3. decembra 2012

Cuz I can love you more than this 16


Pocítila som kusanie do ruky. Bonnie. Chcela som hrabnúť po mobile a pozrieť sa koľko je hodín, keď som sa zarazila. Okolo pása ma držala čiasi ruka. Kým mi v mojom zaspatom mozgu došlo, kto to je, chvíľu to trvalo. Pomaly som sa otočila a pozrela na Niallovu spiacu tvár. Spal v rovnakej polohe ako ja, na pravom boku s trochu pokrčenými nohami. Bol na mojej polovici postele a ruka sa mu už asi nevošla inam, tak ju prehodil cezo mňa. Opatrne som ju zo mňa zložila a položila mu ju na bok. Ani sa nepohol. Vstala som a snažila sa nerobiť hluk, nech si ešte pospí. Keď som otvorila dvere, s ťažkým povzdychom sa prehodil na druhý bok a schúlil sa do klbka.
Vbehla som do kúpeľne a dala si rýchlu sprchu. Natiahla som na seba rifle a mikinu, pripla Bonnie vodítko, zhrabla dáždnik a slúchadlá a vybehla som do daždivého rána. Prechádzka netrvala dlho a daždivé počasie ma náležite prebudilo. Vracala som sa s dobrou náladou. Keby som bola na Slovensku, dážď by mi pokazil deň. Tu som si však už zvykla. Každý deň pršalo aspoň hodinu, a to ešte nebola úplná jeseň. Som zvedavá, čo to bude potom.
Keď som vošla do bytu, Niall akurát vychádzal zo sprchy. Okolo pása mal zatočenú osušku. Nikdy som si nevšimla, aké má pekne tvarované telo. Až doteraz. Na plochom bruchu sa mu jemne črtali tehličky a na rukách mu vystupovali žily, pretože koža príliš tesne obopínala svaly. Pekný pohľad hneď takto na ráno.
„Dobré ránko. Ako si sa vyspal?“ Zvolala som od dverí, kým som odpínala Bonnie.
„Dobré. Spalo sa mi výborne, len som sa ráno zľakol, kde to som.“ Zasmial sa a mieril si to späť do mojej izby. Ja som vošla do kuchyne a z chladničky som vybrala vajíčka. Dnes si dám praženicu. Niall vošiel do kuchyne akurát keď som na sporák položila panvicu a liala do nej olej.
„Čo bude na raňajky?“ opýtal sa a usadil sa za stôl.
„Idem si robiť praženicu. Spravím ti tiež alebo si dáš niečo iné?“ nebola som si istá. Niall zje všetko, len či má dnes chuť zrovna na praženicu.
„Praženica je fajn, ďakujem.“ Usmial sa a pozoroval ma pri varení. Popritom mi rozprával, aké mal dnes čudné sny. V jednom utekal pred akýmsi malým, vraždiacim dieťaťom a v druhom zas on naháňal to malé dieťa. Obaja sme sa na tom poriadne pobavili. Postavila som vodu a obom som nám zaliala kávu. Do svojej som dala plno mlieka a lyžičku cukru, Niall chcel mlieka ešte viac, no žiaden cukor. Praženicu som odstavila a naložila na dva taniere. Niall sa do nej pustil akoby dva dni nejedol. Ja som pomaly ujedala z mojej porcie a pýtala sa ho na plány na narodeniny.
„Dlhujem ti oslavu.“
„Nedlhuješ mi nič. To vtedy ani nebola oslava, len taká malá party. Navyše, bola aj Liamova, nielen tvoja.“ Žmurkol na mňa.
„Dobre, tak dajme tomu, že ti nič nedlhujem. Aj tak si na piatok večer nerob žiadne plány.“
„Piatok večer?“
„No, narodeniny máš vo štvrtok, ale niektorí sú tu školopovinní, takže sa oslava prekladá na piatok.“
„To som pochopil, ja len, že piatok bude fajn, už som sa bál, že budem musieť preložiť let. Mama by z toho asi nebola príliš nadšená, keby som šiel domov ešte neskôr. Už teraz je na nervy z toho, že nemáme turné a ja nie som doma.“
„Letíš do Írska? Kedy?“ nič také mi nespomínal.
„Asi som ti to nehovoril, čo? V nedeľu letím a budem tam dva týždne. Potom ešte týždeň v Londýne a nakoniec turné.“ Ach bože. Čo si tu bez neho počnem?
„Nie, nič také si nespomínal.“ Posmutnela som.
„Neboj sa, kým budem v Írsku, budem ti volať tak často, až ti začnem liezť na nervy.“ No len ako to bude potom, keď bude na turné? Časový posun je príliš a ja budem musieť v noci spať a on bude po koncertoch unavený spať najmenej doobeda. Tejto témy sa však ani jeden z nás nedotkol.
„To by si mi musel volať každú minútu. A aj to by si mi na nervy nezačal liezť ty, ale moje zvonenie.“ Zasmiala som sa.
Dojedli sme, ja som umyla riad a Niall sa šiel zatiaľ pobaliť. Potom som zaliezla do šatníka a on si zapol telku. Len čo som sa obliekla, sadla som si k nemu a pozerali sme akýsi trápny americký film. Po desiatich minútach ma to prestalo baviť, tak som zabehla do izby po počítač. Zapla som ho a hneď spustila skype a facebook. Lil bola online. Nestihla som sa ani poriadne nadýchnuť a už mi volala. Niall stále nezaujato pozeral film. Zdvihla som to. Na obrazovke mi vyskočila jej vysmiata tvár.
„Čau ty namyslená Londýnčanka! Ani sa neozveš! Už dva dni rozmýšľam, či sa ti niečo nestalo! Keby si prišla aspoň na net, ale ani to ťa nenapadne a ja sa tu môžem strachom zblázniť! Už som myslela, že zavolám vašim, či o tebe niečo nevedia! Ani len Niks sa nedostaví! Nechci vedieť, aké všetky možné teórie sa mi rodili v hlave!“ začala Lil s výčitkami. Jej výraz sa z úsmevu zmenil na nahnevanú grimasu. Ja som sa len nahlúplo usmievala do webky. Niall odtrhol zrak od telky a presunul všetku svoju pozornosť na mňa a vrieskajúci tablet na mojich kolenách. Pery sa mu začali skrúcať do úsmevu a hrozilo, že každú chvíľu vybuchne. Možno si myslel, že som pustila nejaké vtipné čínske video. Úsmev mu však na tvári zamrzol a následne sa ešte viac roztiahol, keď som začala tomu „čínskemu videu“ odpovedať. Po „čínsky“, samozrejme.
„Lil, upokoj sa. Prepáč mi to, ale odkedy začala škola, ledva chodím s Bonnie von. Po škole ma čaká práca a domov prídem taká uťahaná, že si rovno ľahnem spať a na nejaký internet ani nepomyslím.“ Zazrela na mňa v kamere. Dobre, tak som možno trochu klamala, no na internet som posledné dni naozaj ani nepomyslela. Niall vybuchol smiechom a Lil zbystrila pozornosť.
„Koho tam máš?“ opýtala sa a v hlase jej bolo počuť zvedavosť.
„To je len Niall.“
„Tak skoro ráno u teba doma? Nechceš mi náhodou niečo vysvetliť?“
„Nie je tu čo vysvetľovať, stále sme len kamaráti. Niall, stop laughing and say hi to Lil.“ Poslušne sa naklonil ku kamere, no smiať sa neprestal.
„Hi Lil, rád ťa spoznávam. Už som o tebe toho toľko počul.“
„Hi Niall, tiež ťa rada spoznávam a tiež som toho o tebe veľa počula. Dúfam, že len v dobrom.“ Po tejto vete ma začali ohovárať.
„Hej, ja tu stále sedím ak ste si to náhodou nevšimli!“ povedala som asi po piatich minútach ich rozhovoru. Obaja sa zasmiali, no potom sme už komunikovali všetci traja. Pýtala som sa, čo je nové doma a také podobné rečičky. Reč sa potom zvrtla na nás, ako sa máme my v Londýne, čo máme nové. Nialla sa pýtala veľa o živote v skupine. Našu debatu zastavil až môj pohľad na hodinky.
„Lil, budeme končiť. O pol hodiny sa mi začína prvá prednáška. Rada som ťa videla a počula. Pozdravuj všetkých doma. Luv ya.“ Niall len zakýval do kamery a šiel si do izby po veci.
„Aj ja som ťa rada videla a počula. Musíš sa mi ozývať častejšie. Len tak mimochodom, boli by ste krásny pár. Luv ya more.“ Predposlednú vetu mi povedala po slovensky. Nechcela, aby ju Niall počul. Vypla sa a ja som vypla celý tablet. Vložila som si ho do tašky a čakala na Nialla kým si doniesol svoje veci. V hlave mi ostala tá veta. Ja s Niallom? Niežeby som nad tým už neuvažovala, no najskôr musím nejako dostať Lucu z môjho života. Nechcela by som, aby bol niekto len nejaká nálepka na moje city k nemu. Aj keď, klin sa klinom vybíja.
Niall sa vrátil s taškou cez plece akurát keď som sa obúvala.
„Lil je milá.“ Len tak mimochodom skonštatoval, kým si vsúval na nohy svoje biele supry.
„Je. Veď ja sa bavím len s milými ľuďmi.“ Zasmiala som sa. Vyšli sme z bytu a pred vchodom sme sa po zvyčajnom objatí rozišli každý na svoju stranu. Ja do školy a Niall domov.
V škole mi to ubehlo akosi prirýchlo. Na nejakého Lucu som si nestačila ani len pomyslieť a už som brala Bonnie na prechádzku. Niks už bola doma. Rozprávala mi, ako perfektne bolo u Dereka. Nemal doma rodičov. Pozerali filmy, no z jej zasnívaného výrazu by som povedala, že z nich veľa nevidela. Cítila sa trochu previnilo, že ma tu tak nechala. Keď som jej povedala, že tu spal Niall, len zdvihla jedno obočie. Spýtala sa ma, či som si istá, že je to len kamarát. Ja som len prikývla a rýchlo som to zahovorila. Spomenula som jej, že volala Lil a pýtala sa na ňu. Neváhala, otočila sa na päte a zavrela sa v izbe. Ja som to zbalila v obývačke pri Transformeroch. ten film mám rada len kvôli Shiaovi. Trochu sa podobá na Lucu. Keď som si to uvedomila, vymenila som ich za Veronicu Mars. Po troch dieloch som sa šla osprchovať a zaľahla som. Pred spaním som si ešte chvíľu čítala. Onedlho som však zavrela oči a spala ako zabitá.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára