Cuz I can love you more than this 17

Ležala som na chrbte a vychutnávala si posledné tohtoročné letné slnečné lúče. Moje biele plavky prudko kontrastovali s okolím a mojím, ešte stále opáleným telom. S chlapcami, Dan, El, Niks a Derekom sme boli pri jazere niekde neďaleko Londýna. Akurát som uvažovala, či sa bude Niallovi páčiť darček, ktorý sme preňho s Niks vybrali. Nevedela som sa rozhodnúť, no keď mi Niall zavolal, keď som ho držala v ruke, neváhala som ani minútu a kúpila som to. Brala som jeho telefonát ako znamenie.
Volal mi, či mám na nedeľu program. Vraj hlásia pekné počasie, posledný teplý deň tohto leta. Povedala som mu, že nie, a tak sme sa spolu s Niks a Derekom ocitli tu.
Z mojich úvah ma zrazu vytrhlo pohladenie po líci. Opatrne som otvorila najskôr ľavé a potom pravé oko. Niall sa vedľa mňa opieral o lakeť ľavej ruky a hľadel na mňa.
„Prepáč, nechcel som ťa zobudiť. Mala si tam akúsi mušku.“ Povedal a ospravedlňujúco sa usmial.
„Nespala som. A ďakujem.“
„Viem ako neznášaš hmyz, tak som ju nemohol nechať, aby ti nejako ublížila.“ Zasmial sa a ja som ho štuchla do boku. Už som sedela a obzerala sa dookola. Všetci sa šantili vo vode. Všimla som si, že aj Niallovi z vlasov kvapká voda. Potriasol hlavou a uštedril mi spŕšku studenej vody.
„Tak toto si nemal!“ zvolala som a pokúšala sa postaviť z deky. Chytil ma za ruku a stiahol späť.
„Počkaj, chcem sa ťa ešte niečo opýtať. Ako si na tom?“ úsmev mi na tvári zamrzol, no sadla som si späť a pokúsila sa čo najneutrálnejšie odpovedať.
„Dnes už dobre. Od toho večera som ho nevidela, takže nemyslím tak na to, keď ho nevídam. Aspoň sa teda snažím.“ Zapozerala som sa do zeme.
„Tak to som rád.“ Povedal Niall a obaja sme ostali chvíľu bez slova sedieť. V hlave som si zas prehrala ten večer. Pri časti, keď ma vyložil na linku a ja som sa k nemu prisunula ešte bližšie som prudko pokrútila hlavou, aby som z nej vytriasla spomienky. Dnes nie. Posledný letný deň? Tak to si ho nenechám pokaziť ani náhodou!
Vyskočila som na rovné nohy a Nialla vytiahla z deky so mnou. Prekvapene na mňa pozeral.
„Som nepredvídateľná, už si si mohol zvyknúť.“ Povedala som mu, kým som ho ťahala do vody. Na tvári sa mu objavil šibalský úsmev. Trhnutím ma zastavil a vzal do náručia.
„Ja som si už zvykol a čo ty?“ zasmial sa zvonivým smiechom a bežal so mnou do vody. Kým som si uvedomila, čo ide spraviť, bola som pod vodu. Jednoducho ma odniesol do vody a potom ma pustil, aby som sa vlastnou váhou potopila.
„Niall Horan! Tak toto si prehnal!“ zvrieskla som len čo som sa vynorila a chytila dych. On však už plával do stredu jazera. Bol už dosť ďaleko. Pustil som sa za ním. Keď si všimol, že za ním plávam, vystrúhal samoľúby úsmev a spomalil, aby som ho mohla dobehnúť. V hlave sa mi rodil plán. Priplávala som k nemu.
„Mier?“ opýtal sa a na perách mu stále pohrával ten istý sebaistý úsmev. Naoko zdráhavo som pokrčila plecom a zahľadela sa mu do očí. Keď si bol istý, že mu odo mňa nič nehrozí a nebol pripravený na môj útok, zhlboka som sa nadýchla. Potom som už zbadala len jeho zdesený výraz v očiach, keď som ho zdrapila za plecia a prudko zatlačila pod vodu. Snažila som sa čo najrýchlejšie odplávať preč, no pre smiech som ledva dýchala. Chytil ma za nohu. Trhlo mnou a ja som začala metať rukami, aby som sa neutopila. Hlava sa mi na chvíľu dostala pod vodu a ja som sa napila vody. Keď som sa vynorila, Niall už bol oproti mne a schuti sa bavil na mojom výraze. Vypľula som zo seba vodu a nadýchla sa, čo mi pľúca stačili. Vyľakaná náhlym prívalom vody do pľúc som sa nevládala udržať na hladine a moja vlastná váha ma stiahla späť do vody. Zmätene som rukami trieskala okolo seba. Do niečoho narazili. Nechápala som, čo to je, až kým sa mi Niallove ruky neovinuli okolo pása a neťahali ma nad hladinu. S jeho pomocou som sa tam udržala. Keď som sa konečne nadýchala vzduchu, všimla som si Niallov zhrozený pohľad. Tak toto ti nedarujem. Škaredo som naňho zazrela a začala plávať ku brehu, ignorujúc jeho neustále ospravedlňovanie. Namosúrene som vyšla z vody a nenápadne sa obzrela, či si niekto všimol naše malé naťahovanie vo vode. Vyzeralo to, že každý bol príliš zahĺbený do vlastnej činnosti, aby si všímal ešte aj okolitý svet. Zazrela som však Nialla, ktorý ma nasledoval až kým som sa nezvalila na deku. Ešte stále sa ospravedlňoval, no ja som sa tvárila, že ho nevidím. Začalo mi však šklbať kútikmi úst. Zrazu prestal a ja som sa naňho zarazene pozrela. Má pocit, že som mu už odpustila? V očiach sa mu zablysklo. Spustil sa ku mne na deku a pomaly sa ku mne približoval.
„Horan, nech máš v pláne čokoľvek, okamžite s tým prestaň. Nestačilo ti?“
„Nie.“ Šepol a rukami mi začal pohládzať chodidlá. Lepšie povedané, začal ma štekliť. Od chodidiel prešiel k bruchu a krku. Neodradilo ho ani moje metanie a kopanie. Šikovne sa uhýbal, no stavím sa, že pár modrín mať bude.
„Dosť!“ podarilo sa mi vydýchnuť pomedzi smiech. Silno som kopla a on sa s kňučaním odsunul na bok. Trafila som najcitlivejšiu časť jeho tela.
„Koledoval si si o to.“ So smiechom som povedala a pozerala som, ako sa od bolesti zvíja na zemi. Netrvalo dlho a začal sa smiať tiež.
„Dobre, tak možno som si to trochu zaslúžil.“ Uznal nakoniec. Z vody vyšiel Lou s El a namierili si to rovno k nám. Lou zobral loptu a vytiahol Nialla zahrať si futbal. Postupne sa k nim pridali aj ostatní chalani a my, ženy, sme sa len tak vyvaľovali na dekách a rozprávali sa. Ohovárali sme chlapcov a pozorovali ich pri hre.
„Vďaka bohu, že je tu dnes Derek. Inokedy by ma Louis nútil ísť hrať s nimi, aby nehrali traja proti dvom. Derek ich perfektne doplnil.“ Podotkla El.
„Neviem, kde berú toľko energie. Celý deň šantia vo vode a teraz majú kopec síl ešte na futbal. Ja mám pocit, že sa z tejto deky nepohnem do konca života.“ Povedala Dan.
„Ja sa pohnem. Som hladná ako vlk! Idem do auta po jedlo.“ Zasmiala som sa a už som aj vstávala z deky.
„Idem s tebou, pomôžem ti.“ Niks sa tiež postavila a spolu sme vykročili smerom k autám.
„Ďakujem, že si ma dnes vytiahla von. Nebyť teba, určite by sme s Derekom tvrdli niekde u nás alebo uňho.“
„Poďakuj sa Niallovi, on ma zavolala.“
„No, keď ho už spomínaš. Dnes som vás trochu pozorovala. Poviem ti, ten chlapec vyzerá, akoby ťa bral viac ako kamarátku. Hlavne keď si k tebe vtedy ľahol na deku. Všimla som si, že ťa pohladil po líci. Trochu divné na kamaráta, nemyslíš?“
„Mala som tam muchu či čo. Len ju odohnal. Možno to vyzeralo ako pohladenie.“
„No, bola som dosť ďaleko, takže ti neviem naisto povedať, či si tam muchu mala alebo nie. Ale to nebolo všetko. Keď sa na teba pozrie...ja neviem, možno si to len namýšľam, pretože chcem, aby si bola šťastná a viem, že s ním by si bola. Bez pochýb. Veď vidím, ako celá žiariš, keď si s ním.“ Začervenala som sa a pozrela sa do zeme. Bolo mi s ním dobre, to áno. Ale to mi bolo s veľa ľuďmi.
„O necelý mesiac odchádza na turné.“ Povedala som len tak, aby som ju umlčala. Neviem, čo si domyslela. Bolo mi to vlastne jedno. Zobrali sme z áut tašky s jedlom a pitím a vracali sa späť k dekám. Keď si chlapci všimli, aký dôležitý náklad nesieme, pribehli k nám a všetko nám vzali z rúk. Rozbehli sa s tým k dekám a kým sme tam dorazili my, už bolo všetko rozložené. Niall dokonca už prežúval sendvič. Sadla som si čo najďalej od neho. Tie reči o nás dvoch mi už začínali liezť na nervy. keby sme chceli, asi by sme spolu boli, nie? Čo si myslia, že sa pred nimi skrývame? Riešil to každý okolo mňa. Asi by som sa o tom mala porozprávať s Niallom.
„Ty neješ?“ z myšlienok ma vytrhol niečí hlas. Zažmurkala som a obzrela sa okolo seba. Dan na mňa upierala svoje hnedé oči.
„Ja len, že si bola hladná a teraz tu len tak sedíš.“ Ospravedlňujúco dodala. Vyčarila som úsmev a natiahla sa po sendviči.
„Ja ešte hladná som, len som sa na chvíľu zamyslela.“ Vysvetlila som a zachytila Niallov ustaraný pohľad. Sklopila som oči a sústredila sa na svoj sendvič.
Debata okolo mňa sa rozprúdila a ja som sa nakoniec nechala stiahnuť dobrou náladou ostatných a tiež som sa po chvíli smiala na Harrym a na Louisových príhodách.