja musím ešte niečo prediskutovať s Nicolle. Minule vravela, že sa vyzná v tunajších kluboch. Chcem, aby mi poradila nejaký na piatok.
„Mornin‘“ niečie ruky ma objali okolo pása a otočili k pôvodcovi pozdravu. Potom som už len zavrela oči a vychutnávala bozk, ktorý nasledoval.
„Hey.“ Vydýchla som, keď som ho od seba jemne odstrčila.
„Prepáč, no trochu sa ponáhľam.“
„Tak sa môžeme ponáhľať spolu.“ Odpovedal Luca a preplietol si so mnou prsty.
„Len tak mimochodom, kam sa ponáhľame?“
„Chcem sa ešte stihnúť porozprávať so spolužiačkou, kým mi začne prednáška.“ Vysvetlila som mu a on len prikývol.
„Niečo dôležité, predpokladám.“
„Keby nie, tak sa od teba ani nehnem.“ Povedala som mu a vlepila pusu na líce. On však zastal a pritiahol si ma. Skoro ma tým bozkom pripravil o všetky myšlienky. Nakoniec som ho odstrčila. Zaúpel.
„Fakt to nepočká?“ pýtal sa nepúšťajúc ma zo zovretia jeho rúk. Neochotne som sa mu vykrútila.
„Neveríš, že by som s tebou bola, keby to nebolo také naliehavé?“ naoko prísne som sa ho opýtala. Na chvíľu zaváhal.
„Pravdu povediac som si nie istý, pretože som ešte nemal čas si to overiť.“ So smiechom som si ešte raz stúpla na špičky a jemne ho pobozkala.
„I love you.“ Povedala som. Potom som sa však otočila a utekala do triedy. Nicolle tam už sedela. Stihla som je vysvetliť situáciu a ona mi ochotne poradila. Kvalitný, menší klub kde nechodí až tak veľa ľudí. Vraj sú také len dva. Jeden je podľa nej lepší. Poďakovala som jej. Určite dám na jej názor. Do triedy vbehla zadychčaná Sue. Tesne pred profesorom. Usmiala sa na nás a posadila sa do lavice.
Hodiny ubiehali ako na bežiacom páse. Prestávky ešte rýchlejšie. Každú jednu som trávila s Lucom. Dievčatá ho už stihli okomentovať. Keď mi začali opisovať, aký je krásny, nemohla som sa prestať smiať.
Po škole ma šiel odprevadiť domov. Dali sme si krátku prechádzku po parku s Bonnie, rozlúčili sa a ja som utekala do práce. Tam sa čas vliekol ešte pomalšie ako zvyčajne. Zákazníkov bolo tak akurát, no aj tak som mala veľa času na rozmýšľanie. V hlave som si prehrávala celý včerajší večer a každý jeden bozk a dotyk z dneška. Nemala som pocit, že by to, čo mi včera povedal, nemyslel vážne. Aj tak ma prenasledovali pochybnosti o správnosti môjho rozhodnutia.
Počas pracovnej doby som ešte obvolala chlapcov a dievčatá. Všetkých som ich pozvala na Niallovu oslavu. Rozmýšľala som, či pozvať aj Sue a Nicolle. Nakoniec som ich zavolala. Nicolle by aj tak prišla, pretože by bola zvedavá, na čo mi bol taký klub. Nechcela som, aby mi potom jedna z nich niečo vyčítala. Mala som ich obe rada. Rozumeli sme si. Obe boli tak správne strelené. Ostatných spolužiakov som poznala po mene a to mi zatiaľ stačilo. Pribudli ako noví priatelia na facebooku a to bolo zatiaľ všetko.
Všetci sa sľúbili, že prídu. Bude to asi posledná spoločná akcia, pretože každý po nej niekam odchádza. Liam s Dan idú na dovolenku, keďže tú, na ktorú sa Liam tak tešil im pre nepokoje zrušili. Lou s El odchádzajú za Louisovou rodinou do Dancasteru. Zayn sa od rodiny vrátil, teraz ide s kamarátmi na dovolenku. Harry sa tiež chystá za rodinou. Kto by sa im čudoval? Neuvidia ich celé tri mesiace, kým bude trvať turné.
Keď hodiny ukazovali deväť, vyšla som z obchodu a vybrala sa domov. Kým som pracovala, muselo pršať, pretože chodník bol mokrý. Zobrala som Bonnie a kráčala k parku. Niks bola doma. Samozrejme bol u nás aj Derek. Sedeli rozvalení v obývačke, vyjedali popcorn a pozerali film. Podľa zvukov to bol nejaký horor. Asi vyberal Derek. Ja horory neznášam a nemyslím, že by ich Niks nejako milovala. Nevadili jej však. Myslela som si, že keď začne škola, Derek sa bude musieť venovať učeniu a nebude mať na Niks čas. Aj on sám to tvrdil. Spolu som ich videla skoro stále, no ani raz sa neučili. Možno má toho v škole menej.
Dorazila som k lavičke. Niall na nej sedel so sklonenou hlavou. Vyzeral smutne a zamyslene.
„What’s up?“ opýtala som sa ho a Bonnie mu skočila do náručia. Jemne ju pohladkal a pozrel sa na mňa. Usmial sa, no oči mal stále smutné.
„Not much“ odpovedal a postavil sa.
„Zase hádka s chlapcami?“
„No, tak nejak.“ Zjavne o tom nechcel hovoriť. Nenútila som ho.
„To bude fajn.“ Pohladila som ho po chrbte a on za to na mňa hodil ďalší smutný úsmev. Vyzeralo to vážne.
„Ja viem.“ Poznamenal a ďalej kráčal po mojom boku.
„Dnes som volala chlapcom. V piatok prídu. A...pozvala som aj dve moje kamarátky a Niks s Derekom. Dúfam, že ti to nebude vadiť. Keby áno, tak tie pozvania zruším.“
„Čo si blázon? Prečo by mi to malo vadiť? Ja som na tvoju oslavu doniesol všetkých tých bláznov a nepýtal som sa ťa na dovolenie. Ako si vtedy povedala ty, čím viac ľudí, tým lepšie.“ Pri spomienke mojej oslavy som sa usmiala. Dúfam, že tá jeho bude ešte pamätnejšia.
„Pozvala si aj Lucu?“ opýtal sa napätým hlasom.
„Uvažovala som nad tým, no nemyslím si, že by to bolo vhodné. Nemáš ho predsa rád.“
„Sue, pozri. Netráp sa tým, či ho mám alebo nemám rád. Je to tvoj priateľ a ja to akceptujem. Ak ho tam chceš, tak ho pozvi.“
„Som rada, že mi ponúkaš túto možnosť, no aj tak si myslím, že ne tvojej oslave nebude mať čo robiť. Dosť na teba totiž žiarli.“ V duchu som sa zasmiala. Spomenula som si na výraz na Lucovej tvári, keď som mu oznámila, že večer idem s Niallom von. Takmer sme sa kvôli tomu pohádali. Musela som mu skoro odprisahať, že Niall je len môj kamarát a nič s ním nemám.
„On žiarli na mňa?“ Niall vybuchol do smiechu.
„Neviem, či ja som tu ten, na koho treba žiarliť.“ Poznamenal tak potichu, že neviem, či sa mi to náhodou len nezdalo.
„Predpokladám, že Paul je automaticky pozvaný tiež.“ Povedala som a Niall prikývol.
„Budem potrebovať jeho číslo, aby som mu poslala adresu klubu.“ Niall mi nadiktoval číslo a pokračovali sme v rozhovore. Neprezradil mi, prečo bol na chalanov taký naštvaný. Pýtal sa ma, ako bolo v škole. Nemala som mu k tomu veľmi čo povedať, tak sme sa vrátili k nemu. Rozprával, čo mal dnes na obed, čo dnes robil. Smútok z očí sa mu pomaly vytratil a on sa opäť správal tak ako obvykle. Spolu sme sa smiali a okolo nás pobehovala Bonnie. Zas sme boli len my traja, a ten svet, plný starostí a problémov, pre nás neexistoval.