Cuz I can love you more than this 15

Ráno som vstala len silou vôle. Osprchovala som sa a pri raňajkách som Niks vysvetlila, čo sa včera stalo. Videla, že sa mi o tom nechce veľmi rozprávať, tak sa na podrobnosti príliš nevypytovala. Prechádzka s Bonnie ma trochu prebrala, no aj tak som ledva existovala. Cestou do školy som si zapla hudbu a Niks telefonovala s Derekom. V škole som sa snažila ako tak usmievať, nechcela som, aby sa ma niekto vypytoval, čo sa deje. Asi som to uhrala dobre, pretože Nicolle ani Sue si nič nevšimli. Celý čas som tŕpla, aby som ho nestretla.
Z triedy do triedy som sa snažila presúvať čo najrýchlejšie. Na prednáškach som si poctivo robila poznámky, aj tak mám však pocit, že mi polovica profesorovho výkladu ušla. Neskôr si musím vypýtať poznámky od Sue.
Po škole som sa hneď rozbehla domov. Náhodné stretnutie pred školou mi fakt k šťastiu nechýbalo. Cestou domov som si kúpila cigarety. Včera som dofajčila krabičku a dnešný večer nevyzeral príliš ružovo. Narýchlo som ešte zobrala Bonnie do parku a utekala do práce. Zajtra mám voľno. Chvalabohu. Dnes sme mali veľa zákazníkov, takže som nemala čas na rozmýšľanie. Pobehovala som hore dolu, ani raz som si nesadla. Domov som išla poriadne uťahaná.
Keď som prišla do bytu, bol prázdny. V kuchyni na stole bol odkaz od Niks, že dnes spí u Dereka. Super. Takže ešte aj sama v byte. Potrebujem rozptýlenie. Takto fungovať nemôžem. Zrazu som mala chuť na spoločnosť. Bolo mi jasné, že napriek únave tak skoro nezaspím. Zobrala som Bonnie na vodítko a vyšla do upršaného večera. Cestou do parku som zavolala Niallovi.
„Hi.“ Ozval sa hneď po prvom zvonení, akoby čakal len na môj telefonát.
„Hey. Čo robíš?“
„Pozerám s chalanmi telku, nič zaujímavé.“ Počula som hundranie.
„Počkaj, prejdem do inej izby, niekomu zjavne vadím.“ Zahučal a počula som, ako sa zdvíha z gauča a kráča preč. Jemné buchnutie dverí.
„No hovor, čo máš na srdci.“ Povedal a počula som, ako sa usmieva.
„Niks šla dnes spať k Derekovi. Nechcel by si sa zastaviť? Nemám chuť byť sama.“
„Jasné, v pohode. Vezmem si taxík a hneď som tam.“
„Som v parku. Kráčam smerom k vášmu domu.“
„Aha, dobre, tak sa len prezlečiem a idem.“
„Niall?“ váhavo som začala.
„No?“
„Nemohol by si u mňa aj prespať? Fakt nechcem byť sama.“ Bola to pravda. Nebála som sa. Teda nie toho, že by sa mi mohlo v byte niečo stať. Bála som sa svojich myšlienok. Navyše, zajtra idem do školy až na jedenástu.
„Dobre, poviem to chalanom. Stretneme sa niekde po ceste. Ahoj.“ Zložil. Pomaly som kráčala parkom a opäť rozmýšľala, čo by so mnou bolo, keby som ho nestretla.
Akurát som zbadala ich dom, keď sa otvorili dvere a vyšiel z nich Niall s taškou cez plece. S úsmevom kráčal smerom ku mne. Aj ja som sa usmiala. Pri ňom sa niekedy jednoducho nedá neusmievať.
„Hi.“ Podišiel ku mne a silno ma objal. Voňal po sprchovom géle a aviváži.
„Hi.“ Zamumlala som proti jeho plecu.
„Tak čo, ako si sa dnes mala?“ veselo sa opýtal, keď sme už parkom kráčali späť ku mne.
„Ušlo to.“ Jednoducho som odpovedala. Nechcela som mu klamať, no nechcela som ani, aby vedel, že dnešný deň stál za nič.
„Hej, cítil som, že to ušlo.“ Jasné. Po ceste k nemu som fajčila. Určite to zacítil. Vedel, že keď mi bolo dobre, nepotrebovala som si zapáliť.
„Nestretla som ho, takže to nebolo až také zlé.“
„Si si istá, že by nebolo lepšie, keby ste sa stretli a vyjasnili si to?“ jeho otázka ma zaskočila.
„Nemyslím si, že by sa niečo vysvetlilo. Možno by sa tváril, že ma nevidí. A to by bolo horšie.“ Zamyslene som pozerala do zeme. Čo by asi tak spravil, keby ma uvidel? Určite nič. Ja by som sa mu ani nedokázala pozrieť do očí. Cítila som sa ako úplná hlupaňa. Pozrela som na Nialla. Smútok sa mi odrážal v očiach a on si to všimol. Pred ním som nedokázala skryť takmer nič. Ťažko sa mi verí, že sa poznáme len niečo cez dva týždne. Trávili sme však spolu takmer každú voľnú chvíľu a veľa sa rozprávali. Poznal ma lepšie ako niektorí moji kamaráti na Slovensku.
„Keby sa tu teraz zjavil, takú by som mu vylepil!“ zaťal ruky v päsť a ja som sa opäť zapozerala do zeme.
„Nemôžeš hádzať všetku vinu naňho. Sama si za to môžem.“
„Čo sa stalo, stalo sa. On sa mal k tomu postaviť ako chlap a nezutekať. Mali ste sa o tom porozprávať.“ Povedal a chvíľu sme kráčali mlčky.
„Vieš čo je asi najhoršie? Keď sme sa bozkávali, cítila som, že toto chcem. Chcem aby bol pri mne. Viem, že keby sa to malo stať znova, spravila by som to zas. A preto sa cítim tak zle. Je mi zle zo mňa.“ smutne si povzdychol. Nepovedal mi však nič. Pritiahol si ma k boku a začal ma hladiť po chrbte. Najlepší liek na všetky moje starosti. Po ceste domov sme nepovedali ani slovo. Každý sme boli vo svojej hlave a akosi sme nemali za potrebu sa deliť o naše myšlienky. Keď sme však vošli do bytu, všetko akoby sa stratilo. Atmosféra bola zrazu uvoľnenejšia a ja som sa dokonca usmiala. Len tak.
„Máš nejakú predstavu, čo chceš robiť?“ opýtala som sa ho, keď som odopínala Bonnie vodítko.
„Ani nie. Myslel som, že ty máš plán, keď ma voláš k sebe.“
„Nemám plán, budeme improvizovať. Najskôr však objednám pizzu. Variť sa mi už nič nechce a od obeda som nič nejedla.“ No, obed ako sa to vezme. Počíta sa vôbec jedno jablko ako obed?
Nakoniec sme si pustili Despicable me a smiali sa ako blázni. Popritom sme sa napchávali pizzou. To však nebol koniec nášho večera. Ráno som nemusela skoro vstávať, takže som sa ani večer neponáhľala do postele. Niall ma nabil novou energiou, takže som už ani nepociťovala únavu z práce a ťažkej noci, ktorú som mala za sebou. Zahrali sme si Scrabble a povymýšľali sme také slová, ktoré doteraz určite nikomu ani len nenapadli. Nialla som potom skúšala naučiť niečo po slovensky. Šlo mu to celkom dobre, až na ten smiešny prízvuk. Od smiechu som sa váľala po zemi. Slovo ‚zmrzlina‘ sa učil vyslovovať asi pätnásť minút. Potom to vzdal. On ma zas skúšal naučiť írske slovíčka a ja som dopadla rovnako ako pred chvíľou on. Tentoraz sa smiechom zadúšal on.
Okolo pol druhej mi začali oťažievať viečka.
„Mám sa uložiť na gauči?“ opýtal sa a tá predstava sa mu príliš nepáčila. Veď komu by sa aj. Gauč bol na spanie príliš mäkký. Niks sa asi tiež nebude páčiť, keby spal v jej posteli. Nialla má rada, ale či až toľko? Mne by vadilo, keby v mojej posteli spal Derek.
„Poď spať ku mne. Posteľ je dosť veľká, aby sme sa vyspali obaja dobre. Naviac si môžeme dať takú typickú nočnú babskú debatku.“ Žmurkla som naňho a potmehúdsky sa zasmiala. Dnes som to do sprchy zvládla. Ráno si dám pravdepodobne ešte jednu. Milujem sprchovanie sa. Zhrabla som pyžamo a šla sa osprchovať. Keď som sa čistučká a voňavučká vrátila späť, Niall už spal. Tak som si teda ľahla vedľa neho. Možno mu tých babských rečí na dnes stačilo, tak radšej rýchlo zaspal. Zaspávala som a úsmev mi z tváre nemizol.