Cuz I can love you more than this 13

Ráno som sa zobudila nervózna. Opäť ho stretnem. Táto veta mi rezonovala v hlave pekne dlho. Mala by som si začať zvykať na jeho prítomnosť. Budem ho vídať každý deň. A nemôžem dovoliť, aby ma to ruinovalo. Nechcem každý večer zaspávať s ponurými myšlienkami naňho. Bonnie mi začala kusať do ruky. Včera bola večer skoro von, teraz potrebuje ísť von tiež skoro. Neochotne som sa teda postavila z postele a v kúpeľni vykonala moju rutinnú očistu. Natiahla som na seba len staré rifle a mikinu a vybehla som do upršaného rána.
Dopriala som si dlhú prechádzku, ktorá ma úplne prebudila a donútila ma o všetkom popremýšľať s čistou hlavou. Domov som sa vracala s úsmevom na perách. Tešila som sa na dnešok. Rozhodnutá. Budem si užívať, že ho budem vídať každý deň. Ak to tak má byť, tak nech to tak je. Nemienim si nechať znechutiť život.
Keď som vošla do bytu, Niks už sedela v kuchyni za stolom a raňajkovala. Vyzliekla som si navlhnutú mikinu a dáždnik som položila do sprchovacieho kúta, aby stiekol. Staré rifle som vymenila za novšie, určené na nosenie do školy, natiahla som na seba fialové tričko a čierny sveter cez hlavu. Vošla som do kuchyne, kde Niks už dojedala svoje raňajky. Postavila som sa k linke a začala si natierať chlieb s maslom.
„Ako sa cítiš?“ opýtala sa Niks.
„Celkom ujde. Dokonca som nemala ani nočné mory ako som očakávala.“
„To je dobre.“
„Niks? Dnes budeš s Derekom?“
„Budem. Asi nie dlho, ale určite sa aspoň zastaví. Prečo?“
„No, chcela by som ťa poprosiť, aby si poobede zobrala Bonnie von. Ja idem po škole ku chlapcom a od tretej až do deviatej robím. Večer s ňou ešte zabehnem sama.“
„Jasné, žiaden problém. Idem sa obliecť, aby sme nemeškali.“ Vybehla z kuchyne.
Ja som zjedla svoj chlieb s džemom a vybrala som sa do mojej izby namaľovať sa. Keď som bola hotová, zaklopala som Niks na dvere.
„Musíme ísť, lebo budeme naozaj meškať.“
„Bežím!“
Šla som sa obuť. Niks onedlho vybehla z izby a rýchlo sa obula.
Počasie sa zmenilo. Už nepršalo, stále však mrholilo, tak sme vytiahli dáždniky a vykročili ku škole. Cesta trvala ešte kratšie ako včera. Uvedomila som si totiž, že včera som sa Niks nespýtala na Dereka. Chcela som to dnes napraviť, a tak mi o ňom rozprávala celú cestu. Je pri ňom šťastná. Derek z jej rozprávania vyzeral ako naozaj dokonalý chalan. Láska je však slepá, tak dúfam, že sa nesklame.
Vošli sme do školy, rozlúčili sa a každá sme sa vybrali do svojej triedy. Vošla som do tej istej triedy ako včera a sadla som si na to isté miesto. Predo mnou sedela Sue a kreslila si do zošita.
„Hey.“ Nesmelo som sa pozdravila. Dvihla pohľad od svojej kresby a žiarivo sa na mňa usmiala.
„Hi. Tak čo, ako sa ti to tu pozdáva?“ už bola ku mne otočená celým telom a tak sme sa začali rozprávať. Rozprávali sme sa až do príchodu profesora Denkera. Dnes nám mal na prvej hodine vysvetliť ešte pár detailov a porozdávať rozvrhy. Ďalšie hodiny mali už byť podľa rozvrhu. Sú však skrátené, takže končím ešte pred dvanástou. Na každej hodine ma čaká iný profesor. Som na nich zvedavá. Sue mi predstavila Nicolle, to vysoké dievča, ktoré včera prerušilo náš rozhovor. Na prvý pohľad sa zdala byť dosť namyslená. V skutočnosti, keď sa s ňou človek pustil do reči, bola veľmi milá. Po skončení prvej hodiny som sa Sue opýtala na cestu do ďalšej učebne. Hodinu sme mali spolu, tak sme sa spolu vybrali do učebne 5C, na prvú prednášku ekonomiky s akýmsi pánom Meyerom. Nicolle sa od nás pred triedou oddelila a vošla do triedy vedľa.
Profesor Meyer učí tiež Sueinu sestru, takže som si zo Sueinho rozprávania v hlave utvorila obraz postaršieho, vysokého a prísneho profesora. Až ma striaslo, keď som ho uvidela. Vyzeral ešte horšie ako som si ho predstavovala. Mal takmer dva metre, na hlave plešinu. Bol chudý a z očí mu sršal prirodzený rešpekt. Hodiny ekonómie teda nebudú patriť medzi moje najobľúbenejšie, keďže moje výsledky sú založené hlavne na prístupe profesora.
„Dobrý deň, volám sa John Meyer a som vaším profesorom ekonómie. Chcem vás upozorniť, že na hodinách nestrpím žiadne vyrušovanie, našepkávanie pri testoch, či ospravedlňovanie sa kvôli neprítomnosti. Každý je tu sám za seba a ja budem všetko hodnotiť objektívne.“ Prehovoril hrubým, chrapľavým, pravdepodobne prefajčeným hlasom. No zbohom. Toto bude ťažký oriešok. Vďaka bohu nie som problémový študent, teda aspoň čo sa týka správania. S prípravou na testy je to už horšie.
Hodina bola ešte len uvádzacia, stihla som však zapísať dve strany poznámok. Našťastie ma z písania na tablete neboleli ruky. Keby som to mala písať ručne, už by som si tú pravú necítila. Po hodine ekonómie som sa vybrala hľadať učebňu 14A. Vybrala som sa sama, pretože Sue mala hodinu na 23C. Učebňu som našla celkom ľahko, dokonca aj pani Markerová vyzerala byť milá. Hodiny angličtiny by teda nemali byť problém.
Doobedie prebehlo vcelku hladko. Niektorí profesori sa mi pozdávali viac, iní menej. Väčšinu predmetov som mala so Sue a Nicolle, čo ma potešilo. Spoznala som aj zopár nových spolužiakov, no s nimi som mala zatiaľ len jednu či dve hodiny. Keď zazvonilo na koniec poslednej hodiny, zo stoličky som takmer vyskočila. Do ruky som zobrala telefón a volala si taxík. Vyšla so pred školu a čakala som naň.
„Hi.“ Ozvalo sa mi spoza chrbta. Úplne som naňho zabudla. Celý deň som ho nevidela. Najskôr som naňho stále myslela, no keď som ho nestretla ani po tretej hodine pustila som ho z hlavy a začala som sa tešiť ku chlapcom.
„Hi.“ Otočila som sa a usmiala som sa. Prekvapene sa na mňa pozrel. Radšej ani nechcem vedieť ako si vyložil ten môj úsmev.
„Nemáš dnes chvíľu čas? Nezašli by sme niekam?“ opýtal sa.
„Dnes? Ani nie. Teraz idem k Niallovi a od tretej až do deviatej robím.“ Jedno obočie mu vyskočilo vyššie keď som spomenula Nialla.
„Nemohol by som ťa prísť čakať po práci alebo niečo? Chcel by som sa s tebou o niečom porozprávať.“ Povedal a v očiach sa mu zatrblietala nádej.
„Mohol, aj keď ti negarantujem, že zo mňa potom ešte niečo bude. Stáť na nohách takmer šesť hodín vkuse nie je nič moc.“
„Stačí, ak budeš počúvať.“ Slabo sa usmial. Ja som samozrejme už horela nedočkavosťou, čo také odo mňa chce. Prišiel taxík.
„To nebude problém. Mám tu taxík, tak sa vidíme večer. Adresu ti pošlem SMSskou. Musím letieť tak ahoj.“ Tvoje číslo predsa mám. Uložila som si ho z tej včerajšej SMS.
„Dobre budem čakať. Teším sa na večer. Ahoj.“ Kiežby som mohla povedať o isté. Neviem či pocity vo mne boli zrovna radostné. Skôr by som povedala zmiešané. Nevedela som, čo mám čakať. Čo chce asi tak rozoberať?
Celú cestu taxíkom som sa zaoberala touto otázkou a preto som zabudla zavolať Niallovi, že už som na ceste. Spomenula som si, až keď taxikár zastavil a pýtal si peniaze. Dala som mu ich a vystúpila. Pristúpila som k veľkým tmavohnedým dverám a stlačila zvonček. Ozval sa dupot a hneď na to sa dvere roztvorili dokorán. Netrčala z nich však blonďavá hlava, ako som očakávala, ale bujaré hnedé kučery.
„Ach, to si len ty.“ Povedal sklamane Harry.
„No tiež ťa rada opäť vidím.“ Zasmiala som sa a vošla som dnu.
„Nialler, máš návštevu!“ zakričal Harry na celý dom. Opäť sa ozval dupot a onedlho od schodov prifrčala blonďavá hlava.
„Ahoj! Čakal som, že zavoláš. Nevedel som, že nás tak prepadneš.“ Vravel, kým ma objímal.
„Ahoj, prepáč, akosi som na to zabudla. Vysvetlím ti to neskôr.“ Dodala som, keď som si všimla jeho spýtavý pohľad. Opäť zazvonil zvonček a Harry sa rozbehol k dverám ako divý. Tentoraz som sa ja spýtavo pozrela na Nialla.
„Neskôr.“ Žmurkol na mňa. Obaja sme hľadeli, kto sa objaví za dverami. Kto je taký vzácny, že si sám slávny Harry Styles ide kvôli nemu dolámať nohy. Za dverami stalo dlhonohé, dlhovlasé dievča. Upierala na nás svoje zvedavé, modré oči, ktoré jej spoly zakrývali hnedé vlasy. Asi nás tam nečakala. Nesmelo pozdravila Harryho, ktorý si už bral kľúče od auta a zatváral vchodové dvere. Kým sa za ním zatvorili dvere, žmurkol na nás. Mne vtedy doplo, prečo bol taký nadšený. Nespomínal Niall včera jeho sexuálnu frustráciu?
„Ide sa vyliečiť?“ so smiechom som sa opýtala Nialla. Hneď pochopil.
„Myslím, že hej. Včera si ju našiel cez internet, takže si nemyslím, že to bude niečo dlhodobejšie. U Stylesa však nikdy nevieš. Možno bude výkonná.“ To už sme sa smiali obaja. Opäť sa ozval dupot. Ešte stále som stála v chodbe. Pozrela som sa smerom ku schodom, odkiaľ schádzal Louis so znechuteným výrazom na tvári.
„Konečne vypadol?“ opýtal sa a hlavou pokynul na vchodové dvere. Niall a ja sme prikývli. Lou sa vybral do kuchyne a s niečím tam začal búchať. Asi si robí obed. Ani sa mi nepozdravil. Ten musí byť naozaj riadne odutý.
„A veverička je kde?“ opýtala som sa so záujmom, pretože som ešte nezbadala Liama a podľa Niallovho opisu už mal najmenej trikrát prebehnúť okolo nás.
„Už to tu nevydržal, tak si šiel zabehnúť do parku. Tam je vraj viac priestoru.“
„Dobre to vymyslel. A ty si trochu oddýchneš aspoň od jedného. Teda od dvoch ak počítam aj Harryho.“ Zasmiala som sa a Niall sa pridal.
„Tak to máš teda pravdu. Už bolo na čase. Dúfam, že Harry sa vráti a bude konečne v pohode. Tak čo ideme robiť?“
„Neviem. Čo si robil, kým som prišla?“
„Vlastne nič. Len som si tak brnkal na gitare a hypnotizoval mobil, aby si už zavolala, že ideš.“
„Ooo nevedela som, že som bola až taká žiadaná. Tak poďme teda hore a zahraj mi niečo.“
„Ako si moja pani zaželá.“ Vystrúhal mi poklonu a ukázal na schody. So smiechom som po nich vybehla a zamierila som do jeho izby. Mal tam prekvapivý poriadok. Na svetlomodrých stenách mu viselo pár plagátov, na svetlohnedých poličkách fotorámčeky. Od mojej poslednej návštevy sa tu takmer nič nezmenilo. Pribudla tu však jedna fotka. Naša spoločná. Presne si pamätám deň, kedy ju robil. Nečakala som však, že si ju vystaví. Sedeli sme vtedy na našej lavičke a na niečom sa náramne smiali. Niall to cvakol. Len tak. Lebo sa mu chcelo. Pohladila som jednoduchý drevený rámček a otočila sa. Niall stál vo dverách a pozeral sa na mňa. Usmial sa.
„Takí sme tam krásni, že som jednoducho nemohol nedať ju tam. Hlavne keď už patríš do môjho života.“ Nevedela som, čo mu na to povedať. Tak som sa len hanblivo usmiala a odvrátila hlavu. Sadla som si na kreslo, ktoré mal v kúte izby.
„Prečo si sa mi to vlastne neozvala? Chcela si byť prekvapenie aj pre mňa? Ako vidíš, izbu som si upratať stihol, pripravil som sa.“ Opýtal sa napoly vážne.
„Nie, nie, o to mi nešlo. Zas Luca. Stretla som ho, kým som čakala na taxík. Večer ma chce prísť čakať po práci. Celý čas som potom rozmýšľala, čo by tak asi mohol chcieť a úplne som ti zabudla zavolať. Prepáč mi.“
„Tak to som teda zvedavý aj ja. Nemám ísť s tebou alebo niečo?“
„Nie Niall, nerob si starosti. Nie je to vrah, chce sa so mnou len porozprávať.“
„Dobre, ale aj tak. Myslíš, že je to dobrý nápad?“
„Neviem a chcem to zistiť, preto s ním večer idem.“
„Je to tvoje rozhodnutie. Keď prídeš domov, tak sa mi ale ozvi. Chcem sa uistiť, že si v poriadku.“
„Naozaj sa mi nič nestane, ale zavolám ti, ak na tom tak trváš. Kašli už teraz na to. Nechcem sa tým teraz zaoberať. Zahráš mi teda niečo?“ snažila som sa odľahčiť napätie, ktoré vzniklo týmto rozhovorom.
„Niečo z nového albumu?“
„No, texty toho starého už viem, takže máš pravdu, je na čase naučiť ma niečo nové.“ Zasmiala som sa. Po tom, čo som na narodeniny dostala ich CDčko som ho počúvala vždy, keď som bola doma. Dokonca som si ho aj stiahla a počúvala, kým som bola v parku s Bonnie. Texty boli krásne a hudba chytľavá. Niall si sadol na posteľ, chytil do ruky gitaru a začal hrať. Neskôr do toho zapojil aj spev. Ja som zavrela oči a vychutnávala si jeho dokonalý hlas.