3. decembra 2012

Cuz I can love you more than this 10


Nasledujúce dva týždne sa mi takmer zliali do jedného dňa. Ubehli priveľmi rýchlo a mne sa dnes začína škola. Je 4.25 a ja nemôžem spať. Super. Prvý deň v škole a ja prídem s kruhmi pod očami. Skontrolovala som, či mám nastavený budík na siedmu. Všetko bolo tak, ako má, tak som sa prevrátila na môj obľúbený pravý bok a schúlila sa do klbka. Zavrela som oči a snažila sa zaspať. Nešlo to, no ostala som tak ležať. Namiesto nútenia sa do spánku som si opakovala v hlave scény z posledných dvoch týždňov.
Týždňov, ktoré som strávila tu, v hlavnom meste Anglicka, Veľkej Británie, ba aj Spojeného kráľovstva. Väčšinu času som trávila s Niallom. Výnimkou bola moja brigáda, ktorú som našťastie zohnala, jeho nahrávanie alebo koncerty. Zatiaľ som nebola ani na jednom. Nejako sa mi to vždy prelínalo s prácou, keďže som robila hlavne poobede. Bola som s ním však častejšie ako s Niks, ktorá sa po tom, čo začala chodiť s Derekom, ledva ukazovala doma. Často som jej volávala s obavou, či ju niekde nezatiahol do kúta a tam s ňou ktoviečo spravil. Domov sa prišla len vyspať, poprípade s Derekom zaliezli do jej izby. Derek bol v celku v pohode týpek. Párkrát som sa s ním pustila do reči, kým čakal na Niks. Práve ho čakal druhý ročník na nejakej londýnskej univerzite. Názov školy bol taký zložitý, že som ho hneď aj vypustila z hlavy. Študoval tam farmáciu. Po tomto zistení som sa trocha upokojila. Veď nie je veľa psychopatov farmaceutov, že? Minule som si nenápadne zistila aj jeho adresu. Sama si pripadám už ako psychopat, ale jeden nikdy nevie. Niks nie je veľmi opatrná, čo sa týka ľudí.
Väčšinou sme boli s Niallom niekde v parku. Strávili sme hodiny sedením pod stromom a rozprávaním sa. Keď pršalo a nedalo sa sadnúť si v parku pod strom, zabalila sme to u mňa.
U chalanov som bola asi dvakrát. Prvý krát s darčekom pre Liama. Tie jeho rozžiarené oči, keď si ho rozbalil fakt stáli za to. Usmiala som sa. Druhýkrát mi Niall ukazoval cestu z parku k ich domu. Nakoniec sme u nich aj zakotvili. Domov som si musela volať taxík, pretože návšteva sa pretiahla do hlbokej noci. Lepšie povedané, Niall mi zavolal taxík. Nedovolil mi zaplatiť si ho. Vlastne mi nedovoľuje platiť takmer za nič. Vždy sa smeje, že ja som len chudobná študentka a on bohatá star. Mne to veľmi smiešne nie je, pretože ten pocit, že mu dĺžim tak veľa mi nie je dvakrát príjemný. Keď už vidí, že som totálne frustrovaná z dlžôb voči nemu, nechá ma zaplatiť maximálne za jednu pizzu. A aj to len za tú moju. Opäť som sa musela usmiať a prevrátila som sa na chrbát. Oči som držala zavreté v nevyslovenom prianí zaspať, aby som ráno nevyzerala ako ovalená železnou guľou. Keby som nestretla Nialla, neviem čo by som robila celé dni sama v byte. Asi by som už mala napočúvané všetky pesničky z MTV a napozerané všetky filmy, ktoré som si doniesla z domu.
Dokonca som bola už aj v novinách. Nejaký bulvárny plátok. Niall a ja v parku aj ako vchádzame ku mne do bytu. Nič príjemné. Niall potom musel robiť vyhlásenia, že sme len kamaráti. Odvtedy mám pocit, že niekto nás pozoruje kým sme von a striehne, či sa na seba nehodíme a nezačneme sa olizovať.
Každý večer som sa snažila volať Lil. Nie vždy sa to podarilo. Či už mne alebo jej. Našim som tiež raz za čas zavolala. Každý deň som im však musela poslať mail, že som živá.
Ležať na chrbte som dlho nevydržala a hneď som sa aj prevalila doľava. To ma už napádali myšlienky iného typu. Ako bude dnes v tej škole? Zoznámim sa s niekým alebo sa budem celé štyri roky nenápadne potulovať po chodbách so zvesenou hlavou ako je to v amerických filmoch? Tu som síce v Anglicku, ale nemyslím si, že by to malo byť inak. Snáď niekoho stretnem. S touto myšlienkou som konečne zaspala a zobudila sa až na vyhrávajúci mobil. Budík. Na vlastné prekvapenie som sa cítila vyspaná a pripravená do dnešného dňa. Pokojne som vstala z postele a namierila som si to do kúpeľne, ktorú našťastie už neokupovala Niks. Stavila by som sa o čokoľvek, že ona už sedí v kuchyni a raňajkuje plne vychystaná. Určite bola nervóznejšia ako ja a nespala celú noc.
V sprche som nebola dlho, no aj tak som si užila kvapky vody tečúce po mojom tele. Mala som pocit, že s každou jednou sa odplavilo aj trocha z môjho stresu a nervozity. Vyšla som von a umyla si zuby.
Hneď ako som vyšla z kúpeľne, som sa zastavila v šatníku. Prvý deň v novej škole. Musím si vybrať niečo formálne, nie veľmi tenké vzhľadom na počasie. Von nebolo zima no trocha mrholilo. Takže vlasy si žehliť nejdem, radšej si ich natočím. Tie moje nie sú ani vlnité, ani rovné. Dnes z nich však budú vlnky. Z vešiaka som zvesila kvetované šaty. Také tie s malinkými kvietkami. Nikdy som nebola fanúšikom kvetovaných vzorov, no tieto šaty ma niečím dostali. K nim som si vybrala vanilkový sveter. V izbe som z krabičky vybrala čelenku rovnakej farby, akej bol svetrík. Natočila som si vlasy, vrazila do nich čelenku a namaľovala sa ako obvykle. Maskara a trocha make-upu.
Keď som vošla do kuchyne, Niks sa prechádzala hore dole po kuchyni. Už zjavne nemohla obsedieť. Do misky som si nasypala trocha cereálií a zaliala ich mliekom. Kým som jedla, snažila som sa Niks všelijako utešiť. Nepomáhalo to. Nakoniec zobrala Bonnie na prechádzku a nervozita z nej trochu opadla. Ten pes je poklad. Nebudem musieť celú cestu počúvať, aká je nervózna.
Na nohy som si obula lodičky s podobným kvetovaným vzorom ako mali šaty a do ruky zobrala kabelku farby svetra. Niks si k svojím svetlomodrým šatám a čiernemu svetru obula čierne lodičky a zhrabla čiernu kabelku. Ešte sme sa naposledy skontrolovali v zrkadle a vybehli sme z bytu.
Vonku bolo nechutne vlhko. Do školy sme to nemali ďaleko, tak sme si nevolali taxík. S Niks sme šli na rovnakú univerzitu, no odbory máme rozdielne. Ja idem študovať turizmus a Niks anglický jazyk. Cesta ubehla pomerne rýchlo. Už aj ja som bola značne nervózna. Čo ak to tam bude celé zle? Čo ak nebudem vedieť tak rýchlo zachytávať prednášky? Moja angličtina bola dobrá, no nie úplne bezchybná. Niekedy som mala problém porozumieť každému slovu ak niekto rozprával prirýchlo. Zašli sme za roh a zbadali sme ju. Budovu, v ktorej teraz budem tráviť väčšinu môjho času. Ktorá ma oberie o chvíle s Niallom. Celý september som mohla byť ešte s ním, turné sa im začína až niekedy začiatkom októbra. Budem rada, keď si čas nájdem vôbec na Bonnie. Už aj trošku ľutujem, že som sa rozhodla študovať tu. Nebude to prechádzka ružovou záhradou.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára